Bojový štýl Sayoc Kali a jeho systém rýchlych zabití
Filipíny, 27. januára 2022 (AM) – Približne pred 20 rokmi som po skončení vysokej školy pracoval niekoľko rokov vo Švajčiarsku, kde som sa dostal po prvý krát do kontaktu s bojovým umením Kali, ktoré sa stalo súčasťou môjho života. Musím priznať, že si ma toto bojové umenie získalo, viac ako karate, ktoré som cvičil od svojich 12 rokov do konca štúdia na vysokej škole. Kali pochádza z Filipín a využíva širokú škálu filipínskych bežne dostupných zbraní, ku ktorým patria palice, nože, mačety či karambity a podľa mňa predstavuje jedno z najkomplexnejších bojových umení vo svete.
Svoje bojové majstrovstvo Filipínci dokázali už v 16.storočí, kedy sa na Filipínach po prvý krát stretli v bitke so španielskymi conquistadormi. Španieli, od hlavy až po päty oblečení v kovovej zbroji však ostali nemilo zaskočení, keď v bitke zahynul ich hlavný veliteľ Fernão de Magalhães (niektorí odborníci sú ale presvedčení, že Španieli nechali Magalhãesa v bitke zahynúť a nechránili ho, dôvodom boli problémy medzi ním a španielskymi dôstojníkmi) v bitke o Mactan s filipínskym panovníkom Lapu Lapu, ktorý kali a arnis ovládal. Španieli, ktorí proti nemu bojovali neboli ale žiadni amatéri, všetci mali bojové skúsenosti z vojny s Arabmi o Granadu či z vojny s Francúzmi o Taliansko.
V nasledujúcich storočiach Španieli Filipíny obsadili. Španielski šermiari nikdy netajili, že prebrali niektoré techniky z kali a arnisu do svojho konceptu boja s nožom, z ktorého sa neskôr vyvinulo španielske baratero. Vedeli, aké nebezpečné kali či arnis sú a snažili sa ho zakázať. Filipínci sa však svojho bojového umenia nikdy nevzdali a dokonca ho v dobách najväčších zákazov cvičili vo forme tanca, čo však neubralo kali a arnisu na nebezpečnosti.
Video Lapu Lapu vs. Magellan :
Rozpory, ktoré medzi Španielmi a Filipíncami existovali neboli neprekonateľné. O tom, že Španieli nie sú najväčšie zlo sa Filipínci presvedčili na sklonku 19. storočia, keď sa Američania rozhodli zaútočiť na Španielsko a získať Kubu, Guam, Filipíny či Portoriko. Španieli tento konflikt prehrali a Filipínci sa na vlastnej koži presvedčili že v porovnaní s Američanmi boli Španieli vysoko kultivovanými nepriateľmi.
Ako býva americkým zvykom, aj vojna proti Španielom začala útokom pod falošnou vlajkou. Američania obvinili Španielov, že poškodili v roku 1898 USS Maine, americkú bojovú loď, ktorá kotvila v Havane. Ako cez kopirák obvinili v roku 1964 Američania Vietnamcov, že zaútočili v roku 1964 v Tonkinskom zálive na americké torpédoborce USS Maddox a USS Turner C. Joy, čo bol podnet pre začiatok vojny vo Vietname a rovnaké klamstvo použili Američania v prípade Iraku, keď v roku 2003 tvrdili, že Saddam Hussein má k dispozícii zbrane hromadného ničenia, ktoré sa dodnes nenašli. Dnes Američania tvrdia, že Rusko pripravuje útok na Ukrajinu, každý nech sa rozhodne, či tentoraz bude Američanom veriť, alebo nie.
Keď Američania porazili Španielov na Filipínach, veľmi rýchlo zo svojho repertoáru a slovníka vyradili slová o „týraných Filipíncoch a ich práve na nezávislosť“. Ukázali sa v plnej nahote skutočné dôvody amerického ťaženia. V krajine bolo veľké množstvo nerastného bohatstva, ktoré sa rozhodli Američania ovládnuť, takže Filipíny okupovali a všetky pokusy o získanie samostatnosti brutálne potláčali. Boli presvedčení, že Filipíncov eliminujú rovnakým spôsobom, ako eliminovali Indiánov na území USA, Filipínci však narobili Američanom množstvo problémov. Ako je americkým zvykom, Američania zavraždili takmer 200 tisíc filipínskych civilistov, rovnaký postup ako na Filipínach na prelome 19. a 20.storočia Američania voči civilistom uplatnili aj v Afganistane, Vietname, Iraku či Sýrii. Filipínci však nakoniec Američanov vyhnali rovnako ako Vietnamci či Afgánci.
Američania okupovali Filipíny až do roku 1935. Filipínci, napádali Američanov na všetkých ostrovoch i v mestách. Časť španielskych vojakov a dôstojníkov Filipíny nikdy neopustili a organizovali guerillový odboj voči nenávideným americkým okupantom. Američania sa Filipíncov značne obávali, dokonca práve na Filipínach začali používať strelivo veľkej ráže, pretože pri útokoch nožmi zbraň menšieho kalibru filipínskeho bojovníka len zranila a nedokázala zabiť. Ranený Filipínec, ovládajúci arnis alebo kali stihol ešte často amerického vojaka zlikvidovať.
Jednou z typických filipínskych zbraní, ktoré sa používajú na Filipínach od dávnych dôb dodnes je nôž motýľ – balisong, ktorý možno ozaj veľmi rýchlo vytasiť a ktorý v EÚ patrí medzi zakázané zbrane.
Objektívne treba ale povedať, že vo svojej histórii sa však Filipínci stretli s ešte arogantnejšími a primitívnejšími dobyvateľmi, ako boli Američania. Týmto primitívnejším a arogantnejším národom boli Japonci, ktorí Filipíny po roku 1941 okupovali a ktorí v rebríčku antipatií s vysokým náskokom prekonali dokonca Američanov. Filipínci nebrali na Japoncov žiaden ohľad a na Filipínach umrelo tak obrovské množstvo japonských vojakov a dôstojníkov, že sa po skončení II. svetovej vojny dali paradoxne najlepšie japonské samurajské meče kúpiť práve na Filipínach. Po vojne plno mladých Japoncov cestovalo na Filipíny s túžbou nájsť osobné zbrane svojich predkov vystavené na predaj vo filipínskych obchodoch.
Takže bojové štýly arnis či kali (v južných oblastiach aj indonézsky silat) zohrali významnú úlohu vo filipínskych dejinách. Sú neoddeliteľnou súčasťou filipínskeho života a kultúry, dodnes sa na Filipínach praktizujú plnohodnotné súboje s nožmi, ktoré sa končia často smrťou jedného z duelantov. Pred bitkou často duelanti podpíšu právny dokument, podľa ktorého len trénovali a ich smrť je len nešťastnou náhodou, rovnako ako smrť v ringu.
Pre Filipíncov alebo Malajcov je nôž kráľovskou zbraňou, vždy sa dá k nemu totiž dostať, bitka s nožom je rýchla a účinná. Vojaci špeciálnych síl o význame nožov vedia a majú nôž vo svojej povinnej výbave, pretože ako zbraň a pracovný nástroj je nôž nenahraditeľný a sprevádza ľudí od úsvitu civilizácie. Po pästnom kline je druhým vyvinutým nástrojom v ľudských dejinách práve nôž.
Záujem o filipínske bojové umenia kali či arnis začal rásť po II. svetovej vojne. Prví spoznali potenciál týchto bojových umení vojaci, ktorí prebrali z kali či arnisu celé sekvencie pohybov, neskôr začali putovať na Filipíny záujemcovia o bojové umenia, ktorí sa učili tomuto starodávnemu umeniu. Plno záujemcov prichádzalo aj z USA, postupne vzniklo veľké množstvo nových bojových škôr kali či arnisu.
K známym školám patrí aj spomenutý systém Sayoc Kali, pri zrode ktorého stál Tuhon (majster) Chris Sayoc. Štýl Sayoc Kali sa rozšíril pomerne rýchlo v USA a expandoval aj do Európy. Vo Švajčiarsku som sa na seminári stretol po prvý krát s Tuhonom Kierom (v jeho prípade mi nevadí, že je Američan. Plno bežných Američanov sú slušní a inteligentní ľudia, na rozdiel od amerických politikov. Rovnaké tvrdenie platí ale aj o bežných Slovákoch a slovenských politikoch). Tuhon Chris Sayoc robil poradcu pre americký film The Hunted o americkom agentovi špeciálnych síl, ktorý sa zbláznil a začal zabíjať nožom všetkých, koho považoval za hrozbu (agenta zahral herec Benicio Del Toro, ktorý zažiaril aj vo filme Siccario I. a II.).
Myslím si, že film The Hunted netreba nikomu špeciálne predstavovať, niekoľkokrát ho odvysielali viaceré české a slovenské televízne stanice a takisto sa tento film dá bez problémov stiahnuť aj z webu.
Oficiálny trailer film the Hunted:
Rád by som však predstavil Tuhona Toma Kiera na jednom z jeho starších videí, ktoré paradoxne ešte stále koluje na internete a ktoré venoval rýchlym zabitiam. Nie je to žiadne špeciálne pripravované video s plno efektami a starostlivo nacvičenými sekvenciami pohybov. Tuhon Tom Kier len pripravil jednoduchý materiál ako útočiť s chladnou zbraňou, aby bol súperovi čo najskôr eliminovaný. Keďže má Tom Kier od prírody nielen veľký apetít, ale aj zmysel pre humor, tak niektoré z nožov aj hádže, aj keď to sa za normálnych okolností nerobí. Kali je bojové umenie a nie cirkusové estrádne číslo, hádzať možno šurikeny, mince, alebo kamene, svoju zbraň však nikto dobrovoľne neodhadzuje.
Vo videu ide o veľmi jednoduché techniky, pri prezentovaní bojových sekvencií na videu ale nekladie oponent takmer žiaden odpor, takže techniky evokujú dojem, že ich dokáže urobiť hocikto, čo však nie je pravda. Je ale poučné sledovať na ktoré časti ľudského tela Tuhon Tom Kier útočí a akým spôsobom. Všetky oblasti na ktoré útočí, sú smrteľné.
Tuhon Tom Kier:
Nôž je veľmi užitočnou a účinnou zbraňou. Teroristické útoky moslimských militantov v Európe sa uskutočňujú najčastejšie nožmi, veľa vrážd sa uskutoční cez víkend v kuchyni práve nožom, za čo však nôž nemôže. Nôž dokáže použiť aj netrénovaný človek, trénovaný človek však získava s nožom množstvo výhod, takže dokáže eliminovať aj skupinku neozbrojených útočníkov, čo by bez noža pravdepodobne nedokázal. Tréning boja s nožom úplne mení bojové návyky, zlepšuje koordináciu pohybov a reflexy, kvôli svojej rýchlosti je boj s nožom aj výborným pohybovým cvičením na zvyšovanie kondície a ohybnosti. Pozitívna je skutočnosť, že kto dostatočne dlho cvičí bojové techniky s nožom ich nikdy nezabudne, rovnako ako nezabudne bicyklovať a dokáže tieto techniky použiť aj v relatívne vyššom veku.
Nôž je jednou z najdokonalejších a najdostupnejších možností, vďaka ktorým dokáže každý chrániť seba i svoj majetok. Platí pritom axióma, že je lepšie mať nôž so sebou a nepoužiť ho, ako ho nemať a potom ľutovať. Ako sa zhodnú všetci, čo sa boju s nožom venujú už dlhšiu dobu, od určitého okamihu sa začnú človeku vďaka nožu meniť aj priority. Dokáže si doma zabudnúť doklady, prezervatív, telefón a dokonca aj covid pass, nôž si však už nikdy doma nezabudne, pretože ako hovoria Filipínci, chlap bez noža je ako žena bez vagíny. (Filipínci v prísloví používajú vulgárnejšiu podobu názvu tohto milého ženského orgánu).
Karol Oravečka
