Sulejman: „Tvrdé“ vyhlásenia USA svedčia o tom, že diplomatické úsilie a eskalácia napätia bývajú paralelné
Ruská Duma uznáva nezávislosť Donbasu a Luhanska na svojej FB stránke túto udalosť analyzuje občiansky a mierový aktivista Jalal Suleiman.
“Ruská Štátna duma hlasovala v utorok 15. februára za rezolúciu vyzývajúcu ruského prezidenta Vladimíra Putina uznať nezávislosť Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LHR). Išlo o hlasovanie medzi dvoma návrhmi. Prvý návrh predložený Komunistickou stranou ruskej federácie počíta s postúpením výzvy prezidentovi RF ihneď po schválení Štátnou dumou a návrhu vládnucej strany Jednotné Rusko podľa ktorého by bolo potrebné postúpiť dokument najskôr na preštudovanie a posúdenie ministerstvu zahraničných vecí a ďalším príslušným vládnym inštitúciám a potom ho znovu preskúmať.”
“Drvivou väčšinou v Dume bol schválený komunistický návrh a výzva je už na stole prezidenta Vladimíra Putina. Vyber medzi dvoma návrhmi, každý z iného politického tábora, teda opoziční komunisti a vládni Jednotní Rusi, je signálom minimálne v dvoch rovinách. Jedna rovina je nástup politickej sily Komunistickej strany ruskej federácie po ostatných voľbách do Dumy (Parlament) a druhá je evidentná jednota reprezentantov ruského ľudu v otázkach súvisiacich zo zahraničnou politikou Ruskej federácie.”
“Toto rozhodnutie Štátnej dumy prichádza uprostred nevydarenej americkej a všeobecnej západnej „hystérie“ a ich tvrdenia, že ruská „invázia“ na Ukrajinu je bezprostredná. Teda samotné rozhodnutie Dumy znamená presun do poslednej fázy konfliktu t.j Politicko-diplomatické kroky na vyriešenie krízy na východnej Ukrajine. Rozhodnutie Dumy v prípade jej realizácie prezidentom Putinom ukončí „Minské“ dohody. Faktom je, že negatívna stránka tohto rozhodnutia spočíva práve v ukončení Minských dohôd, ktoré dávajú Rusku viac príležitostí stať sa dôležitým hráčom v ukrajinskom politickom živote.”
“Pokiaľ ide o pozitívnu stránku tohto rozhodnutia, tak to ukončí sériu permanentného vydierania vykonávaného ozbrojenými organizáciami, ktoré stáli za štátnym prevratom na Ukrajine v roku 2014, ktoré boli podporované krajinami NATO a Spojenými štátmi posielaním zbraní, pomoci a techniky., ako aj poradcov, ktorí sa stali podstatnou súčasťou medzi týmito skupinami nachádzajúcimi sa na hraniciach Luhanska a Donecka.”
“Toto rozhodnutie má svoje mnohé úskalia a je dosť pravdepodobné, že prezident Vladimír Putin nedospeje ku konečnému rozhodnutiu, kým sa nevyčerpajú všetky diplomatické a politické kontakty.”
Čo ak by sa v Lahansku a Donecku konali referendá o pripojení k Rusku?
“Ak sa dosiahne porozumenie týkajúce sa krízy na Ukrajine a NATO prestane dodávať Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie, Ukrajina sa vráti na svoje právoplatné miesto spojenca Ruska vo svojich politických, ekonomických a sociálnych vzťahoch. Vzhľadom na to, že „diplomatické riešenie v prospech Ruska a vojenské riešenie nie je z hľadiska záujmov západu aktuálne, tak možnosti usporiadania referenda v Lahansku a Donecku s cieľom pristúpenia do ruskej federácie, v tomto regióne výsledok bude viac než iste v prospech Ruska a to pre väčšinu obyvateľov, ktorí hovoria po rusky a majú tiež ruské občianstvo. Treba tiež pripomenúť, že tento región je bohatý na ekonomické zdroje, najmä na uhoľné bane, z ktorých Ukrajina doteraz prevádzkovala svoje továrne a elektrárne. Moskva nevyjde zo všetkého, čo sa stalo a ešte udeje ako porazená.”
“Riešenie súčasnej krízy okolo Ukrajiny a jej členstvo v NATO, ako aj riešenie bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Moskva nebude na jej úkor. Západné úsilie má za cieľ dosiahnuť kompromisné riešenie na odloženie stretu s Ruskom. Americké „ tvrdé“ vyhlásenia treba vnímať v kontexte toho, že diplomatické úsilie a eskalácia bývajú paralelné. V posledných hodinách nastal akýsi pokoj, ktorý Američania a Rusi vyjadrili vo svojich vyhláseniach, že je tu okno na dialóg, ale že táto záležitosť je oznámená v čase, keď sa prezident Putin stretáva s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, znamená, že Rusko stále berie túto záležitosť uznania ľudových štátov na východe Ukrajiny veľmi vážne.”
“Treba na tomto mieste povedať, že Rusi majú vo svojej moci veľa politickej munície a keď hovoríme o tomto rozhodnutí, nemôže západ hovoriť o „anexii“, ako je to v prípade Krymu, ale skôr o vyhlásení nezávislosti, ktorá umožňuje ruskej strane hovoriť o nemennosti hraníc v Európe v prospech pripojenia k Rusku na jednej strane a ochrane ruských občanov v oblasti Donbasu pred nacistickým útokom Kyjeva na strane druhej.” Dodáva na záver Jalal Sulejman
Karol Jerguš
