Aktuality, História,

Viete, že Američania mali vraj v krvi, že nikdy nebudú dobyvateľmi? Alebo, že spomedzi Nemcov Slovanov popravovali len dobrovoľníci?

---

Lenže 28. prezident USA Woodrow Wilson vyhlásil priamo opačné. Že ak nám mocnosti zatvoria dvere, my tieto dvere vylámeme. Ak naši finančníci dostali v nejakom štáte privilégiá, štát musí použiť všetku svoju vojenskú silu na zachovanie týchto privilégií. Dokonca aj vtedy, ak na to budeme musieť narušiť suverenitu týchto štátov.

 

…na popravách Slovanov sa spomedzi Nemcov zúčastnili len dobrovoľníci?

Ruský historik Leonid Mlečin uvádza, že zo záujmu odsledovali osudy tých, ktorí odmietli strieľať civilistov. A dospeli k poznaniu, že sa im NIČ NESTALO!!! Ba dokonca to ani neovplyvnilo ich kariéru.

Záujemcov o popravu zajatcov vraj bolo toľko, že sa s odmietnutými nebolo treba vôbec zaoberať. Navyše, tento fakt svedčí o tom, že Wehrmacht sa v Norimberskom tribunáli nedokázal očistiť zo svojich zločinov, pretože cieľavedome a dobrovoľne likvidoval každého zároveň ako aj SS…

 

… v roku 1992 Ukrajina mala podľa oficiálnych štatistík 52 miliónov obyvateľov a že v súčasnosti má po protištátnom prevrate už len 37 miliónov (niekde sa uvádza len 30 miliónov)?

Na porovnanie: v roku 1941 mala Ukrajina pred hitlerovským prepadom 41 miliónov obyvateľov a po vojne v roku 1945 mala 31 miliónov obyvateľov. Logicky z toho vyplýva, že ani Hitler nedokázal zdecimovať ukrajinské obyvateľstvo tak, ako protištátny prevrat v 21. storočí, ktorý domáci potentáti nazývajú „revolúciou dôstojnosti“ a od ktorého 21. 11. 2021 uplynulo 7 rokov.

 

…kórejský vodca Kim Ir Sen velil počas 2. svetovej vojny streleckým práporom Červenej armády?

Za bojové úspechy bol neraz vyznamenaný bojovými vyznamenaniami, vrátane Radu Červenej zástavy. Dnes mnohí severní Kórejci čestne nosia aj vyznamenania, ktoré si vyslúžili ich otcovia.

 

…pred 80 rokmi (1941) zodpovedal za obranu Moskvy Západný front pod velením armádneho generála G. Žukova a moskovská posádka, na čele ktorej bol generálporučík P. Artemjev?

Okolo hlavného mesta boli dve obranné čiary, vo vnútri mesta tri. V priebehu dvoch týždňov bolo okolo Moskvy vybudovaných 361 kilometrov priekop, 336 protitankových stien, 571 palebných ohnísk (pevnostiek), takmer štyritisíc guľometných opevnení a palebných zrubov, 611 kilometrov drôtených prekážok. V meste bolo zamínované všetko, čo mohlo byť zaujímavé pre okupantov, vrátane Kremľa.

Okrem posilnenia vojsk NKVD 2. motostreleckou divíziou osobitého určenia boli sformované oddiely na hasenie požiarov od zápalných bômb a granátov. Vo fabrikách sa 200 tisíc dobrovoľníkov zapísalo do 13 tisíc požiarnych družstiev.

Na štadióne Dynama bola rozmiestnená batéria ťažkých 203 mm húfnic B-4, ktoré pálili po nepriateľských pozíciách počas celej Bitky o Moskvu. Zo vzduchu mesto prikrýval 6. stíhací letecký zbor PVO, protilietadlové kanóny a vzdušné balóny.

V boji o Moskvu padlo takmer 940 tisíc vojakov a dôstojníkov, Nemci mali vyše pol milióna padlých, ranených a nezvestných.

7. januára 1942 sovietske vojská dokončili protiútok pri Moskve. Zatlačili Nemcov o 150 až 350 km. V tento deň bolo ukončené obliehanie Moskvy.

 

 

…Hitler, aby zmazal potupu, ktorú mu uštedrila Červená armáda v Stalingrade, nanovo sformoval ďalšiu 6. armádu?

V spomienkach na to poukázali velitelia 3 tankovej a 6. armády P. S. Rybalko a F. M. Charitonov. A dozvedeli sa o tom tak, keď im ich armádny prieskum priviedol na Severskom Donci „jazyka“.

Keď zajatec uviedol, že je zo 6. poľnej armády, prieskumníci mu spočiatku neverili. Veď táto armáda (Paulusova) v Stalingrade zanikla. Nemec sa rozhovoril a vysvetlil, že Hitler osobitným rozkazom znovu vytvoril 6. armádu a pomenoval ju armádou pomstiteľov. Jej veliteľom sa stal genplk. Karl-Adolf Hollidt.

 

…aj keby sa bolo Paulusovi umožnilo odblokovať kotol a ustúpiť zo Stalingradu, aj tak by to jeho 6. armádu nezachránilo?

Tento fakt museli priznať aj nemeckí teoretici vojenského umenia. Generál Friedrich von Mellenthin na to odpovedá takto: „Šiesta armáda bola vydaná napospas a Paulusa už nič nemohlo zachrániť. Aj keby sa dajakým zázrakom podarilo získať Hitlerov súhlas na to, aby sa prebila z obkľúčenia a keby vyčerpané a vyhladované vojská boli schopné prelomiť obkľučovací kruh Rusov, nemali dopravné prostriedky, aby po zľadovatenej stepi mohli ustúpiť k Rostovu. Armáda by zahynula na pochode tak, ako Napoleonovi vojaci na ústupe od Moskvy k rieke Berezine.“

 

 

…oficiálne počty strát Červenej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne sú 8,67 milióna ľudí a ak k nim prirátame nezvestných, zomretých na zranenia a choroby a zomretých v zajatí, tak dosiahneme počet 11,9 milióna osôb?

Tieto údaje zverejnil pomocník prezidenta RF Vladimír Medinskij v článku, venovanom 78. výročiu oslobodenia mesta Ržev od hitlerovských okupantov a uverejnenom aj na stránke televízie Russia Today.

Medinskij pri tom vysvetlil aj tento vyše trojmiliónový rozdiel. Sú v ňom zahrnutí aj tí, ktorí boli povolaní na začiatku vojny a nedostavili sa do svojich vojenských útvarov; ktorí padli na začiatku vojny do zajatia; na konci vojny boli oslobodení na okupovaných územiach a aj tí, ktorí sa stali nezvestnými. Niektorí z nich prežili, niektorí sa dostali do vojnových počtov padlých, iní medzi padlých civilistov a časť nie je dodnes nikam zaradená.

„Ide o to, že do zajateckých táborov sa dostávali aj partizáni a vôbec muži povolávacieho veku, ktorí padli do zajatia na okupovaných územiach, pričom to neboli vojaci.

Ak vieme, že Nemci úmyselne zabili okolo 3,1 milióna sovietskych vojenských zajatcov (asi 60 % zo všetkých zajatých), tak z nich boli zlikvidované aj stovky tisíc civilistov pod rúškom vojakov,“ napísal Medinskij.

Nesmierne dôležitým jeho stanovisko je, že zlikvidovaných vojnových zajatcov, bez ohľadu na to či boli civilmi alebo červenoarmejcami, treba považovať za obete genocídy.

„Pretože ani v jednej vojne, aspoň nie v kresťanských dejinách ľudstva, nijaký štát nikdy nezlikvidoval a nespôsoboval smrť vyčerpaním a mučením 60 % zajatcov, ako to robili fašisti so sovietskymi vojnovými zajatcami,“ poznamenal a dodal, že úmrtnosť zajatých Američanov, Angličanov a Francúzov v nemeckých zajateckých táboroch bola na úrovni štyroch percent. „Vidíte ten rozdiel vo vzťahu nacistov k Európanom a Američanom, ktorí boli tiež nepriateľom Nemecka?“

Vladimír Mikunda

 

 

Zdieľajte článok