„Oblak črepín“ na ničenie roja dronov: čo vynašli ruskí vojaci?
Konflikty v Náhornom Karabachu a Jemene ukázali, že existencia moderných protilietadlových prostriedkov nezaručuje spoľahlivú ochranu pred náletmi dronov. Niet divu, že sa metódy obrany pred útokmi bezpilotných lietadiel budú zdokonaľovať. Akým smerom? To sa pokúsil zistiť Sputnik.
Vojenská univerzita Ministerstva obrany RF navrhla nový spôsob boja s „rojom“ malých bezpilotných lietadiel. Nápad vysvetlený v patente spočíva v zasiahnutí roja malých dronov poľom črepín z kvadrokoptéry, ktorá chráni objekt. Bezpilotné lietadlo je vybavené riadiacim blokom a viachlavňovým bojovým modulom, ktorý vo vhodnom okamihu odpáli salvu a vytvorí tak pole črepín. Boj s dronmi pri organizovaní ochrany objektov, VIP osôb a ozbrojených síl sa stáva stále aktuálnejšou témou. Rozoberieme, akým spôsobom sa môžeme ochrániť pred bezpilotnými lietadlami.
Čo máme robiť, keď je dronov viac?
Odrazenie útoku veľkých bezpilotných lietadiel je nesporne sférou činnosti vojsk protivzdušnej obrany. Útok dronov, ktoré zachytávajú obyčajné radary, môže byť odrazený tradičnými protilietadlovými raketovými komplexmi a protilietadlovým delostrelectvom. Radary môžu zachytávať veľké útočné, alebo výzvedné drony na dosť veľkú vzdialenosť. A môžu teda byť zostrelené vo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov.
Stredne veľké drony, ako je turecký Bayraktar, sa dajú ťažko zachytiť vo veľkej vzdialenosti od chráneného objektu: výška ich letu je menšia, rozmery pomerne malé a rádiolokačná viditeľnosť nepatrná. Avšak vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov môže byť podobný dron zachytený modernými prostriedkami na kontrolu vzdušnej situácie a zničený protilietadlovým systémom typu Pancir-S, ktorý môže zostreliť aj rakety odpálené podobným dronom. Otázka je, či bude obrana objektu zorganizovaná takým spôsobom, aby bol komplex v bojovej pohotovosti, a aby mu stačila rýchlosť navádzania na rôzne ciele a muníciu. Veď tajomstvo boja s podobnými dronmi spočíva v správnej a komplexnej organizácii viacstupňovej obrany. Musíme byť vždy pripravení na to, že tých dronov bude viac a že útok môže byť pripravovaný hneď z niekoľkých smerov.
Exkluzívna strela pre bezpilotné lietadlá
Na boj s veľkými a stredne veľkými dronmi sa môžu používať stíhacie drony vybavené menšími (najviac 100 kg) raketami triedy „vzduch-vzduch“. Ako také sa môžu používať (s istými výhradami, pokiaľ ide o ich hmotnosť) tradičné letecké strely triedy R-60M alebo dokonca R-73. Zdá sa, že by bolo viac odôvodnené použitie striel prenosných protilietadlových kompletov typu Igla-S alebo Verba – tie majú menšie rozmery a hmotnosť ako letecké strely a ich charakteristiky umožňujú streľbu na vzdušné ciele, ktoré vyžarujú teplo.
S rozvojom bezpilotného letectva sa samozrejme objavia aj špecializované strely „vzduch-vzduch“ pre drony. Bude to logické s ohľadom na terajšiu úroveň rozvoja elektroniky a na to, že sa objavili vysoko efektívne motory na tuhé palivo. Podobné strely môžu mať hmotnosť až 50 kg a dosah až 5 km. Budú pravdepodobne vybavené vysoko citlivou infračervenou samonavádzacou hlavicou a budú používané podľa zásady „odpálil a pustil to z hlavy“, nebude teda nutné, aby operátor sledoval v zameriavači cieľ až do okamihu zásahu. Myslím si, že vývoj podobných rakiet prebieha vo vojensko-priemyselných komplexoch už teraz.
Na každý roj sa nájde systém rádioelektronického boja
A konečne, čo máme robiť s tými malými dronmi – vzhľadom na to, že sa môžu ich roje objaviť na bojisku už v najbližšom čase? Roj dronov je riadený vlastnou umelou inteligenciou (UI) a môže vykonávať zložité skoordinované akcie, ktoré len ťažko zachytia tradičné obranné systémy. Roj môže vykonávať pozorovanie a prieskum, útoky jednotlivými dronami, alebo celým „kŕdľom“ naraz, a to z najmenej chránených smerov. Ochrániť sa pred podobným náletom dokážeme len vtedy, keď postavíme nad objektom svojrázny „dáždnik“.
Podobným „dáždnikom“ môže byť využitie systémov rádioelektronického boja. V súčasnej dobe existuje veľké množstvo komplexov, ktoré umožňujú mierenou poruchou prerušiť rádiové riadenie týchto dronov, alebo dokonca zastaviť fungovanie systémov satelitnej navigácie v jednotlivej oblasti. Ide o prostriedky ochrany pred dronmi od spoločností Zala a Kaspersky Antidrone, ktoré sú prístupné na trhu, a o vojenské systémy typu Žitel alebo Pole-21.
Pokrok samozrejme nestojí na mieste a s podobnými obrannými prostriedkami sa bude bojovať – drony budú mať väčšiu autonómiu a budú môcť pôsobiť bez rádiového spojenia. Možno sa objavia aj drony, ktoré si budú v mimoriadnej situácii vymieňať informácie nie pomocou rádia, ale napríklad svetelných alebo laserových systémov prenosu informácie. Možno, že drony budú užívať nové frekvenčné pásma, alebo spojovacie systémy odolnejšie voči poruchám – tento boj obrany a útoku bude večný.
Oblak črepín a laserový kanón
Tam, kde sa nepodarí zabrániť aktivite roja dronov za pomoci rádioelektronického boja, bude ho treba zničiť. A tu je logický bezprostredný zásah. Ruskí vojaci navrhujú spôsob zásahu črepinami – to je tradičný spôsob pre rakety „vzduch-vzduch“ typu R-73, R-60M a R-77, ktoré ničia svoje ciele miereným oblakom črepín. Rovnako tak je možné zlikvidovať skupinový vzdušný cieľ. Pre zaručenú likvidáciu roja dronov je nutná samozrejme veľká hustota črepinového oblaku. Myslím si, že je to možné za využitia buď viachlavňových alebo rýchlopalných odpaľovacích zariadení so špeciálnymi granátmi. Využitie na tieto účely svojráznych „vzdušných kamikadze“ – kvadrokoptér – je samozrejme tiež možné. Platforma pre umiestnenie podobných obranných systémov môže byť akákoľvek – tank, obrnený transportér, čln alebo dron.
Technologicky dokonalejším, ale aj drahším prostriedkom boja s rojmi dronov by mohli byť laserové systémy protivzdušnej obrany. S rozvojom laserovej techniky as objavením systémov pre vysoko presné a rýchle pozíciovanie lasera bude možné zachytenie dronov a ich zostreľovanie laserovým kanónom. Myslím si, že podobné systémy sa objavia už v najbližších rokoch vo výzbroji flotíl popredných krajín sveta – už boli anoncované a skúšajú sa. Prečo ale na lodiach? Tieto systémy si vyžadujú veľké množstvo elektrickej energie a majú zatiaľ dosť veľké rozmery a na lodiach nie je nedostatok energie a nebývajú problémy s umiestnením komplexu zbraní s hmotnosťou niekoľkých ton. Postupne ale tieto systémy „vystúpia z mora na súš“.
V jednom interview bývalý minister zahraničných vecí Nemecka Heiko Maas varoval: horúce zbrojenie za využitia umelej inteligencie už prebieha naplno a teraz sme v polovici tohto zápasu. To znamená, že v najbližších rokoch môže vyvrcholiť. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa zdokonaľujú metódy využitia bezpilotných lietadiel a ochrana pred nimi.
Dmitrij Kornev
