V Bielorusku to nevyšlo – teraz Kazachstan? Politológ vidí zvláštnosti na protestoch. Cieľom je Rusko a Čína
Protesty v Kazachstane sa začali v prvých dňoch nového roka. Obyvatelia miest Žanaozen a Aktau zorganizovali zhromaždenie na protest proti zdvojnásobeniu cien plynu, ktoré ministerstvo energetiky vysvetlilo tým, že od 1. januára sa ceny určujú prostredníctvom elektronického obchodovania na základe ponuky a dopytu.
Prezident Kassym-Žomart Tokajev nariadil vytvorenie komisie na preskúmanie situácie a 4. januára vyhlásil, že je pripravený splniť hlavnú požiadavku protestujúcich a znížiť ceny plynu.
Protesty sa však rozšírili aj do ďalších miest. V Alma-Ate sa 4. januára večer demonštranti dostali do zrážok s bezpečnostnými silami, ktoré použili plyn a omračujúce granáty. Tokajev vyzval ľudí, aby boli rozumní a nepodliehali provokáciám zvonka alebo zvnútra. Povedal, že vláda nepadne, ale krajina “potrebuje vzájomnú dôveru a dialóg, nie konflikt”.
Neskôr hlava štátu vyhlásila v Alma-Ate a v regióne Mangistau výnimočný stav. Bude platiť do 19. januára a zahŕňa zákaz vychádzania od 23.00 do 7.00 h, zákaz masových podujatí, obmedzenie slobody pohybu, zákaz predaja zbraní a streliva a osobitný režim pre obeh liekov a alkoholu.
Kazašský prezident tiež v snahe upokojiť situáciu v krajine v stredu prijal demisiu vlády premiéra Askara Mamina. Jeho právomoci bude do vytvorenia nového kabinetu vykonávať podpredseda vlády Alichan Smajlov, uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie.
K bezprecedentnej vlne nepokojov sa medzitým vyjadrilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré podľa svojho komuniké situáciu “pozorne sleduje” a vyzýva na “dialóg” zameraný na ukončenie nepokojov.
Politológ Vladimir Avatkov vidí na mítingoch v Kazachstane niečo zvláštne. Zdôraznil, že situácia mu pripomína udalosti, ktoré sa odohrávajú od leta 2020 v inej bývalej republike ZSSR: “V Bielorusku to nevyšlo – teraz Kazachstan?” – komentoval vo svojom kanáli Telegram ruský politológ, turkológ a doktor politológie.
Poukázal na to, že demonštranti stavajú stany a vyjadrujú širokú škálu hesiel, pričom obhajujú zníženie cien všetkého tovaru a demisiu vlády. Expert porovnal hroziacu politickú nestabilitu v krajine so situáciou v Bielorusku, pričom podotkol, že dôvody vystúpení sú v týchto prípadoch rôzne, „rukopis je však podobný“. V Bielorusku to nevyšlo, teraz – Kazachstan? Je to logické – niekto chce podpáliť Strednú Áziu, – napísal politológ.
Politológ Sergej Markov uviedol, že zavlečenie ruských a čínskych jednotiek do Kazachstanu v prípade radikálneho vývoja situácie je nielen možné, ale aj nevyhnutné.
“Zdá sa mi, že Kazachstan môže požiadať o pomoc Rusko aj Čínu. Pomoc môže byť vyjadrená aj v nasadení vojsk. Pretože situácia, ak sa bude vyvíjať podľa klasického scenára, zahŕňa vstup Američanov do Nur-Sultánu a nadviazanie ich kontroly nad Kazachstanom, ktorý sa nachádza medzi Čínou a Ruskom. A Rusko a Čína sú hlavnými cieľmi Spojených štátov. A preto nastolenie proamerického režimu – tiež, nedajbože, ako ukrajinského, teda so štátnym terorom, s tisíckami zabitých, s terorom proti Rusom, s fašizmom – je samozrejme niečo, čo nemôže povolené. Preto zavlečenie ruských a čínskych jednotiek do Kazachstanu v prípade radikálneho vývoja situácie je nielen možné, ale aj nevyhnutné.”
“Myslím si, že orgány Kazachstanu sa však so situáciou vyrovnajú samy, pretože vedenie je dosť skúsené a ekonomická situácia nie je zlá. Áno, urobili sa chyby – v podobe prílišnej klanovosti, v podobe oddávania sa prozápadným náladám medzi bohatými vrstvami kazašskej spoločnosti, ako aj medzi vyspelou mládežou vo veľkých mestách a megamestách ako Alma-Ata a Nur-Sultan . Za posledných tridsať rokov existuje aj zhovievavosť s protiruským nacionalizmom a napokon, iba polovica obyvateľov Kazachstanu sú v skutočnosti Kazachovia. Ale ani Rusi, ani predstavitelia iných národnostných menšín sa na týchto nepokojoch nezúčastňujú. Rusko a Čína sú vždy pripravené pomôcť Kazachstanu. Preto si myslím, že aj po týchto nepokojoch úrady v Kazachstane sebavedomo obnovia poriadok.”
Karol Jerguš
