Aktuality, História,

Prečo Hitler rozpútal vojny

---

Keď vypukla, stala sa prepracovaným systémom drancovania okupovaných území. Napr. keď Hitler obsadil Francúzsko, nepodpísal s ním mier. Prečo? Pretože mu to umožňovalo pokračovanie v jeho drancovaní a vydržiavania tam umiestneného vojska.

 

 

Keď boli okupované veľké časti ZSSR, tak podľa prepočtov, za roky 1941-1943 Nemci z nich povyvážali toľko potravín, že to stačilo na stravovanie 21 miliónov ľudí. Keď obsadili Poľsko, vyviezli z neho všetky potraviny a ešte k tomu aj Poliakov na nútené práce do Nemecka. Čo bola takmer bezplatná pracovná sila.

 

Nemci kradli a drancovali všetko, čo sa dalo. Ich vojaci boli za to dokonca odmeňovaní. Vojaci vykrádali aj obytné domy a státisíce balíkov posielali svojim rodinám.

 

„Do tohto rozkrádania sa zapojili milióny Nemcov. Oni vedeli, že sa zúčastňujú zločinov a páchali ich dobrovoľne, pretože sa im to páčilo. No a zabíjanie bolo toho sprievodným a nevyhnutným javom,“ zdôraznil L. Mlečin.

 

Hitler nenávidel Slovanov!

Hitler nenávidel aj ČSR. Nemohol nahlas povedať, že si chce ukradnúť jej zbrojovky. A tak začal s tým, že v Československu sú trpiaci Nemci, ktorých treba oslobodiť, lebo ich utláčajú cudzí ľudia.

 

Chamberlain si tiež myslel, že sa dá s Hitlerom diskutovať, no nedocenil, že pre Hitlera dohoda nie je ničím. Angličan hlavne nechcel bojovať za ČSR. Ani Francúzsko zaň nechcelo bojovať.

 

Prečo? Pretože mali v povedomí obete Veľkej vojny, po ktorej v každom meste, dedine stáli pamätníky jej obetí. V Anglicku to boli hlavne obete vo vládnucej triede, pretože v nej padli hlavne mladí predstavitelia aristokracie. Neuveriteľné straty malo aj Francúzsko.

 

Z toho vyplývalo, že Angličania i Francúzi boli pripravení na akékoľvek obete, len aby nebolo vojny. Chyba politikov Európy bola v tom, že verili, že to, čo Hitler podpíše, bude sa aj dodržiavať. Viď. Chamberlain – „priniesol som vám mier“! Lenže výsledok tohto „mieru“ ukázal, že Mníchov bol najhlbšou pivnicou pádu politiky uzmierovania Hitlera.

 

Spolunažívanie Európy s nacistickým režimom ukončila Kryštálová noc v roku 1938. Bol to prvý otvorený masový protižidovský pogrom v Nemecku. Všetko sa to dialo pred očami celého sveta.

 

Ako vznikala 2. svetová vojna?

1. 9. 1939 Hitler začal vojnu proti Poľsku. Keď sa do toho 3. 9. zapojilo Anglicko vyhlásením vojny Nemecku, vznikla z toho európska vojna. A keď sa k Anglicku pripojili jeho domíniá po celom svete, európska vojna sa zmenila na svetovú. Preto sa svetová vojna určite nezačala 1. septembra 1939. V tento deň sa rozpútala iba agresia Nemecka voči Poľsku.

 

Dňa 3. 9. 1939 Anglicko síce vyhlásilo vojnu Nemecku, no vojská na bojisko nezaviedlo. Spustilo však námornú blokádu Nemecka, čo sa ho naozaj dotklo, pretože nemecké hospodárstvo záviselo na dovoze surovín.

 

Keď v júli 1940 Hitler porazil Francúzsko a Briti sa odplavili na ostrovy, vznikol z toho dojem, že zvíťazil. Bol to však falošný pocit, pretože V. Británia už bola rozhodnutá bojovať do konca. Navyše hospodársky jej prišli na pomoc aj USA.

 

Ako sa Hitler zahľadel na ZSSR?

„O ZSSR mal Hitler pred útokom primitívne predstavy. Spôsobené to bolo tým, že bol nevzdelaný, mimoriadne lenivý, nič nechcel robiť, nič nečítal, o nič sa nezaujímal a pri akejkoľvek možnosti utekal do svojej alpskej rezidencie. Nezaujímal sa dokonca ani o to, čo je to ZSSR, čo sa v ňom deje…

 

Historici tvrdia, že ho nezaujímali ani spravodajské informácie nemeckej rozviedky, či diplomatov. Vojenský atašé vo Washingtone po vojne uviedol, že počas istého prijatia vojenských atašé sa opýtal len na jedu vec: či je pravda, že americký prezident Roosevelt má v blízkom príbuzenstve Židov,“ uvádza ruský historik Leonid Mlečin.

 

Hitler sa nezaujímal nielen o spravodajské informácie rozviedky, ale ani o reálny stav vecí. Myslel si, že všetko vie a všetkému rozumie. Navyše, vo všetkom sa mu darilo.

 

Keď začal s vojnovými ťaženiami, nemeckí generáli boli v hrôze, pomery síl boli v ich neprospech. Lenže Hitlerovi to vychádzalo. Pripojil si Rakúsko, potom Sudety, celé Čechy, Moravu i Sliezsko, Slovensko oddelil… skrátka všetko sa mu darilo.

 

Keď pozvali do Berlína poradcu nemeckého veľvyslanectva v Moskve Gustava Hilgera na konzultácie s Hitlerom, ten bol otrasený, že ani Adolf Hitler, ani jeho minister zahraničia vôbec nič nevedia o Sovietskom zväze a ani netušia, že Stalin im oddávna navrhoval usporiadať vzájomné vzťahy.

 

Lenže Stalin bol taktiež naivný. Na 18. zjazde strany venoval vyhláseniu o ochote spolupracovať s Nemeckom celý odstavec a dúfal, že Hitler na to nejako zareaguje. Myslel si, že tieto jeho slová si nemecký veľvyslanec poznamená a odovzdá ich Hitlerovi… No Hitler na to nezareagoval, pretože o takéto veci sa nezaujímal. Dopadlo to tak, že Stalinove slová si v Berlíne nikto ani len nevšimol.

 

Nástup fašistov k moci v európskych štátov nijako nebránilo ZSSR, aby s nimi uzavieral obchodné dohody. Tak tomu bolo s nástupom Mussoliniho v Taliansku, i s nástupom Hitlera v Nemecku.

 

Hitler obrátil svoju pozornosť na Sovietsky zväz až vtedy, keď sa ho rozhodol napadnúť. Až vtedy ho začalo zaujímať čo sa tam deje. Zhodou okolností sa v tom čase (1939) v ZSSR udialo niečo, čo si vysvetlil po svojom. Bola to výmena na poste ľudového komisára zahraničia. Maksima M. Litvinova, ktorého nahradil Michail M. Molotov. Pre ZSSR to bol signál o zmene zahraničnej politiky, no v Nemecku si všimli len to, že Litvinov je Žid a Molotov je Rus. Práve o tom chceli byť Nemci informovaní od Hilgera.

 

V skutočnosti sa však výmena na poste ľudového komisára zahraničných vecí udiala z dôvodu, aby bol Molotov odsunutý na menej významné miesto. Dovtedy, po dlhé roky, bol Molotov druhým človekom v hierarchii sovietskych potentátov. Jeho portrét bol vždy vedľa Stalinovho. Čiže Molotov bol dovtedy prezentovaný nielen ako najbližší spolupracovník Stalina, ale možno aj jeho nástupca.

 

Hitler to však pochopil ako odstraňovanie Židov… A tak z Berlína začínajú prichádzať priame signály na usporiadanie vzťahov: No čo vám môže dať Anglicko s Francúzskom? Zato my vám môžeme dať všetko!

 

Začínajú sa rozhovory, v ktorých sa Hitler veľmi ponáhľa. Stalinovi je to na ruku, pretože ak sa tvoj partner ponáhľa, pripravený je na ústupky. Tému ústupkov Hitler popíše v liste, v ktorom posiela Ribbentropa do Moskvy a že všetky otázky, ktoré spomínal v Berlíne Molotov, sa môžu objaviť v tajnom dodatku, ktorý je Ribbentrop pripravený podpísať v Moskve.

 

Dňa 23. 8. 1939 prišiel minister zahraničia Joachim von Ribbentrop v sprievode veľvyslanca Friedricha von der Schulenburga do Kremľa, no nevedeli, kto ich tam bude čakať. Preto boli ohúrení, že v Molotovovej kancelárii ich čakal aj Stalin. Bolo to totiž prvýkrát, čo sa Stalin zúčastnil rozhovorov so zahraničnými diplomatmi.

 

Rozhovory trvali niekoľko hodín. Ešte nikdy sa také dôležité dokumenty nepodpisovali tak rýchlo a ľahko pri plnom vzájomnom súlade. Podpísaný bol pakt o nenapadnutí. Ráno 24. 8. 1939 si sovietski občania prekvapene prečítali v novinách, že „s Nemeckom už nie sme nepriatelia, ale dokonca úplne naopak“, hovorí L. Mlečin.

 

Zo sovietskej propagandy sa následne vytratili všetky antifašistické motívy, o Nemecku sa začalo písať len kladne, preložená bol kniha kancelára Bismarcka, vo Veľkom divadle sa začali naštudovávať Wagnerove opery, ľud začal tvoriť častušky: „Vďaka Jaši Ribbentropu, že odkryl okno v Európu…“. Problém začali mať spisovatelia s protifašistickými témami, pretože im bolo odporúčané teraz nepísať o…

 

Sovietski ľudia boli nesmierne otrasení. Nevedeli však, že okrem zmluvy o nenapadnutí bol podpísaný aj tajný dodatok. Pričom mnohí ho nepoznajú dodnes.

 

Na dodatky sú tri odpovede

1. Neexistujú, všetko je to výmysel; 2. Dodatky existovali, no takto konali všetci; 3. Podpísali a dobre urobili.

Sovietska moc si za celý čas existencie nedokázala vysporiadať svoj vzťah k protokolu i jeho dodatkom. A túto neschopnosť zdedila aj súčasná ruská spoločnosť.

 

Ribbentrop slovami Hitlera povedal, že Poľsko sa správa otravne, Stalin, že existencia Poľska nie je potrebná a na mape zakreslil líniu rozdelenia Poľska – čo obsadia Nemci a čo obsadia Sovieti.

 

Stalin nenávidel Poľsko o nič menej ako Hitler. A mal na to dôvod. V 1920-tom roku bol členom vojenskej rady frontu, ktorý neúspešne viedol operáciu proti Poľsku. V podriadenosti tohto frontu bola 1. jazdecká armáda, ktorú Trokij a Lenin nariadili presunúť na front k Tuchačevskému, ktorý postupoval na Varšavu. Stalin však nedovolil dotknúť sa týchto vojsk a preto bol Tuchačevskij úplne rozdrvený a porazený. Lenin vtedy obvinil Stalina a menoval ho medzi vinníkmi tejto neúspešnej operácie. Preto, keď sa Stalinovi v roku 1939 ukázala šanca na odvetu, tak bol šťastný.

 

Lenže dodatkový protokol bol tajný len pre sovietskych obyvateľov, pretože spolupracovník nemeckého vyslanectva v Moskve Hans von Herwarth, ktorý bol antifašistom, hneď po podpise týchto dokumentov zašiel na americké veľvyslanectvo a svojmu priateľovi Charlesovi Boylemu všetko porozprával. V dodatku bolo napr. zapísané, že v prípade územného prerozdelenia Európy budú sféry vplyvu také, že pod sovietsku sa dostanú Litva, Lotyšsko, Estónsku, Fínsko a Besarábia.

 

Prečo sa to skrývalo?

Lebo to nevyzeralo dobre. Veď napr. aktéri Mníchovskej zrady si neodrezali kúsok ČSR, oni Hitlerov umožnili zachvátiť si Sudety. No a tu prepad Poľska.

 

Molotov pred vstupom ZSSR do Poľska varoval nemeckých partnerov, že zo sovietskej strany bude operácia uskutočnená preto, aby ZSSR mohol ochrániť ukrajinské a bieloruské obyvateľstvo (vstúpili tam dva fronty, milión vojakov). Nemcov to veľmi rozčúlilo. Ribbentrop na základe toho napísal list, ktorý Schulenburg priniesol Molotovovi. Vyjadril v ňom rozhorčenie nad sovietskym správaním. Molotov na to odpovedal, že chápe, že tento motív nie je pre Nemcov prijateľný, no iný motív vraj ZSSR pre verejnosť nemá.

 

Poľskom okupovaní Bielorusi a Ukrajinci naozaj nenávideli Poliakov a tí zase nenávideli ich. Preto, keď na západné územie Bieloruska a Ukrajiny vstúpila Červená armáda, naozaj ju vítali s kvetmi! Poľský maršal Edward Śmigły-Rydz vydal rozkaz neodporovať sovietskej armáde, lenže niektoré útvary tento rozkaz nedostali a postavili sa na odpor.

 

Mimochodom, ukrajinské nacionalistické hnutie sa zrodilo ešte v časoch poľskej okupácie týchto území. Priznajme tiež, že protipoľské nálady sa rýchlo zmenili, pretože po 17. 9. 1939 nastúpila sovietizácia týchto krajov.

 

„Mnohí si mysleli, že po zachvátení Poľska sa Hitler zastaví, veď dosiahol svoj cieľ,“ tvrdí L. Mlečin (Lenže v Mein Kampfe ho pomenoval rozsiahlejšie – vmi). Danzig sa stal nemeckým, cesta do východného Pruska bola voľná… L. Mlečin dodáva, že „mysleli si to len tí, ktorí vôbec nechápali jeho náturu. Hitlerovi sa až teraz začalo všetko páčiť. Tešil sa z pocitu víťaza, tešil sa z toho tak, že všetkým hovoril, že rozdrví akúkoľvek armádu. A on ju aj rozdrvil!“

 

V nemeckej generalite naozaj existovala opozícia voči Hitlerovi na čele s L. Beckom. Neboli to antifašisti. Hitlerovi oponovali preto, lebo sa báli opätovne prehrať vojnu. Báli sa, že Nemecko bude okupované, rozčlenené…

 

Keďže sa však Hitlerovi tak darilo, každým svojim krokom vyvracal ich bojazlivé nálady. Dosiahlo to taký stav, že mu už nikto nesmel odporovať a vyslovovať nejaké úvahy z opatrnosti. Všetci sa začali mlčky podriaďovať.

 

V archívoch nie je nič

V nemeckých archívoch z roku 1939 niet ani zmienky, že by si to Nemecko chcelo rozdať so ZSSR. Prečo? Lebo vedelo, že nemá na to silu. Po vojne s Poľskom bola štvrtina jeho tankov znefunkčnená, letectvu boli treba generálne opravy a vytvorenie nových zásob bômb a inej munície… Čiže Wehrmacht nebol spôsobilý na pokračovanie bojov. Pomer síl bol na prospech ZSSR.

 

ZSSR bol v tých rokoch ako bohatá nevesta. Všetci ho chceli. Francúzsko a Anglicko ho síce nežiadali, aby sa pridal na ich stranu. Žiadali ho len, aby sa nespájal s Hitlerom.

 

Francúzi boli Hitlerom rozbití za päť týždňov a preto tak mocne podporujú mýtus o modernej, motorizovanej nemeckej armáde, o vojne motorov, o rýchlych tankoch, rýchlych obrnených autách – no, ako sme im mohli odolávať???

 

Fakty sú však také, že počtami tankov Francúzi a Briti Nemcov prevyšovali. V kvalite určite, pretože nemecké tanky boli veľmi zlé, o trochu lepšie boli československé.

 

Francúzom sa mýtus o nemeckej technike hodil, inak by si museli priznať, že ich generáli nechceli bojovať. Francúzi nechceli vojnu nielen pred vojnou, odmietali ju aj keď ich Nemci napadli. Kapitulovali a vzdávali sa pri prvej možnosti, čo priznal aj generál Charles de Gaulle.

 

Po porážke Francúzsko začalo kolaborovať s Nemeckom. Hitlerovi sa sklonil aj hrdina 1. sv. vojny maršal Philippe Pétain. Veľa zajatých Francúzov bolo poslaných do Nemecka na nútené práce. Keď ich oslobodzovali, Francúzsko tam poslalo nových zamestnancov. Jeho priemysel pracoval na nemeckú armádu. Francúzi podporovali Nemecko aj intelektuálne, viď. „štátny“ útvar vo Vichy.

 

V polovici roku 1940 mal Hitler porazených všetkých protivníkov. Zostávala len V. Británia. Vznikla patová situácia. Angličania so silným loďstvom a malou pozemnou armádou nemôžu nič urobiť Hitlerovi a ten, so slabým loďstvom, no mohutnou pozemnou armádou sa nemá ako preplaviť na ostrovy. Preto sa Hitler rozhodol zgniaviť Angličanov letectvom.

 

Vo svete neexistovala horšia rozviedka, ako malo Nemecko, hovorí historik Leonid Mlečin. Zdôvodňuje to tým, že v totalitnej spoločnosti sa na vrchné posty dostávajú nafachčenkovia a nevedkovia. (Opomenul ďalší fakt, a to nasýtenie nemeckej rozviedky britskými agentmi – viď Canaris.)

 

Nemecká verchuška a aj nemecká rozviedka boli presvedčené, že bojujú so Židmi, pretože existuje celosvetové židovské sprisahanie. A na čele všetkých, ktorí sú proti Nemecku, stoja Židia. Preto vraj Angličania nechcú bojovať s Nemeckom. Bránia im v tom len v Anglicku usadení Židia.

 

Nemeckí rozviedčíci hlásili Hitlerovi, že vzdušné bombardovanie zničí schopnosť britskej vlády na odpor. A že britskí zamestnanci sú pripravení povstať proti tým, ktorí ich vtiahli do vojny, že Churchillova vláda sa vraj na tajnom sedení vyslovila, že predseda Churchill je ochotný podpísať zmluvu s Nemeckom, ak by Hitler sľúbil aspoň kultúrnu autonómiu Čechom, Poliakom, Holanďanom…

 

Lenže Angličania vôbec neklesli na duchu, ba práve naopak, veľmi udatne bojovali a nechystali sa kapitulovať. Hoci nemecké nálety boli naozaj hrozné.

 

A keďže Angličania nasadili voči Nemecku námornú blokádu, tá spôsobila, že sa mu nedostávali suroviny. Preto sa Nemecko začalo čoraz silnejšie spoliehať na ZSSR. A to až tak, že dovtedy nikdy v dejinách nemal obchod so ZSSR pre Nemecko taký obrovský význam. ZSSR zásoboval Nemecko prakticky všetkým, čo potrebovalo. Niektoré cenné kovy preň ZSSR dokonca nakupoval v cudzine a až potom mu ich dodával.

 

Nemecko vďaka týmto dodávkam otvorilo ZSSR dvere svojho vojenského priemyslu. Vrátane najnovších technológií. Prečo to Hitler robil? Prečo pred Sovietmi nič neskrýval? On totiž vedel, že ZSSR nestihne tieto technológie využiť. To iba Stalin s Molotovom uverili Hitlerovi.

 

Keď koncom roku 1940 veľkoadmirál Erich Raeder Hitlerovi zahlásil, že nie je možné napadnúť Anglicko, Hitler hodil rukou a začal sa zaoberať Sovietskym zväzom.

 

Prečo chcel Hitler tiahnuť na ZSSR?

Veď Nemecko vo všetkých parametroch zaostávalo za ZSSR. Leonid Mlečin tvrdí, že to bolo preto, lebo Hitler bol dobrodruh. Kreslil si vzdušné zámky a mnohé aj vybudoval. Navyše Nemci mali predstavu, že Červená armáda bola represiami zbavená schopných hláv… Maršal Vasilievskij po vojne povedal: „Ak by sme nemali rok 1937, nemali by sme ani rok 1941. Keby nebolo roku 1937, Nemci by nás neprepadli.“

 

Nemcov veľmi ovplyvnila aj Zimná vojna s Fínskom. Nemeckí špecialisti dospeli k poznaniu, že Červená armáda sa nehodí na nič. Nepochopili však, čo je ZSSR, kto sú sovietski ľudia, Rusi… a tak zaútočili. V prvej etape postupovali a pritom čakali, že ZSSR bude iniciovať rozhovory. Mysleli si, že keď bude dosiahnutá línia Archangeľsk – Moskva – Astracháň, všetko sa skončí. Dokonca aj mapy boli Wehrmachtu rozdávané len do tejto čiary.

 

V totalitnej spoločnosti múdre názory k šéfstvu neprenikajú. Preto neprešli ani tie o dôsledkoch napadnutia ZSSR. Že ak Nemecko napadne Sovietsky zväz, tak sa k nemu okamžite pripoja USA i V. Británia (povedal to generál Erich Marcks). Hitler so stúpencami však dospel k názoru, že majú dočinenia so štátom, ktorý im nedokáže vzdorovať a do štyroch rokov sa ani nepostaví poriadne na nohy.

 

Keď teda 22. 6. 1941 nemecké vojská prekročili hranicu, Hitler bol presvedčený, že vojna bude trvať len niekoľko týždňov. Že niekedy v auguste Sovietsky zväz požiada o uzavretie mieru a Stalin dá Nemecku všetko podľa jeho želania.

 

 

Stalin neveril, že aj Hitler urobí chybu a vrhne Nemecko do vojny na dva fronty. Neveril tomu ani keď mu hlásili, že nemecké vojská sú v čoraz väčších počtoch presúvané k sovietskej hranici. Dva dni pred prepadom Molotovovi telefonoval Georgij Dimitrov, že komunisti zo všetkých štátov hlásia, že Nemecko už-už napadne ZSSR. Molotov mu odvetil: „vy nechápete, že prebieha veľká hra“.

 

Čiže Stalin s Molotovom v predvečer vojny žili v domnienke, že sa hrá akási „veľká hra“. Predstavovali si, že to bude hra o novom rozdelení sveta, pričom Stalin bol pre jej úspech pripravený aj na mierne územné a kto vie aké obete.

Vladimír Mikunda

 

Zdieľajte článok