Aktuality, Bezpečnosť,

Kde vo východnej Európe NATO ustúpi Rusku

---

 

Bulharsko a Rumunsko neboli od roku 1997 členmi NATO, takže požiadavka Ruska, aby aliancia stiahla cudzie sily, vybavenie a zbrane, sa vzťahuje aj na tieto krajiny. Uvádza sa to v piatok zverejnenom odpovediach ministerstva zahraničných vecí na otázky novinárov, ktoré dostali na piatkovej tlačovej konferencii Sergeja Lavrova.

 

Reakcia Bukurešti a Sofie na odkaz ruských diplomatov na seba nenechala dlho čakať. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí „odmieta ako nevhodné a nepodložené vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí o vojenskej prítomnosti spojencov na východnom krídle NATO,“ cituje agentúra TASS vyhlásenie tamojšieho ministerstva zahraničných vecí. Bulharský premiér Kiril Petkov povedal: Washingtonská zmluva z roku 1949 o založení Severoatlantickej aliancie „neustanovuje druhú kategóriu členských štátov NATO, pre ktoré sa kolektívna obrana uplatňuje selektívne alebo v obmedzenom množstve“.

 

Situácia bola v bulharskej spoločnosti vnímaná odlišne. „Je pre nás dôležité, že Rusko konečne sformulovalo jasný postoj k Bulharsku. Ide o podporu línie, ktorú schvaľuje najmenej 80 % občanov, “povedala pre noviny VZGLYAD Svetlana Šarenková, bulharská verejná osobnosť a bývalá poslankyňa Národného zhromaždenia – parlamentu krajiny. Hovorkyňa dodala, že Socialistická strana Bulharska, ku ktorej patrí a ktorá je súčasťou vládnucej koalície v Ľudovom zhromaždení, zdieľa myšlienku zákazu rozmiestňovania zahraničných základní v krajine.

 

Stála predstaviteľka USA pri aliancii Julianne Smithová nedávno povedala, že NATO neuvažuje o možnosti „vrátiť sa späť na hranice z roku 1997“. Ale Rusko nežiada vystúpenie východnej Európy a Pobaltia z NATO. V návrhu dohody medzi Ruskom a NATO o bezpečnostných zárukách, ktorý bol odovzdaný americkej strane 15. decembra (súčasne s návrhom dohody s USA), bola aliancia požiadaná, aby nerozmiestňovala ďalšie zbrane a nové vojenské kontingenty mimo územia krajiny , v ktorých boli nasadené k máju 1997 .

 

Pripomeňme, že v tom čase Rusko a NATO podpísali Zakladajúci akt, v ktorom potvrdili, že „sa navzájom nepovažujú za protivníkov“ a vytvárajú „mechanizmus konzultácií, koordinácie a spoločných akcií“.

 

Strategicky dôležité „peniaze“

Už po podpise aktu vstúpil do aliancie tucet krajín východnej Európy a pobaltských štátov: v roku 1999 – Maďarsko, Poľsko a Česká republika, v roku 2004 – Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Estónsko, v roku 2009 Albánsko a Chorvátsko, v roku 2017 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko. NATO združuje 30 krajín a pokračuje v politike „otvorených dverí“.

 

V pobaltských krajinách a Poľsku sú rozmiestnené štyri mnohonárodné práporové taktické skupiny spojeneckých síl NATO, každá s priemernou silou 1-1,5 tisíca vojenského personálu. Celkovo z viac ako 70 000 amerických vojakov nasadených v Európe je približne 6 000 amerických vojakov nasadených vo východnej Európe, väčšinou na rotačnom základe, vrátane asi 4 000 v Poľsku.

 

Ešte dôležitejšie je, že v Rumunsku, na leteckej základni Deveselu vybudovanej so sovietskou pomocou, sa teraz nachádza kľúčový prvok protiraketovej obrany USA – systémy Aegis Ashore, ktoré sú určené pre 24 odpaľovacích zariadení Mk41 pre prepadové rakety Standard SM-3 Block IB. Ako ruská strana opakovane zdôraznila, systémy Mk41 možno ľahko prestavať na odpálenie riadených striel Tomahawk. Dodávame, že podobný komplex pre 24 odpaľovacích zariadení Mk41 sa nachádza aj na severovýchodnom krídle NATO, na poľskom území v Redzikowe, len 150 kilometrov od Gdanska.

 

Teraz však Rusko žiadalo od aliancie, slovami námestníka ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Rjabkova , „zozbierať si veci a ísť na hranice roku 1997“.

 

 

Čo môže urobiť aliancia?

Treba si uvedomiť, že v piatok prišiel z Washingtonu zaujímavý signál. “V súvislosti s bezpečnostnými obavami, ktoré Rusko vyvolalo v posledných týždňoch, sú Spojené štáty a európski spojenci a partneri krajiny pripravení pracovať na možných spôsoboch ich vyriešenia v duchu reciprocity,” uviedol minister zahraničných vecí Anthony Blinken. Šéf ministerstva zahraničia tiež uviedol, že v najbližších dňoch uskutoční konzultácie po stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom s prezidentom Joeom Bidenom, Kongresom a spojencami.

 

Podľa odborníkov žiadne skoršie vyhlásenia tohto druhu spoza oceánu neboli. Člen Ruskej akadémie vojenských vied Alexander Bartoš pripúšťa, že Američania a ich spojenci môžu rozhovory o prítomnosti aliančných jednotiek vo východnej Európe začleniť do dohody s Moskvou. NATO môže stiahnuť časť svojej infraštruktúry z východoeurópskych krajín v záujme dohody s Ruskom, ale niektoré zariadenia znamenajú pre blok príliš veľa na to, aby sa ich jednoducho vzdal. „Prvým veľmi dôležitým bodom pre NATO je základňa protiraketovej obrany (ABM) v Poľsku, jej vybavenie je takmer dokončené,“ povedal Bartoš.
„Na území tejto základne sú odpaľovacie zariadenia MK-41, do ktorých sa dajú naložiť nielen protiraketové strely, ale napríklad aj Tomahawky s jadrovými hlavicami na zasiahnutie pozemných cieľov,“ vysvetlil zdroj.

 

Druhým kľúčovým bodom NATO je podobná základňa v Rumunsku. Už ju spustili do prevádzky, spresnil vojenský expert. „Nebezpečenstvo pochádza z toho istého – slúži nielen ako protiraketový obranný systém, ale je vhodný na spustenie Tomogawkov s hlavicami, ktorých polomer ničenia dosahuje dvetisíc kilometrov. Toto pokrýva väčšinu Ruska,“ poznamenal Bartoš, „tieto základne protiraketovej obrany sú hrozbou číslo jedna.

 

„Aliancia navyše vážne pracovala na rozmiestnení svojich štruktúr na Ukrajine. Napríklad plánujú postaviť námornú základňu v Azovskom mori,“ dodal. Čo NATO naozaj neľutuje, sú muničné sklady, domnieva sa odborník. Podľa neho, ak blok pôjde smerom k Moskve, môže sa vzdať skladovacích základní pre ťažkú ​​vojenskú techniku, tanky, obrnené transportéry, ktoré sú v mnohých krajinách východnej Európy.

 

Podľa odborníka toto „pozbieranie vecí“ hrozí zdržaním. „Je ťažké si predstaviť, že zariadenia, na ktoré NATO a najmä Američania minuli mnoho miliárd dolárov, budú v okamihu obmedzené,“ domnieva sa zodpovedajúci člen Ruskej akadémie vojenských vied.

 

 

Cesta von z krízy

To, že Blinken sľúbil Lavrovovi písomné odpovede na otázky Moskvy, ako aj pripravenosť Spojených štátov pracovať v tomto smere, nemožno nazvať optimistickým signálom, povedal expert Valdajského klubu Stanislav Tkačenko. “O týždeň Washington odpovie rovnakým spôsobom ako teraz.” Z toho nebude nič vyplývať, okrem myšlienky, že je potrebných ďalších šesť mesiacov rokovaní,“ povedal.

 

„Podľa mňa Američania riešia dva problémy – naťahovanie rokovaní a nahradzovanie ich obsahu. Namiesto toho, aby diskutovali o bezpečnostných zárukách, hovoria o ruskej hrozbe pre Ukrajinu,“ vysvetlil hovorca. Podľa experta Spojené štáty nemajú v úmysle ustúpiť Rusku v ničom, čo sa týka požiadaviek na návrat ku konfigurácii z roku 1997. Rovnako otvorene nekladú Moskve žiadne recipročné podmienky, ale len preto, že začínajú inú hru, domnieva sa Tkačenko.

 

 

„Je viditeľný jasný trend: Washington vytvára podmienky, za ktorých by Ukrajina mohla viesť vojenskú operáciu na Donbase a Rusko by neriskovalo zavedenie svojich jednotiek. Teraz sa medzinárodná verejná mienka pripravuje na to, že prekročenie hranice ruskou armádou aj pri Donecku a jej vstup do LĽR a DĽR, nehovoriac o Charkove alebo Odese, sa stane casus belli – zámienkou na vojnu,“ upresnil.

 

Napriek tomu môže Moskva v budúcnosti objektívne počítať s postupným ústupom z diplomatickej krízy vo vzťahoch s USA. „Ku kvalitatívnym zmenám nedôjde, zlepšia sa však vzťahy medzi veľvyslanectvami a konzulátmi, vzniknú nové kanály interakcie, budú častejšie stretnutia expertov a medzirezortné kontakty,“ pripustil Tkačenko s tým, že diplomatické vzťahy budú nadväzovať len Moskva a Washington, keďže s inými krajinami vrátane Bulharska a Rumunska „v diplomatických kontaktoch nie sú žiadne zvláštne problémy“.

Rostislav Zubkov

Zdieľajte článok