Najznámejšie vojenské bitky na Slovensku: Bitka pri Rozhanovciach
Jedným z najznámejších bojových stretov na Slovensku bola Bitka pri Rozhanovciach, ku ktorej prišlo v roku 1312. Po tejto bitke už bolo zrejmé, že nový uhoský panovník Karol Róbert z Anjou zlomil moc odbojných uhorských šľachticov, ktorí po smrti Ondreja III., posledného uhorského panovníka z rodu Arpádovcov v roku 1301 odmietali Karola Róberta z Anjou uznať ako nového uhorského vládcu.
Bitka sa odohrala v piatok dňa 15.júna 1312 pri Rozhanovciach v blízkosti kráľovského mesta Košice. Na strane Karola Róberta z Anjou stáli jeho francúzske jednotky, jednotky spišských Sasov, vojenské jednotky mesta Košíc a rytieri Johanitského rádu. Na kráľovej strane stáli aj známy šľachtic slovenského pôvodu magister Dônč.
Súpermi Karola Róberta z Anjou boli uhorskí šľachtici Omodejovci pod vedením Dávida Omodeja a bohatí uhorskí šľachtici Matúš Čák Trenčiansky – pán Váhu a Tatier, Aba Pekný. Uhorskí šľachtici zozbierali vojsko, ktoré sa počtom vyrovnalo anjuovským jednotkám. Hlavnými veliteľmi protianjuovského vojska boli skúsení dôstojníci Magister Demeter a Aba Pekný/Veľký jeden z najlepších dôstojníkov Matúša Čáka Trenčianskeho.
Uhorskí šľachtici, ktorí boli súpermi Karola Róberta z Anjou nesmierne zosilneli po roku 1301, kedy vymrela dynastia Arpádovcov v Uhorsku. O trón okrem neapolských Anjuovcov bojovali aj českí Přemyslovci či Bavori. Mnohým uhorským šľachticom takáto situácia vyhovovala, pretože z nej mocensky a finančne ťažili.
Zmätok trval až do novembra roku 1308, kedy na šľachtickom sneme v Pešti väčšina uhorských šľachticov súhlasila s voľbou Karola Róberta z Anjou za uhorského panovníka. Keď bol potom v roku 1310 v Stoličnom Belehrade (dnešné mesto Székesfehérvár v Maďarsku) Karol Róbert z Anjou definitívne korunovaný za uhorského kráľa, stále ale existovali šľachtici, ktorí z jeho voľbou nesúhlasili.
Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol tiež slovenského pôvodu bol proti Anjuovcomm, pretože Karol Róbert z Anjou ho chcel zbaviť titulu uhorského palatína a proti boli aj Omodejovci – najsilnejší šľachtici na východnom Slovensku. Moc Matúša Čáka Trenčianskeho bola tak veľká, že si dovolil zaútočiť na jar 1310 dokonca na Budínsky hrad, sídlo Karola Róberta z Anjou, pričom vyplienil kráľovské a cirkevné majetky. Karol Róbert z Anjou odpovedal na jeseň protivýpravou, tá však nemala takmer žiaden úspech. Matúša Čáka Trenčianskeho dokonca pápežsý legát kardinál Gentilis exkomunikoval, ten si však z exkomunikácie nič nerobil.
Šľachtický rod Omodejovcov bol takisto veľmi silný. Vodca rodu – Omodej Aba ešte v roku 1304 podporoval kandidatúru Přemyslovcov na uhorský trón. Prešiel však na anjuovskú stranu a dokonca získal pre Anjuovcov aj Košice. Bol však presvedčený, že za svoje služby Anjuovcom nemal zaplatené tak ako si zaslúžil a preto sa snažil posilniť svoj vplyv nad Košicami. Situácia nakoniec vyvrcholila jeho zabitím, košickí žoldnieri jednali na príkaz mestskej rady (Košičania dokonca zatkli aj dvoch synov Omodeja Abu).
Následne sa Omodejovi synovia pokúsili u panovníka Karola Róberta z Anjou domôcť potrestania mesta. Ale Karolovi Róbertovi z Anjou smrť Omodeja Abu vyhovovala a je celkom možné, že aj stál v pozadí likvidácie Omodeja Abu. Panovník Omodejovcov nepodporil a tí sa dokonca mali vzdať na kráľov príkaz aj svojho vplyvu v Abovskej a Zemplínskej stolici, odovzdať banícke mesto Gelnica, Spišský hrad, Šarišský hrad a aj ďalšie hrady, ktoré ovládali. Omodejovci zúrili a spojili sa s Matúšom Čakom Trenčianskym.
Na jar 1312 Matúš Čák Trenčiansky a Omodejovci vypálili dôležité kráľovské mesto Sárospatak, ležiace v dnešnom Maďarsku. Kráľovské jednotky obliehali Šarišský hrad, na ktorom sa Omodejovci ukrývali, hrad bránil vojenský odborník magister Demeter, ktorý očakával pomoc 1700 ťažko vyzbrojených žoldnierov Matúša Čáka Trenčianskeho, ktoré na východné Slovensko viedol Matúšov dôstojník Aba Pekný, prezývaný aj ako Aba Veľký. Košičania a spišskí Nemci, ktorí stáli na strane Karola Róberta z Anjou poskytli kráľovi kopijníkov a košickú mestskú gardu.
Rozhodujúca bitka pri Rozhanovciach sa teda začala ráno 15.júna 1312. Omodejovské vojsko viedol skúsený vojenský veliteľ, magister Demeter, synovia Omodeja Abu prahli po pomste. Kráľoské vojska stáli v údolí rieky Torysy, Omodejovci zaujali výhodnejšiu pozíciu na okolitých vŕškoch. Svoje jednotky posilnil magister Demeter 1700 ťažko ozbrojenými žoldniermi Abu Pekného, jedného z najlepších dôstojníkov Matúša Čáka Trenčianskeho.
Magister Demeter, ktorý velil najskúsenejším omodejovským jednotkám zaútočil na stred kráľovských vojsk a zdalo sa, že stred úplne rozdrví. Omodejovskí žoldnieri sa dokonca prebojovali do tesnej blízkosti Karola Róberta z Anjou, ktorému už hrozilo zajatie alebo smrť v bojovej vrave. Pri ochrane kráľa zahynul aj jeho zástavník Gurke, ktorý patril aj k osobným strážcom Karola Róberta z Anjou.
Vtedy do bojov zasiahla kráľová záloha, tvorená Johanitskými rytiermi. Johaniti mali cenné bojové skúsenosti zo Svätej Zeme a johanitskí rytieri spoločne s Templármi a Nemeckými rytiermi patrili k vojenskej elite vtedajšieho neskorostredovekého sveta. Johaniti zahnali ľavé krídlo Omodejovcov na útek a vrhli sa na najsilnejšie časti omodejovských jednotiek. Pomerne dobre bojovali aj Košičania a spišskí nemeckí kopijníci.
Johaniti a ich chorál Salve Regina:
Johanitom sa nakoniec v tvrdom boji podarilo v bitke Karola Róberta z Anjou nielen ochrániť, ale pravdepodobne to boli johanitskí rytieri, ktorí v bitke zabili aj magistra Demetera a Abu Veľkého. Keď padli skúsení velitelia, omodejovské jednotky, podporované vojakmi Matúša Čáka Trenčianskeho zaváhali, začali ustupovať a nakoniec sa ich ústup zmenil na útek. V bitke nakoniec našli svoju smrť aj Omodejovi synovia Mikuláš a Dávid, elitné jednotky Omodejovcov boli rozbité a zvyšky Čákových jednotiek sa zachraňovali útekom. Kráľovské jednotky síce stratili viac mužov, v boji však padl elita Omodejovcov a Matúša Čáka Trenčianskeho, tí sa z týchto strát už nikdy nespamätali.
Podľa historických správ sa v bitke stretlo spolu takmer 10 tisíc bojovníkov a po bitke na rieke Slaná, kde utrpeli od Mongolov uhorské vojská porážku išlo o druhú najväčšiu bitku v uhorských stredovekých dejinách. Po bitke pri Rozhanovciach boli uhorskí oligarchovia, ktorí odmietali uznať Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa výrazne oslabení a po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 sa Karol Róbert z Anjou zmocnil vlády v celom Uhorsku.
Karol Róbert z Anjou a po ňom jeho syn Ľudovít I. Veľký patrili k najvýznamnejším uhorským panovníkom. Posledné roky Arpádovcov sa niesli v znamení feudálnej anarchie, kedy panovníci nedokázali čeliť čoraz silnejším veľmožom. Karol Róbert z Anjou odbojných veľmožov porazil, posilnil kráľovskú moc a za pomoci reforiem vytvoril z Uhorska silný a centralizovaný štát, ktorý patril k najsilnejším a najrozvinutejším európskym kráľovstvám svojej doby. Počas jeho vlády sa rozvíjali aj slovenské banské mestá, po vymrretí Anjuovcov v roku 1382 sa Uhorsko opäť dostalo do vnútorných problémov.
Karol Oravečka
