Združenie vlastníkov zbraní: “Smernica EÚ sa snaží potlačiť prirodzenú vlastnosť človeka na efektívnu fyzickú ochranu”
V posledných dňoch znova celkom intenzívne riešime výklady znenia novelizovaného zákona o zbraniach. Z pohľadu aplikačnej praxe i toho, ako ju berú občania na ktorých ramená plnenie zákona spadlo. Či už ide o obsah tlačív, ktoré sa budú ešte meniť, alebo otázky ohľadom výkladu paragrafov, ktoré sa odvolávajú na paragrafy odvolávajúce na iné paragrafy.
Každý kto sleduje čo sa deje v našej spoločnosti, ako a kam smeruje, vidí že legálne zbrane sú iba jednou z oblastí, v ktorej bezbrehé reštrikcie naznačujú akúsi plošnú stratu súdnosti. Úplne sa zmazáva rozdiel v obsahu slov a hlavne zmysel existencie hľadania optimálneho znenia zákonov. Žiaľ niektoré skupiny občanov si myslia, že zákonným zákazom vyriešia akýkoľvek problém. Skúsme si teda znova pripomenúť obsah dvojíc slov pre legislatívu (proces tvorby zákona) tak dôležitých.
PRÁVO vs. SPRAVODLIVOSŤ
právo: nárok, oprávnenie, odôvodnené zákonitými ustanoveniami al. zvyklosťami;
spravodlivosť: nestranné hodnotenie, uznávajúce a rešpektujúce práva druhého
PRIRODZENOSŤ vs. NORMÁLNOSŤ
prirodzenosť: vlastnosť niečoho, čo nie je utvorené umele, nestrojenosť, nenútenosť:
normálnosť: vyhovujúce normám, predpisom, alebo iným stanoveným pravidlám
Právne normy vedia za istých okolností úplne spoľahlivo pochovať akúkoľvek prirodzenú spravodlivosť. Historicky na to máme mnoho príkladov aj u nás. Dokonca aj kradnúť a podvádzať sa dá v súlade so zákonom. Zákonné nerovná sa etické. Reštriktívne zákony nikdy problém samy o sebe nevyriešia, iba ho presunú do šedej zóny či na čierny trh.
Tak ako prohibícia v USA neodnaučila ľudí piť alkohol, ale naopak vytvorila silné mafiánske skupiny, ktoré sa potom presunuli do politiky, tak európska smernica neovplyvní terorizmus. Pretože nespravodlivo ukázala prstom a obmedzila legálnych vlastníkov zbraní. Naopak, snaží sa potlačiť prirodzenú vlastnosť človeka na efektívnu fyzickú ochranu seba a svojich blízkych či vedením a prípravou k nej nastavením reštriktívnej normy na vlastníctvo obranných prostriedkov.
Zákony by mali hľadať prirodzenú spravodlivosť, nie len ako také nastavovať právny normatív. Občan by to mal od svojich volených zástupcov vyžadovať. Napríklad sledovať mieru akceptácie pripomienok verejnosti vznesených v pripomienkovom konaní. V opačnom prípade sa mu môže stať, že bude len s otvorenými ústami pozerať, ako sa mu jeho vlastný štát stáva miesto pomocníka závažím na nohe.
Prečo o tom píšem? Kolega momentálne analyzuje správu EK o stave implementácie európskej smernice v jednotlivých členských krajinách. Švédov zrejme čaká žaloba, voči viacerým krajinám budú vznesené námietky. Viac sa tu dočítate v nasledujúce dni. To, že niektoré štáty nevedia alebo nechcú implementovať rigidné od reality odtrhnuté predpisy do svojho systému vnútornej bezpečnosti bude potrestané. Prístup EK v zmysle “my tých ľudí zachránime aj keby ich to malo život stáť” je skôr zo sféry náboženstva než riadenia štátu. Nás v SR to celé stálo zásadný odklon od prirodzenej spravodlivosti. Obchádzky sú síce horšie, ale o to dlhšie. Nič menej, cesta zostala priechodná. Vzhľadom na dôveru občana vo vlastný štát je to ale vysoká cena.
Čerešničkou na torte sú žabomyšie vojny, pri ktorých niektorí občania tvrdia, že polícia by novelu zákona mala vykladať reštriktívnejšie ako to robí. Začínam si myslieť, že film Pacho, hybský zbojník zrejme nie je paródiou ale skôr dokumentom.
Jedna vec je však časom overená. Čím viac a dlhšie sa potláča prirodzená spravodlivosť rigidným právnym normatívom, tým ráznejšie si hľadá cestu von. Niektorí to volajú vývoj po špirále, ktorý riešením jedného problému vytvorí zasa iný.
“Kde se stráci důvěra, nastupují papíry.” Tomáš Baťa
“Čím viac zákonov, tým menšia úcta k právu.” G.K.Chesterton
Legis Telum
