Difenbachia: nacisti ňou chceli sterilizovať Rusov
Vďaka svojim vzorovaným listom je difenbachia v Nemecku jedným z najpopulárnejších kvetov. Lenže málokto pozná jej smutnú minulosť, keď sa používala na mučenie a sterilizáciu, napísal v októbri 2021 nemecký časopis Der Spiegel.
Len čo sa nacisti prebojovali na jeseň 1941 k Moskve, esesáci už rozpracúvali plány osídlenia vybojovaných území tzv. etnickými Nemcami. Okolo 30 miliónov obyvateľov východnej Európy (čo je mimoriadne znížený počet, iné pramene hovoria až o 100 miliónoch – pozn. vmi) mali byť zabití alebo vyhnaní,“ uviedli novinári Stefan Knauf a Martin Pfaffenzeller.
Práve v tom čase dermatológ Adolf Pokorny napísal list ríšskemu vodcovi SS Heinrichovi Himmlerovi, v ktorom ho informoval o „novej efektívnej zbrani“ na „boj nášho národa“. Nebola to zbraň, ani jedovatý plyn, ale rastlina, pochádzajúca z tropických lesov Južnej a Strednej Ameriky. Jej vedecký názov je „Dieffenbachia seguine“ alebo len Difenbachia.
„Pokorny si myslel, že z extraktu tejto rastliny sa dá vyťažiť prostriedok na sterilizáciu. Podľa antropológa Michaela G. Kennyho odvolával sa na výskumy, podľa ktorých difenbachia spôsobila u samcov a samičiek myší neplodnosť. „Posadnutý myšlienkou, že nepriateľ musí byť nielen porazený, ale aj zničený,“ Pokorny navrhol masovo pestovať túto rastlinu, čo sa dalo ľahko uskutočniť v skleníkoch. Zároveň požadoval jej „okamžité testovanie na ľuďoch (zločincoch!) na určenie dávkovania a dĺžky pôsobenia.“
„Himmlerovi sa to zjavne zapáčilo: umožnilo by mu to využiť Východoeurópanov vo vojenskom priemysle, po čom by jednoducho vymreli. Bola by to svojská, časovo spomalená, ale maximálne efektívna genocída,“ hovorí sa v liste Der Spiegel.
„Šťava difenbachie bola využívaná aj v poľovníctve, na antikoncepciu a na mučenie. Pôvodní obyvatelia Strednej a Južnej Ameriky, asi poznali jej toxický efekt už dávno pred príchodom Španielov. V hornom toku Amazonky domorodci máčali do jej šťavy ostrie svojich šípov a na antilskom Dominikánskom ostrove tajne pridávali kúsky rastliny do jedla svojich nepriateľov.“
„Niektorí obyvatelia Karibskej oblasti difenbachiu používali ako svojskú antikoncepciu. Hovorí sa, že jej konzumácia spôsobí človeku 48-hodinovú neplodnosť. Inde zase veria, že neveľké množstvo rastliny zvyšuje sexuálnu žiadostivosť. Rastlina slúži aj na mnohé neškodné účely: pomletá a použitá na obklad vraj pomôže proti tropickému ochoreniu kože a kostí,“ poznamenáva Der Spiegel.
„V roku 1707 škótsko-írsky botanik Hans Sloane po prvýkrát podrobne popísal účinok rastliny: ´Ak jej stonku prepichneme nožom a dotkneme sa toho jazykom, bude to veľmi bolestivé. Slinné žľazy opuchnú tak, že človek nedokáže rozprávať.“
„Majitelia plantáží používali difenbachiu na mučenie otrokov. V texte z roku 1807 sa uvádza, že ´na Jamajke sa ňou černochom za trest niekedy natierali ústa´.“
Saský lekár Konstantin Gering skúmal pôsobenie difenbachie sám na sebe, natieral si kožu jej šťavou a listami. „Keď prehltol extrakt z rastliny, pocítil v hrudníku ťažobu, no osobitý účinok zaregistroval na penise – bolestivú erekciu, zároveň absolútnu nechuť na sex a žiadny výron spermií pri akte. Na základe toho sformuloval závery: „Nenastúpi žiadna tehotnosť!“ A, po druhé, „ak veľké množstvá difenbachie robia človeka neplodným, tak malé množstvá musia zvyšovať mužskú silu,“ uviedol a na základe toho „odporúčal šťavu z rastliny ako prostriedku na potenciu“.
„Nacisti čoskoro po nástupe k moci prijali ešte v roku 1933 „Zákon o odvrátení narodenia sa potomkov s dedičnými chorobami“. Ľudí s dedičnou slepotou, hluchotou, anomáliami vývoja, epilepsiou, Huntingtonovou chorobou (genetické ochorenie, ktoré ovplyvňuje centrálny nervový systém a spôsobuje progresívnu degeneráciu mozgových buniek, čo vedie k výraznému úbytku motorických zručností a kognitívnych schopností, ako aj k poruchám správania), psychickými úchylkami a alkoholizmom bolo možné násilne sterilizovať. Zákon umožňoval aj odstraňovanie vajíčok a vaječníkov.“
„Chirurgická kastrácia však bola pomerne drahá,“ zdôrazňuje Der Spiegel, „Čiže na to, aby bola tzv. eugenika (prísny výber jedincov) efektívnejšia, nacisti povzbudzovali výskum iných, mimoriadne neľudských metód, napríklad experimenty, počas ktorých lekári ožarovali vajíčka mužov – trestancov koncentračných táborov röntgenom a zavádzali žieravé tekutiny do krčku maternice matkám – trestankyniam.“
V roku 1936 medik Gerhard Madaus začal experimenty s difenbachiou. „Spolu so svojim kolegom Friedrichom Kochom pridával šťavu z rastliny do potravy laboratórnych krýs a striekal ju na kožu zvierat. Krysí samci sa o 40-90 dní stali neplodní a samice už o 30-50 dní. V roku 1941 vedci zverejnili túto informáciu v špecializovanom časopise; jedným z jeho čitateľov bol aj dermatológ Adolf Pokorny.
„Na jeseň 1941 napísal list Heinrichovi Himmlerovi. ´Už samotná idea o tom, že 3 milióny boľševikov, ktorí sa nachádzajú v nemeckom zajatí, je možné sterilizovať, aby sa dali využiť ako robotníci, no zbaviť ich pri tom možnosti predĺženia rodu, nám otvára široké perspektívy,“ tvrdil Pokorny.
„V októbri 1942 si esesáci objednali extrakt rastliny na jeho testovanie na ľuďoch. Lenže vojna ich plány ukončila. Červená armáda postupne dokončovala obkľúčenie 6. armády pri Stalingrade, lietadlá spojencov čoraz častejšie zhadzovali bomby na nemecké priemyselné mestá. Nacisti vkladali všetky svoje zdroje do vojenského priemyslu a pestovanie rastlín nespadalo medzi ich priority.“
„V predvečer porážky vo vojne esesáci zlikvidovali množstvá dokumentov o experimentoch nad ľuďmi. Aj preto sa na otázku, či spoločnosť Madaus AG dodávala niekedy rastlinné extrakty SS-ákom, nedá jednoznačne odpovedať.“
„Po kapitulácii Nemecka v roku 1945 vyšetrovatelia spojencov zabavili niektoré dokumenty, ktoré poukazovali na experimenty s difenbachiou, vrátane listu H. Himmlerovi. Vystopovali Pokorneho, ktorý bol v tom čase už lekárom zdravotníckej správy Mníchova.“
„9. decembra 1946 sa v Norimberskom súdnom paláci začal pred vojenským súdom USA proces nad Pokornym a ďalšími 22 lekármi a činiteľmi, obvinenými z lekárskych zločinov. (…) Advokáti Pokorneho sa pokúšali predstaviť svojho mandanta ako stúpenca protinacistického odporu: akoby vedel, že difenbachia sa nehodí na sterilizáciu. A že list Himmlerovi napísal z dôvodu, aby ho zaviedol do slepej uličky a aby od začiatku takto sabotoval sterilizačný program.“
Súd neuznal túto zúfalú obhajobu. „Ťažko nám uveriť, že (Pokorny) sa riadil ušľachtilými motívmi,“ hovorí sa v zdôvodnení rozhodnutia. Lenže kvôli chýbajúcim dôkazom o reálnych experimentoch nad ľuďmi Pokorny nemohol byť odsúdený. (…) Po oslobodzujúcom rozsudku sa Pokorneho stopa stratila,“ dodáva časopis Der Spiegel.
Vladimír Mikunda
