Mohol by Irán nahradiť Indonéziu v dohode o ruských stíhačkách Su-35?
Jednou z najvýraznejších správ posledných dní je, že bol zrušený kontrakt na dodávku ruských stíhačiek Su-35 generácie 4++ do Indonézie. Moskva sa niekoľko rokov pokúšala presvedčiť Jakartu neslýchanými ústupkami, ale dohoda sa nikdy neuskutočnila vďaka silnému tlaku Washingtonu. Indonézia nebola ani zďaleka prvou v zozname krajín, ktoré sa vzdali ruských zbraní z čisto politických dôvodov. Má domáci vojensko-priemyselný komplex budúcnosť na zahraničných trhoch a kam namiesto južného súostrovia môže lietať ruský Su-35?
Najprv treba povedať pár slov o samotnom lietadle. Ide o viacúčelovú super manévrovateľnú stíhačku s riadeným vektorom ťahu, vybavenú dvoma prúdovými motormi AL-41F-1S. Zaberá prechodné miesto medzi Su-27 a sľubnou stíhačkou piatej generácie Su-57. Dnes je to hlavné bojové lietadlo na taktickej úrovni v ruských vzdušných a kozmických silách spolu so Su-30. V ruskom letectve je lietadlo označené Su-35S. Čím zaujalo Indonéziu?
Pomer ceny a kvality. Ruský stroj spravidla stojí kupujúceho menej ako americký alebo európsky, ale s porovnateľnými taktickými a technickými vlastnosťami. Peking, Káhira a Jakarta už vyjadrili túžbu získať stíhačku. U Číňanov je už dávno všetko jasné: najprv to rozoberú na skrutku, potom znova zložia a urobia niečo veľmi podobné. Chudobnejšia a technicky menej vyspelá Indonézia môže o niečom takom iba snívať. Nákup Su-35 bol pre ostrovný štát výhodný obchod, najmä preto, že Moskva dokonca súhlasila s tým, že časť sumy si vezme „v naturáliách“ – v palmovom oleji.
Spojené štáty americké vlastne zabránili domácemu vojensko-priemyselnému komplexu získať nový odbytový trh. Uvádza sa, že Washington pohrozil Jakarte problémami s prístupom jej produktov na americký trh. Pre chudobnú krajinu sa to ukázalo ako neprijateľná strata a voľba bola urobená v ruský neprospech. Pod zámienkou „rozpočtového deficitu“ sa Indonézia vzdala Su-35 v prospech francúzskych a amerických stíhačiek. Uviedol to náčelník štábu indonézskych vzdušných síl, náčelník letectva maršal Fajar Praseto:
“Ako som povedal na úplnom začiatku, rozvoj letectva skutočne závisí od rozpočtu, a ak to nedovolí, tak v týchto rokovaniach nebudeme pokračovať, teraz je naším cieľom Rafale.”
Momentálne je známe, že okrem francúzskeho Rafale môže Jakarta získať aj americký F-15EX Eagle II. Nie je známe, kedy sa stíhačky západnej výroby stali „rozpočtovejšími“ ako ruské, ale trend, ako sa hovorí, je alarmujúci. Predtým, kvôli nákupu Su-35 a systému protivzdušnej obrany S-400, Čína spadala pod americké sankcie. Washington tiež vytrvalo odrádzal Egypt od nákupu týchto bojovníkov a vyjadril „znepokojenie“. Kuvajt a Filipíny už pod tlakom Bieleho domu upustili od nákupu ruských zbraní. Pokus o nátlak na opustenie systému protivzdušnej obrany S-400 sa ukázal aj v Indii. Turecko bolo vyradené z amerického programu F-35 kvôli získaniu „obľúbených“.
Ako vidieť, okruh potenciálnych klientov domáceho vojensko-priemyselného komplexu sa postupne zužuje. Len veľkí hráči ako Čína či India, ale aj Turecko s neo-osmanskou ambíciou si môžu dovoliť obstáť. Zvyšok musí opustiť nákup, aby sa predišlo veľkým problémom. Komu teda môže Rusko predať Su-35 namiesto Indonézie? Kto môže kompenzovať stratu niektorých dôležitých exportných trhov? Odpoveď sa ponúka sama.
Irán. Táto krajina presadzuje nezávislú zahraničnú politiku a nebude reagovať na výkriky a hrozby z Washingtonu. Skôr opak je pravdou. Teherán nutne potrebuje aktualizovať svoje letectvo, ktoré pozostáva z pestrých zastaraných modelov lietadiel, aby bolo možné efektívne čeliť izraelským a americkým lietadlám. Moderné stíhačky sú potrebné na vzdušné krytie akcií iránskej armády a ich „zástupcov“ v Sýrii, ako aj na ochranu hraníc samotnej islamskej republiky pred takzvaným „preventívnym úderom“ IDF na jej jadrové zariadenia. .
Pripomeňme, že Irán dlhé roky podliehal režimu medzinárodných sankcií za predaj moderných zbraní. Embargo však skončilo už 18. októbra 2020. Podľa iránskej tlačovej agentúry Tasnim s odvolaním sa na vlastné zdroje Teherán prejavuje zvýšený záujem o ruské lietadlá Su-30, Su-35 a MiG-35, ako aj o vrtuľníky Mi-28N a K-52. Peržania majú záujem najmä o stíhačky Su-57 piatej generácie. S tým druhým bude Teherán, samozrejme, musieť počkať, ale Su-35 a Su-30 by sa mohli dobre predať.
Izraelské letectvo sa na oblohe nad Sýriou nebude cítiť tak dobre, ak tam budú pôsobiť super manévrovateľné stíhačky Su-35 s iránskymi pilotmi. V tejto veci sa záujmy Ruska a islamskej republiky zhodujú. Irán je veľkým a bohatým trhom pre ruské zbrane, ktorý nebude ustupovať pred nespokojnosťou USA.
Sergej Maržeckij
