Teroristi v Kazachstane majú problém. Vyslúžilí veteráni sa pripájajú k dobrovoľným ľudovým jednotkám
V hlavnom meste Kazachstanu – Nur-Sultan – začali pôsobiť ľudové stráže, ktorých úlohou bude chrániť majetok a podnikanie v Alma-Ate pred kriminálnymi živlami, ktoré pocítili beztrestnosť. Komanda prvých ľudí začali chrániť hlavné mesto Kazachstanu.
Ľudová stráž má zatiaľ 500 ľudí. Polícii budú pomáhať pri monitorovaní poriadku na ulici,” uvádza sa vo vyhlásení miestnej televízie. K jednotke sa pripojili mestni obyvatelia, sociálni aktivisti, známi športovci, učitelia, lekári, podnikatelia a dobrovoľníci.
K dobrovoľným ľudovým čatám sú pripravení pripojiť sa okrem iných aj vyslúžilí kazašskí vojaci. Povedal o tom prvý zástupca vedúceho Národnej komory podnikateľov Kazachstanu “Atameken” Nariman Abilšaikov. Poznamenal, že medzi tými, ktorí sa chcú zapísať do nových formácií, sú aj takí, ktorí sa v sovietskych časoch zúčastnili na bojoch ako súčasť obmedzeného kontingentu v Afganistane.
V Alma-Ate a ďalších kazašských mestách sú rabovači aktívnejší a využívajú nestabilnú politickú situáciu. Ide o ohrozenie majetku miestnych podnikateľov a možno aj ich zdravia a života. Ochranu potrebujú najmä malé a stredné podniky. Práve z tohto dôvodu podnikatelia navrhli vytvorenie ľudovej stráže, ktorá bude vykonávať funkcie strážcov zákona, pričom tí druhí riešia iné problémy. Organizácie veteránov sú iniciátormi vytvárania ľudových družín.
Ruské jednotky likvidujú militantov
Ruské jednotky, ktoré dorazili do Kazachstanu, úspešne vykonali operáciu na elimináciu niekoľkých stoviek militantov v Alma-Ate. Radikáli, vrátane tých, ktorí sú vyzbrojení strelnými zbraňami, sa pokúsili zaútočiť na ruskú armádu a udržať medzinárodné letisko Alma-Ata pod svojou kontrolou, avšak v dôsledku špeciálnej operácie ruských jednotiek boli militantné oddiely porazené — niektoré z nich boli zlikvidované, no časti sa podarilo utiecť. Ruskej armáde sa spolu s bezpečnostnými silami Kazachstanu podarilo úplne obnoviť kontrolu nad medzinárodným letiskom v Alma-Ate a hoci bližšie podrobnosti nie sú známe, objavili sa informácie, že radikáli sa pôvodne pokúsili ruskú armádu na letisku obkľúčiť. To sa im však nepodarilo.
V súčasnosti je situácia v Kazachstane mimoriadne zložitá — napriek tomu, že militanti boli porazení, stále sa pokúšajú udržať mesto pod kontrolou, avšak v súčasnosti majú radikáli aj ťažké zbrane, takže existuje hrozba vzniku masívnych bojov. Ruské armádne skupiny pod hlavičkou OSKB priviezlo do Kazachstanu viac ako 70 lietadiel, v súvislosti s ktorými sa objavilo množstvo otázok, koľko ruských vojakov bolo vyslaných do susednej krajiny na potlačenie protestov.
Protesty v Kazachstane sa začali v prvých dňoch nového roka. Obyvatelia miest Žanaozen a Aktau zorganizovali zhromaždenie na protest proti zdvojnásobeniu cien plynu, ktoré ministerstvo energetiky vysvetlilo tým, že od 1. januára sa ceny určujú prostredníctvom elektronického obchodovania na základe ponuky a dopytu. Prezident Kassym-Žomart Tokajev nariadil vytvorenie komisie na preskúmanie situácie a 4. januára vyhlásil, že je pripravený splniť hlavnú požiadavku protestujúcich a znížiť ceny plynu. Protesty sa však rozšírili aj do ďalších miest. V Alma-Ate sa 4. januára večer demonštranti dostali do zrážok s bezpečnostnými silami, ktoré použili plyn a omračujúce granáty. Tokajev vyzval ľudí, aby boli rozumní a nepodliehali provokáciám zvonka alebo zvnútra. Povedal, že vláda nepadne, ale krajina “potrebuje vzájomnú dôveru a dialóg, nie konflikt”. Neskôr hlava štátu vyhlásila v Alma-Ate a v regióne Mangistau výnimočný stav. Bude platiť do 19. januára a zahŕňa zákaz vychádzania od 23.00 do 7.00 h, zákaz masových podujatí, obmedzenie slobody pohybu, zákaz predaja zbraní a streliva a osobitný režim pre obeh liekov a alkoholu.
Bývalý predseda kazašského Výboru národnej bezpečnosti (VNB) Karim Masimov je zadržaný pre podozrenie z vlastizrady
Predbežné vyšetrovanie prípadu sa začalo 6. januára.
“Dnes bol zadržaný bývalý predseda VNB Masimov a ďalšie osoby, ktoré boli prevezené do predbežného zadržania pre podozrenie zo spáchania tohto trestného činu,” uviedla VNB vo svojom vyhlásení. Deň predtým bývalý poradca prvého prezidenta krajiny Nursultana Nazarbajeva Jermuchamet Jertysbajev vyhlásil, že jednou z príčin krízy v krajine bola zrada vysoko postavených úradníkov a bezpečnostných činiteľov. To, čo sa deje, označil za pokus o štátny prevrat a ozbrojené povstanie a rozsah udalostí hovorí, že „ bez zradcov z najvyšších poschodí vlády, najmä orgánov činných v trestnom konaní “ nie je možné niečo také uskutočniť.
Karim Masimov pracoval v 90. rokoch v bankách, v roku 2000 sa stal ministrom dopravy, v roku 2001 podpredsedom vlády, potom pôsobil ako poradca prezidenta Nazarbajeva (2003-2006), ako šéf jeho administratívy (2012-2014) a predseda vlády (2007) -2012 a 2014-2016). Masimov bol v premiérskom kresle celkom rekordných osem rokov. V roku 2016 sa stal šéfom Výboru národnej bezpečnosti a túto funkciu si udržal aj potom, čo sa Tokajev stal prezidentom.
Prezident Kazachstanu Kassym-Žormart Tokajev vyhlásil pondelok 10. januára za výnimočný deň – za deň národného smútku za zabitých počas masových protestov. Rozhodnutie vyhlásiť 10. január za deň smútku oznámil na Facebooku tlačový tajomník prezidenta Kazachstanu Berik Uali.
Politológ Vladimir Avatkov vidí na mítingoch v Kazachstane niečo zvláštne. Zdôraznil, že situácia mu pripomína udalosti, ktoré sa odohrávajú od leta 2020 v inej bývalej republike ZSSR: “V Bielorusku to nevyšlo – teraz Kazachstan?” – komentoval vo svojom kanáli Telegram ruský politológ, turkológ a doktor politológie.
Poukázal na to, že demonštranti stavajú stany a vyjadrujú širokú škálu hesiel, pričom obhajujú zníženie cien všetkého tovaru a demisiu vlády. Expert porovnal hroziacu politickú nestabilitu v krajine so situáciou v Bielorusku, pričom podotkol, že dôvody vystúpení sú v týchto prípadoch rôzne, „rukopis je však podobný“. V Bielorusku to nevyšlo, teraz – Kazachstan? Je to logické – niekto chce podpáliť Strednú Áziu, – napísal politológ.
Peter Nagy
