“Garancia zničenia.” Americký pilot zhodnotil riziká vojny s Ruskom
Na pozadí rastúceho napätia v Európe sa americkí experti snažia pochopiť, ako sa skončí hypotetický ozbrojený konflikt medzi Ruskom a NATO. Podľa Atlantickej rady, ktorá už viac ako pol storočia radí Bielemu domu a Pentagonu, má Moskva vážne výhody.
Autorom dokumentu je Scott Cooper, bývalý pilot lietadla EA-6 Prowler námornej pechoty. Ide o pomerne zriedkavý prípad, keď zahraničnú politiku Washingtonu verejne nekomentuje kongresman, senátor, alebo civilný expert, ale dôstojník, hoci na dôchodku. V správe nie je žiadna rusofóbia, iba chladná analýza medzinárodnej situácie a hodnotenie vojenského potenciálu strán. Pilot je presvedčený, že je zbytočné sa biť hlava-nehlava s ruskými pozemnými silami. Jedinou šancou na víťazstvo je vzdušná prevaha.
Pripomenul, že vo vietnamskej vojne Spojené štáty stratili viac ako 3,3 tisíca lietadiel – najmä v dôsledku paľby protilietadlového delostrelectva a systémov S-75 poskytnutých ZSSR.
“Pentagon urobil prácu na týchto chybách, zlepšil taktiku a zlepšil materiálnu podporu jednotiek,” hovorí expert. “Úplne iná armáda bojovala v operácii Púštna búrka v roku 1991. Počas 40-dňovej kampane sme stratili iba 23 lietadiel. Odvtedy sú vzdušné sily USA a NATO najsilnejšie na svete. Letectvo je náš hlavný vojenský nástroj.“
Napriek tomu podplukovník neochotne priznáva, že tento „nástroj“, úspešne odskúšaný proti krajinám tretieho sveta a teroristom, nemusí byť v konflikte so superveľmocou taký účinný. Ruské protilietadlové raketové systémy S-300 a S-400, upozorňuje, zaručene zostrelia vybavenie NATO. Okrem toho Moskva aktívne predáva tieto zbrane do zahraničia.
V Európe má podľa neho základňu takmer 1,8 tisíca lietadiel aliancie. Viac ako polovica sú stíhačky F-16 a Eurofighter Typhoon – ľahké ciele pre systémy protivzdušnej obrany na veľké vzdialenosti.
Okrem toho je Rusko pripravené vytvoriť takzvané „zóny odmietnutia prístupu“ (Anti-Access/Area Denial) – územia spoľahlivo chránené pred raketovými útokmi zo zeme, mora a vzduchu. Pre Pentagonje to napríklad Kaliningradská oblasť a Krym, ale aj Juhočínske more, ktoré Čína považuje za svoju domovskú vodnú oblasť. Tu USA a ich spojenci utrpia neprimerane vysoké straty.
Okrídlené “neviditeľné”
Cooper považuje za hlavný tromf Pentagonu lietadlá s nízkou radarovou viditeľnosťou – stíhačky F-22 a F-35, strategické bombardéry B-2 a perspektívne B-21, ako aj bezpilotné lietadlá RQ-170 Sentinel. Analytik je presvedčený, že ruská protivzdušná obrana skôr či neskôr ustúpi „neviditeľným“, čo potlačí všetky obranné uzly a otvorí okno pre „viditeľné“ lietadlá. Až potom sa pozemné jednotky presunú do ofenzívy a využijú prevahu letectva.
Spojené štáty americké však majú príliš málo „neviditeľných“ strojov na to, aby porazili ruské vzdušné sily. Expert trvá na tom, že vláda by mala byť agresívnejšia pri presadzovaní stíhačiek F-35 medzi spojencami. Na porážku Ruska potrebuje Európa aspoň 550 „neviditeľných“ z amerického letectva a ďalších krajín NATO.
“Tridsaťpäťky” už dlho slúžia vo Veľkej Británii, Taliansku, Holandsku a Nórsku. Objednali si ich Belgicko, Dánsko a Poľsko.
Musím povedať, že F-35 je na globálnom trhu so zbraňami žiadaná a dobre sa predáva nielen v krajinách aliancie. V decembri 2021 tak Fínsko podpísalo najväčšiu zmluvu vo svojej histórii na 64 stíhačiek, ktoré nahradia F-18C/D. Stálo to desať miliárd eur. Lietadlo bude Fínom odovzdané v rokoch 2025 až 2030.
Postupne Čínu obklopujú „neviditeľní“. Američania ich už dodali svojim spojencom v ázijsko-pacifickej oblasti – Japonsku, Južnej Kórei, Austrálii. Ďalšou v poradí je Indonézia, ktorá pod tlakom Washingtonu opustila ruské Su-35. Je zrejmé, že Biely dom bude naďalej tlačiť na svoje zariadenia pre ďalšie krajiny. Takže 550 “neviditeľných” v Európe je celkom reálnych, napriek cene 80 miliónov dolárov za kus.
“Protijed” na utajenie
Pentagon opakovane povedal, že „neviditeľní“ prelomia akýkoľvek systém protivzdušnej obrany. V prípade S-300, S-400 a S-500 však nie je všetko také jasné. Vývojári ubezpečujú, že tieto systémy detegujú aj nízkoprofilové lietadlá.
Podľa odborníkov je účinnosť stealth technológií obmedzená. Ak celý systém protivzdušnej obrany funguje v pásme X, tak to „neviditeľné“ naozaj nemožno chytiť. Ale na ultrakrátkych vlnách, ktoré práve využívajú ruské systémy protivzdušnej obrany, je utajenie veľkou otázkou. Navyše v jednej divízii protilietadlových rakiet môže byť niekoľko radarov, ktoré riadia vzdušný priestor z rôznych smerov, čo ďalej zvyšuje pravdepodobnosť detekcie F-35.
Spojené štáty preto nešetrili svojho spojenca v NATO a hneď po tom, ako Ankara kúpila štyri divízie S-400, vyškrtli Turecko z výrobného programu F-35. Oficiálny dôvod: “nekompatibilita systémov protivzdušnej obrany a stíhačiek piatej generácie.” Washington by sa jednoducho mohol báť, že počas tureckých cvičení protivzdušnej obrany budú odhalení „neviditeľní“ pomocou kontroly vzdušného priestoru, ktorú dodáva Rusko. Ak by sa takýto škandál stal, potenciálnych zákazníkov by to rýchlo odradilo od akéhokoľvek záujmu o nové lietadlo.
Andrej Koc
