Film Žraloci a malé ryby
Môj záujem o históriu ponorkového loďsta sa zrodil veľmi dávno, keď som zhliadol nemecký kultový film Das Boot z roku 1981 s Jürgenom Prochnowom v hlavnej úlohe (plná takmer 3 hodinová verzia) a môj záujem sa ešte prehĺbil, keď som videl celý niekoľkohodinový seriál, ktorý Nemci natočili a z ktorého film vychádzal.
Film aj seriál majú ozaj vysokú úroveň a nedajú sa porovnať s neskoršími stupiditami o nemeckom ponorkovom loďstve, ktoré točili najmä Američania. Prekrucovanie historických faktov a dezinformácie sú vo väčšine amerických filmov samozrejmosťou a kto má zmysel pre historickú realitu nedokáže americké dezinformácie a hlúposti vo filmoch plnohodnotne stráviť.
trailer film das Boot
Filmov o ponorkovej vojne a o konvojoch je naozaj veľké množstvo, k známym filmom posledného obdobia patrí napríklad film Greyhound s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Hlavnú úlohu vo filme síce nehrajú ponorky, ale „americký ľudský hrdina“, ktorého stvárnil Tom Hanks.
Film ma nebavil, pretože viem, že vychádza z predlôh v podobe knihy Nicholasa Monsarrata Kruté more (prvá verzia britského filmu vznikla v roku 1953, aj film aj kniha patria k mojím obľúbeným dielam) a čiastočne aj kultového amerického filmu Nepriateľ pod hladinou z roku 1957, kde sa v zaujímavom bojovom dueli stretnú nemecký ponorkový kapitán von Stolberg a americký kapitán torpédoborca, Murrell. Film Greyhound sa síce týmito dvoma dielami inšpiroval, ďaleko však za spomenutými dielami zaostáva – intelektuálne aj historicky.
Spomenutý film The Enemy Below (Nepriateľ pod hladinou) bol natočený v roku 1957, filmové efekty sú síce z dnešného pohľadu na technicky nižšej úrovni, film však má veľmi dobrý scenár a najmä vo filme absentuje čiernobiele delenie na chrabrých Američanov a nechutných nacistov, takže tento film, aj keď je americký, hodnotím pomerne vysoko.
Rovnako vysoko hodnotím aj čiastočne propagandistický americký film Smer Tokio, ktorý Američania natočili ešte v roku 1943. Film rozpráva príbeh posádky americkej ponorky, ktorá sa snaží prekĺznuť do Tokijského zálivu a vykonať prieskum Tokijského zálivu, urobiť fotky, aby mohli americké bombardéry poznať ciele, na ktoré budú útočiť. Kapitána Cassidyho stvárnila vtedajšia filmová hviezda Garry Grant.
Takisto americký film „Plávaj ticho a hlboko (1958) má svoje čaro a považujem ho takisto za dobrý film o ponorkách. Film rozpráva príbeh boja japonského torpédoborca Akakaze proti americkej ponorke, filmové hviezdy Clark Gabble a Burt Lancaster podali veľmi dobré výkony. Uvedené filmy sú preto dobré, lebo na sklonku 50 a začiatku 60 rokov boli ešte USA relatívne normálnou a demokratickou krajinou, takže aj americká kinematografia mala adekvátnu úroveň.
Spomenuté americké filmy natočené v rokoch 1943 – 1960 sú námetovo podstatne kvalitnejšie a historicky presnejšie ako americký paškvil v podobe filmu Ponorka U-571. Tento film je považujem za dôkaz, že neexistuje vec, ktorú by nedokázali Američania pokaziť, stačí keď sa len snažia.
Vo filme je vrcholne nechutné prekrucovanie histórie a historické nezmysly. Film o tom, ako hrdinskí a odvážni americkí chlapci zajmú štýlom „prepadli sme dostavník vo westerne“ nemeckú ponorku a získajú kódovací prístroj Enigma, ktorý cez celý Atlantik pri prenasledovaní dopravia hrdinsky až domov spôsobil, že som film znechutene prestal sledovať a spomenul si na švejkovské „jdu blejt velebnosti“.
Keďže ma história ponorkovej vojny baví viem, že dôležitú Enigmu o ktorej americký paškvil hovorí, získali Briti z paluby búrkou a hlbinným bombardovaním poškodenej U-570 pod vedením nováčika kapitána Hansa Joachima Rahmlowa pri južnom Islande, pretože U-570 nedokázal kapitán včas potopiť.
Nakoniec som tento americký filmový paškvil preklikal a zaradil som ho do kategórie rovnakých amerických propagandistických blbostí ako filmy K-19 stroj na smrť, Red October či Krvavý príliv. V posledných dvoch spomenutých filmoch sa mizantropickí Rusi chystajú zničiť demokraciu a mier na svete, americkí chrabrí hrdinovia (k ním rátam aj ruského kapitána v Červenom októbri, ktorí celý život túžil emigrovať do USA) však nakoniec svet zachránia.
Aby som však nebol na Američanov príliš prísny, existujú dva relatívne mladšie celkom dobré americké filmy o ponorkách. Prvým je film Periskop hore a dole, stupídna veselohra o veliteľovi dieselelektrickej ponorky a jeho posádke, ktorí nekonvenčným spôsobom na vojenských manévroch v nedávnej minulosti oklamú amerického admirála, stojaceho v čele modernej flotily a splnia svoju bojovú úlohu.
Druhým z týchto filmov je béčkový horror The Bellow, v ktorom posádka americkej ponorky v II. svetovej vojne zachráni troch stroskotancov, s ktorými prichádza na palubu americkej ponorky satanské zlo, takže celá posádka paralyzovaná strachom musí na svojej misie hrôzy siahnuť až na dno vlastných síl.
Ospravedlňujem sa čitateľom, ale béčkové horrory, najmä keď majú klaustrofobický charakter sú moja úchylka. Samozrejme som si vedomý faktu, že takýto film medzi skutočné filmy o ponorkách nemožno rátať, napriek tomu si však neviem pomôcť, srdcu nerozkážem a tento film hodnotím ozaj podstatne vyššie ako film Ponorka U-571….
Trailer The Below:
Francúzi, ktorí participovali na superblbom filme Ponorka U-571 ale napríklad natočili celkom dobrý film Vlčie volanie o posádke francúzskej jadrovej ponorky. Aj keď je posledná tretina filmu nereálna a skĺza do typicky hollywoodskeho klišé, prvé dve tretiny filmu sú ozaj celkom zaujímavé, výnimku tvorí trapná scéna, keď zostrelí hrdinský francúzsky dôstojník z francúzskej objavenej a vynorenej ponorky prenosnou raketou zem-vzduch sýrsky bojový protiponorkový vrtuľník, ktorý sa k ponorke priblíži na vzdialenosť 300 metrov….. Podobných blbostí je však v amerických filmoch podstatne viac, ako v spomenutom francúzskom filme, takže buďme tolerantní.
Trailer Film Vlčie volanie :
Rád by som dnes ale predstavil jeden starší a podľa mňa veľmi dobrý film o nemeckých ponorkách, ponorkových námorníkoch a nemeckom ponorkovom loďstve, ktorý vznikol v roku 1957 a ktorý patrí k mojím obľúbeným filmom. Týmto filmom je film Žraloci a malé ryby z roku 1957. Film niektorými námetmi ovplyvnil aj neskôr kultový film Das Boot.
V rokoch 1957 a 1958 natočili Nemci dva filmy o ponorkách. Pokiaľ nemecký film U47 – Kapitänleutnant Prien z roku 1958 je pomerne slabý a možno ho rozdeliť na dve časti (prvá časť o útoku na Scapa Flow je skutočne dobrá, druhá moralizujúca časť o kapitánovi Prienovi, nemeckom ponorkovom ese ma veľmi nebavila), tak film Žraloci a malé ryby z roku 1957 je ozaj zaujímavým filmom.
Na filme totiž participoval ako poradca kapitánporučík Erich Topp, bývalé eso nemeckého ponorkového loďstva, ktorý velil nemeckému ponorkovému loďstvu po druhej svetovej vojne a ako poradca spolupracoval aj na v úvode spomenutom kultovom nemeckom ponorkovom filme Das Boot.
Toppovu odbornú ruku vo filmoch skvele cítiť,hoci interiér nemeckej ponorky vo filme Žraloci a malé ryby z roku 1957 nie je až tak dokonalý a historicky presný, ako vo filme Das Boot. Vo filme Žraloci a malé ryby sa však nachádza aj historický dobový filmový materiál, vďaka ktorému sa stáva paluba nemeckej ponorky alebo mínolovky pre diváka bližším miestom.
Nechcem prezrádzať celý dej filmu, takže len v stručnosti. Hlavnými hrdinami filmu sú štyria mladí vojenskí námorníci, ktorí začnú svoju službu v roku 1939 na nemeckých mínolovkách, dobrovoľne po niekoľko mesiacoch služby vstúpia do nemeckého ponorkového loďstva (tu slúžili len dobrovoľníci, testy na ponorkových námorníkov boli nesmierne tvrdé, plno uchádzačov, ktorí nezvládali psychický stres, z výcviku vyradili). Konca filmu sa dožil len jeden zo štvorice hlavných hrdinov.
Film Žraloci a malé ryby .
Celkovo počas II. svetovej vojny neexistovala v Nemecku zbraň (tanky, letectvo, loďstvo, pozemné vojsko, delostrelectvo, hladinové námorníctvo…), ktorá by mala také brutálne straty, ako nemecké ponorkové námorníctvo. Z približne 40 tisíc nemeckých námorníkov – dobrovoľníkov, ktorí slúžili na nemeckých ponorkách sa ich 32 tisíc nevrátilo (cca 80% straty).
Služba v kovovom valci dlhom cca 70 metrov, kde sa v permanentnom strese, vlhkosti a plesniach s 2 toaletami tiesnilo niekoľko týždňov približne 50 neumytých námorníkov (často mali dvaja jednu posteľ) bola enormnou záťažou na psychiku.
V Kieli sa nachádza monumentálny pamätník s menami všetkých nemeckých ponorkových námorníkov, ktorý v II. svetovej vojne padli a v jeho blízkosti sa nachádza ponorkové múzeum, ktoré Nemci spravili z ponorky U-995 (typ VII C/41).
Ponorka U-995 operovala z Kielu a neskôr z Trondheimu, kde na sklonku vojny ponorka padla do zajatia. Ponorku po preskúmaní Britmi získali Nóri, v nórskych službách U-995 slúžila takmer 10 rokov, čo svedčí o kvalitách nemeckých ponoriek, posledné roky slúžila ako výcvikové plavidlo. V roku 1965 Nóri za symbolickú cenu odovzdali funkčnú ponorku Nemcom a tí spravili z ponorky ponorkové múzeum. Ponorku navštívili po otvorení v roku 1972 všetci nemeckí ponorkoví veteráni, vrátane bývalého veliteľa nemeckého ponorkového loďstva Karla Dönitza.
Ponorku U-995 som navštívil aj ja a každému, kto sa dostane do okolia Kielu môžem návštevu ponorkového múzea v podobe U-995, len doporučiť. Na youtube je plno videí z interiéru tejto ponorky, na základe týchto videí a dobových fotografií sa vytvoril interiér kultového ponorkového simulátora Silent Hunter I – V.
Video múzeum U-995:
V článku sa zámerne nevenujem sovietskym filmom o ponorkách, sovietske ponorkové loďstvo sovietske ponorky a filmy o sovietskych ponorkách (či už dokumentárne, alebo hrané) by som rád predstavil v najbližšom období v ďalších príspevkoch.
Karol Oravečka
