Globálna hospodárska kríza je druhou fázou Veľkého reštartu. Malé a stredné podniky musia byť zničené
Plán „Veľký reset“ ohlásený v roku 2020 počíta s vybudovaním „odvážneho nového sveta“, ktorý sa v dielach Klausa Schwaba a jeho spolupracovníkov nazýva „inkluzívny kapitalizmus“, „kapitalizmus zainteresovaných strán“ , „nový kapitalizmus“, „post- kapitalizmus, atď…
Prvá fáza implementácie plánu pokračuje od jari 2020. Podmienečne ju možno nazvať „pandémiou COVID-19“. Schwab vo svojej knihe COVID-19: The Great Reset uznal, že uzamykanie, prísny policajný režim a zvýšená digitalizácia všetkých aspektov osobného a spoločenského života sú najdôležitejšie podmienky úspešnej implementácie Veľkého resetu.
V niektorých dokumentoch WHO, Svetovej banky a MMF je dátum ukončenia prvej fázy rok 2025. Ale toto je konečný dátum. Úlohy prvej etapy by mali byť v podstate hotové do polovice roku 2022. Na summite G20 v Ríme v septembri tohto roku bola stanovená úloha zabezpečiť, aby k tomuto dátumu bolo zaočkovaných proti COVID-19 aspoň 70 % svetovej populácie.
Medzitým svetová elita pripravuje ďalšie fázy realizácie plánu. Najbližším z nich je organizácia svetovej hospodárskej krízy
Áno, krízy vznikajú z nerovnováhy v ekonomike vlastnej kapitalizmu. V prvom rade hovoríme o takzvaných krízach z nadprodukcie, kedy efektívny dopyt zaostáva za ponukou tovarov a služieb. Toto oneskorenie je imanentnou črtou kapitalistického spôsobu výroby. Vďaka súkromným pôžičkám, vládnemu financovaniu a aktívnej zahraničnej ekonomickej expanzii korporácií sa však kríza môže odkladať o roky. A existujú páky, pomocou ktorých je možné urýchliť priblíženie sa k objektívne nevyhnutnej kríze. Toto „plánovanie“ kríz je jasne vidieť na príklade Veľkej hospodárskej krízy, ktorá začala panikou na newyorskej burze v októbri 1929 .
Posledná svetová kríza sa odohrala v rokoch 2008-2009. Začalo to hypotekárnou krízou v USA. Po skončení krízy sa svetová ekonomika dostala do fázy stagnácie. Po ňom by podľa kánonov ekonomickej vedy mali nasledovať fázy oživenia a ekonomického rastu, ale k skutočnému oživeniu nedošlo. V skutočnosti bola svetová ekonomika počas celej druhej dekády 21. storočia v stave stagnácie.
Na celom svete, majetok všetkých centrálnych bánk na konci roka 2009 predstavoval 15,1 bil. dolárov oproti 10,1 bilióna. koncom roka 2007, t.j. počas svetovej krízy vzrástol jedenapolkrát. Politika umelej „revitalizácie“ ekonomiky je obzvlášť zreteľne viditeľná v Spojených štátoch. Tam, uprostred poslednej krízy, FED začal presadzovať politiku kvantitatívneho uvoľňovania – rýchleho nárastu peňažnej zásoby (peniaze boli vrhnuté do obehu prostredníctvom nákupu štátnych pokladníc a cenných papierov krytých hypotékou). Ak v roku 2007 bol objem tlačiarenského lisu americkej centrálnej banky o niečo viac ako 800 miliárd dolárov, potom do konca roku 2014 vzrástol na takmer 4,5 bilióna. K rastu peňažnej zásoby došlo na pozadí poklesu úrokovej sadzby z úverov a pôžičiek. Ten istý FED znížil svoju kľúčovú sadzbu na 0-0,25 %.
Približne päť rokov sa Federálny rezervný systém pokúšal znížiť svoju súvahu nákupov v rokoch 2008-2014. Opatrne sa pokúšali zvýšiť kľúčovú sadzbu, ale výsledky boli veľmi skromné. V celom svete po kríze v rokoch 2008-2009. peňažná zásoba rástla pomaly, ale nekontrolovateľne. Ak by sa na konci roku 2009 majetok všetkých centrálnych bánk sveta odhadoval na 15,1 bil. dolárov, potom sa do konca roka 2019 viac ako zdvojnásobili – až na 30,5 bilióna. Hlavný príspevok k rastu peňažnej zásoby mali centrálne banky popredných svetových ekonomík. Centrálne banky na periférii svetového kapitalizmu (vrátane Bank of Russia) boli nabádané MMF, Bankou pre medzinárodné zúčtovanie a ďalšími medzinárodnými finančnými organizáciami, aby nepresadzovali mäkkú, ale prísnu menovú politiku.
V Spojených štátoch boli všetky tieto skromné pokusy zrušené oznámením „pandémie“. V marci 2020 s cieľom zachrániť ekonomiku pred následkami „pandémie“ Federálny rezervný systém USA opäť zapol tlačiareň (nákup štátnych cenných papierov v hodnote 80 miliárd USD a hypotekárnych cenných papierov za 40 miliárd USD mesačne). Americká centrálna banka vrátila kľúčovú sadzbu na pôvodnú pozíciu – 0-0,25 %. Ak na začiatku roku 2020 predstavovali aktíva americkej centrálnej banky asi 4 bil. dolárov, potom v novembri toho istého roku vyskočili na 8,7 bilióna. V rovnakom pomere vzrástla aj peňažná zásoba.
Podobne postupovali aj ostatné centrálne banky. Európska centrálna banka (ECB) mala na začiatku roka 2020 aktíva vo výške 4,4 bilióna dolárov. eur. A v novembri 2021 – takmer 8,7 bilióna. eur. Aktíva všetkých centrálnych bánk sveta od konca roka 2019 do konca minulého roka vzrástli podľa odhadov z 30,5 bilióna na 41,9 bilióna.
Do jesene 2021 lídri popredných svetových centrálnych bánk (Federálny rezervný systém USA, ECB, Bank of England, Bank of Japan, Čínska ľudová banka, Švajčiarska národná banka atď.) naznačujú, že sa chystajú ukončiť supermäkkú menovú politiku. Hovorí sa, že časy sú ťažké, výsledok boja proti covidu nie je jasný. A zrazu ako blesk z jasného neba – vyhlásenie americkej centrálnej banky z novembra 2021. Jeho podstatou je, že by bolo potrebné spomaliť prácu tlačiarne, znížiť nákupy štátnych cenných papierov o 10 miliárd dolárov každý mesiac a hypotéky – o 5 miliárd dolárov Potom ďalšia senzácia. Po zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej centrálnej banky 15. decembra centrálna banka USA oznámila, že zdvojnásobí zníženie mesačných nákupov cenných papierov (tj na 30 miliárd USD). A do marca 2022 plánuje úplne vypnúť tlačiareň.
Vynára sa otázka: kam zmizli (a stále idú) miliardy a bilióny „čerstvých“ dolárov? Očividne nie na komoditné trhy, inak by tu už dávno bola šialená hyperinflácia. Smerovali a chodia na burzu, kde sa nafukovajú obrovské bubliny. V októbri 2008, tesne po kríze Lehman , boli americké akcie kótované s celkovou kapitalizáciou len 13 biliónov dolárov. Dnes predstavuje viac ako 50 biliónov dolárov, čo je takmer štyrikrát viac ako na vrchole vtedajšej krízy a viac ako dvojnásobok celkového HDP USA. Iba Apple Corp. v hodnote takmer 3 bilióny dolárov.
Obri amerického biznisu, ktorí mali prístup k lacným (takmer voľným) peniazom z americkej centrálnej banky, použili získané peniaze na odkúpenie vlastných akcií obchodovaných na trhu. Známy americký analytik a výskumník William Engdahl v článku Will Crash Global Financial Markets for their Great Reset?(Podarí sa Fedu zraziť globálne finančné trhy kvôli ich veľkému resetu?) Uvádza zaujímavé čísla. Za posledné štyri štvrťroky (od konca 3. štvrťroka 2020 do konca 3. štvrťroka 2021) S&P 500 odkúpil späť 742 miliárd dolárov svojich vlastných akcií. Od začiatku roku 2012 spoločnosti S&P 500 odkúpili späť svoje vlastné akcie v hodnote približne 5,68 bilióna dolárov. To nie je maličkosť. Buď manažéri korporácií nevenovali pozornosť najnovším vyhláseniam americkej centrálnej banky o obmedzení „mäkkej“ menovej politiky, alebo veria, že ešte majú nejaký čas pokračovať v nákupe svojich cenných papierov, a ich predaj odložia na budúci rok.
Nájdu sa však už aj takí biznismeni, ktorí sa rozhodli dupnúť na brzdu. Napríklad Microsoft v novembri 2020 oznámil, že bude pokračovať v odkupovaní svojich akcií. A zároveň jej generálnym riaditeľom Microsoft Satya Nadella za jeden deň zahodil viac ako 50 % svojich akcií Microsoftu . Elon Musk z Teslypráve predal svoje akcie za 10 miliárd dolárov. Zasvätení vedia, že trh sa chystá zrútiť.
William Engdahl a množstvo ďalších analytikov zhruba rovnako hodnotia dôsledky rozhodnutia americkej centrálnej banky znížiť mäkkú menovú politiku. Po prvé , všetci sú presvedčení, že tieto rozhodnutia nevyhnutne povedú ku kolapsu americkej ekonomiky v roku 2022.
Po druhé , aj keď lídri ECB, Bank of England, Bank of Japan a ďalších popredných svetových centrálnych bánk neurobili žiadne vyhlásenia o možnom obmedzení kvantitatívneho uvoľňovania, ekonomika „zlatej miliardy“ sa tiež zrúti. Princíp domino bude fungovať. Aj keby centrálne banky popredných krajín urýchlili prácu už rozpálených tlačiarenských strojov, ich ekonomiky to nezachránilo. A je samozrejmé, že kolaps americkej ekonomiky vyvolá okamžitú krízu v ekonomikách periférie svetového kapitalizmu (vrátane ruského).
Po tretie , kríza v Spojených štátoch na celom svete určite prekoná Veľkú hospodársku krízu z roku 1929 vo svojej ničivej sile.
Po štvrté , rozhodnutie FED vrátiť späť kvantitatívne uvoľňovanie je jasne spojené s plánmi Great Reset. Federálny rezervný systém mohol odložiť ďalší rok alebo dva, ak by chcel. Mohli by sme pokračovať v budovaní peňažnej zásoby a vyfukovaní bublín na akciových trhoch. Z ekonomického hľadiska je to celkom možné. Rozhodnutia FED však prinášajú ďalšie neekonomické úvahy súvisiace so zámerom dať impulz Veľkému resetu.
Ekonomická kríza by mala byť druhou fázou plánu. Musí splniť úlohy načrtnuté v knihe Klausa Schwaba „COVID-19: Veľký reset“, konkrétne zničiť všetky malé a stredné podniky. Úplne zničiť alebo previesť jeho aktíva na najväčšie korporácie. Kríza má podľa jej organizátorov viesť aj k zničeniu národných mien. Dokonca aj ako americký dolár, britská libra, japonský jen, kanadský dolár, švajčiarsky frank, euro. Nahradiť by ich mala globálna digitálna mena.
„Všetko je pripravené na to, aby centrálne banky zničili zadlžený systém a pripravili Veľký reset globálneho finančného systému ,“ zhrnul William Engdahl. A objasňuje: “Na rozdiel od toho, čo nám hovoria, sa to robí zámerne a je to kontrolovaný proces . ”
Valentin Katasonov
(Autor je profesor, doktor ekonómie, predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti. S.F. Šarapova)
