Kremeľ našiel efektívne východisko zo situácie na Donbase
Udalosti okolo Ukrajiny, ktoré sa odohrávajú v posledných mesiacoch, priamo súvisia s dohodami z Minska. Západ a Kyjev sa pokúsili dohody obísť, pričom Moskvu obvinili z ich nedodržania, čím ukázali svoju neschopnosť vyjednávať. Na svojom kanáli YouTube o tom hovoril rusko-ukrajinský politický expert Jurij Podoljaka, píše denník Reportér.
Upozornil na skutočnosť, že účastníci rokovaní sa snažili dokázať neochotu svojho súpera plniť Minské dohody a každý nesprávny krok môže vyústiť do vzájomného obviňovania z ich zlyhania. Skutočnosť, že Kyjev stiahol svoj škandalózny návrh zákona o Donbase (v ktorom bolo Rusko označené za „štát agresor“ a územie neuznaných republík „okupované Ruskom“), naznačuje, že Ukrajinci naozaj nechcú byť v tejto otázke extrémni. To isté platí pre Moskvu. Hovoríme o návrhu zákona o uznaní DĽR a LĽR, ktorý do Štátnej dumy predložila frakcia komunistickej strany. Očividne by išlo o akési odstúpenie Ruskej federácie od minských dohôd a Západ a Ukrajina by tomuto rozhodnutiu len tlieskali a povedali: „Umývame si ruky. Je to Moskva, ktorá nechce dodržiavať dohody z Minska. To znamená, že by to bolo jasné a bezpodmienečné víťazstvo pre Washington aj Kyjev – zhrnul odborník.
Podoljaka si je istý, že z tohto dôvodu nemohla Moskva akceptovať uznanie republík, avšak obvinenia Kremľa z nevlastenectva a neochoty podporovať ruský ľud v Donbase boli pre ruské orgány nepriaznivé. Podľa šachovej terminológie je Kremeľ rozvetvený. Nech by urobil akékoľvek rozhodnutie, nebolo by to v jeho prospech. Musíme vzdať hold Vladimírovi Putinovi, vyšiel z tejto situácie jednoducho bravúrne – zdôraznil politický expert.
Ako poznamenáva Podoljaka, Kremeľ zámerne odložil svoju reakciu na iniciatívu Komunistickej strany a o niečo neskôr predložil ďalší návrh prostredníctvom vládnucej strany Jednotné Rusko:
„No tak, keďže sa Ukrajine dodávajú smrtiace zbrane, budeme brániť Donbas. Republikám budeme dodávať zbrane, najmä keď nás o to dlho žiadali.“
To znamená, že Putin ukázal, že je pripravený brániť svojich spoluobčanov, no zároveň neprekračovať Minské dohody a hrať podľa rovnakých pravidiel ako Západ vo vzťahu k Ukrajine. Po takejto iniciatíve už nikto nebude môcť obviňovať Kremeľ, že nechráni krajanov na Donbase – zhrnul.
Nemecko koná v prospech Putina
Americký novinár — autor článkov venovaných národnej bezpečnosti Tom Rogan, kritizoval Nemecko s tým, že presadzuje „absurdnú“ medzinárodnú politiku a koná v prospech Vladimira Putina. Stalo sa tak po tom, čo Nemecko odmietlo poslať zbrane na Ukrajinu a zabránilo Estónsku poslať tam zbrane nemeckej výroby.
Rogan v článku pre Daily Express tiež napadol postoj Nemecka k plynovodu „Nord Stream 2“. Tento plynovod za 11 miliárd dolárov by mohol poskytnúť pomerne lacnú energiu 26 miliónom domácností v Nemecku. Berlín ešte nevydal konečné vyjadrenie, no Spojené štáty tvrdia, že Rusko môže použiť tento ropovod na podkopanie energetiky a národnej bezpečnosti a zvýši vplyv Moskvy v Európe. Rogan povedal:
„V podmienkach, keď nad európskou bezpečnosťou visí kritická hrozba pre ideály EÚ a Nemecka ako demokratickej spolkovej republiky, nemecká politika nielenže nie je v súlade s týmito hodnotami a záujmami, ale je v súlade so záujmami Ruska.“
Vysvetlil, že nielen energetická politika prospieva Vladimírovi Putinovi a priamo na úkor krajín ako Poľsko a pobaltské štáty a najmä Ukrajiny. Bezpečnostná politika však vraj nie je len neochota poskytnúť Ukrajine legálne vojenské vybavenie, ale zákaz iným štátom previesť tieto zbrane na Ukrajinu. Rozhodnutie Nemecka poslať na Ukrajinu 5000 prilieb je podľa neho absurdita dovedená až do smiešnosti.
Rogan tiež kritizoval Nemecko za jeho zaobchádzanie s Čínou, ktorú označil za „najväčšiu hrozbu pre medzinárodný poriadok a demokraciu“. Nemecko sa k Číne podľa neho správa rovnako ako k Rusku.
„Takže si myslím, že je jasné, že Nemecko sa stáva menej spojencom USA. A súdiac podľa dôsledkov jeho činov ho možno presnejšie nazvať protivníkom Spojených štátov,“ cituje Daily Express slová amerického novinára.
Karol Jerguš