Nikto im neveril, no Číňania skonštruovali najlepší stíhač!
Donedávna bojovali o nadvládu vo vzduchu len dva štáty, USA a Rusko. Americké letúne pod písmenom „F“ si neustále konkurovali s ruskými „Suškami“, vyjasňujúc si kto je bojovejší.
Lenže nedávno sa situácia kardinálne zmenila. Do hry o piedestál vstúpila Čína, ktorá dlhý čas dávala prednosť nákupom bojových lietadiel zahraničnej proveniencie a skonštruovala vlastný stíhač Čcheng-tu J-20 (doma ho nazývajú Čiernym orlom, ba niekde budete počuť aj o Čiernom drakovi). Americkí a ruskí experti sa vzápätí poponáhľali vyhlásiť, že táto mašina nie je ničím iným, len poskladanou kópiou stíhača Su-57 a F-22 Raptor. Zdôraznime, že obe skupiny expertov boli pritom vynútené priznať to podstatné a síce, že J-20 naozaj patrí k letúňom 5. generácie. Ba čo viac, niekoľko expertov z US Air Force začalo hovoriť, že zrod čínskeho „Čierneho orla“ vyvoláva znepokojenie v niektorých štátoch NATO.
Čím je vlastne čínsky „Čierny orol“?
Akým je vlastne letúň 5. generácie a prečo objavenie sa ďalšieho hráča, ovládateľa tejto technológie, vyvolalo také zosmutnenie doterajších lídrov? Piata generácia sa od svojho predchodcu líši hlavne širšími útočnými možnosťami, tieto lietadlá sú schopné ničiť tak vzdušné, pozemné i hladinové ciele. Osobitne tu treba zdôrazniť, že nemajú problém bojovať s protivníkom, ktorý sa pohybuje nadzvukovými rýchlosťami. Pričom samé sú ťažko zdolateľnými cieľmi, lebo majú super manévrovateľné schopnosti a hlavne zvýšenú neviditeľnosť i vlastnú obranu. V stíhačoch tejto generácie je kardinálne znížená viditeľnosť tak v rádiolokačných, ako aj v infračervených rozsahoch.
Čínski technici sa príliš nerozpakovali a naozaj poskladali J-20 z viacerých vhodných modelov. Niekto to považuje za nedostatok, väčšina odborníkov však hovorí o čínskej výhode. Ich princíp totiž obsahuje najlepšie riešenia svojich konkurentov.
Z vonkajšieho pohľadu sa „Čierny orol“ nepodobá na žiadnu zo svojich zahraničných analógií. Avšak len v prípade, ak sa na J-20 pozeráme ako na celok. Ak ho vnímame po častiach, potom sa jeho jednotlivé súčasti omnoho viac podobajú tak na ruských, ako aj amerických konkurentov. Napr. nosová časť trupu, kabína pilota a zberače vzduchu sa podobajú na agregáty lietadiel F-22 Raptor a F-35. Aerodynamická schéma J-20 sa zase podobá na v Rusku používanom projekte MiG 1.44… Bez ohľadu na toto všetko nie je „Čierny orol“ ničoho a nikoho kópiou.
Stíhač J-20 je vybavený dvomi turboreaktívnymi motormi. Prvé prototypy vraj mali agregáty ruskej výroby Saturn AL 31F. Avšak sériové J-20 už používajú Xian V30 čínskej konštrukcie.
J-20 je schopný dosiahnuť rýchlosť vyše 2100 km/hod., dosiahne výšku 16 km a bez doplnenia doletí do vzdialenosti vyše 3500 km. Nedá sa povedať, že ide o najlepšie parametre v segmente 5. generácie, no letové charakteristiky „Čierneho orla“ sú naozaj vysoké.
Podľa starej tradície Čína sa neponáhľa s delením sa o svoje konštrukčné technológie. Svet sa preto opiera o rôzne údaje, tie sa však môžu líšiť od objektívnej pravdy. Existujú náznaky, že lietadlo je vybavené elektrodištančným systémom riadenia a zabudovaný má aj zameriavaco-navigačný komplex. Tým sa J-20 dostáva do jedného radu s americkým F-22 Raptor.
Ďalším faktorom, ktorý robí z J-20 pobratima F-22, je technológia stealth. Bez ohľadu na utajenie sa Číňania neudržali a na oficiálnej úrovni prezradili, že ich nové lietadlo je prakticky absolútne neviditeľné. A to aj za predpokladu, že sú na jeho odhalenie nasadené najmodernejšie systémy sveta.
Pravdou však je, že sa tu dá veriť len čestnému slovu Ríše stredu, pretože nezávislé testy charakteristík a možností J-20 sa zatiaľ nikdy nekonali. Čiže o neviditeľnosti „Čierneho orla“ sa nedá hovoriť so stopercentným presvedčením. Dokonale sa však vie o inom. O jeho odlišnosti od amerického prototypu. F-22 má obmedzené možnosti na útok proti pozemným cieľom, ktoré boli obetované kvôli stíhaciemu potenciálu. J-20 je schopný atakovať pozemné i hladinové ciele rovnako účinne ako vzdušné.
Na jeho palube sa na to nachádza 6-8 „múdrych“ rakiet. Ide o muníciu, ktorá je vybavená systémom aktívneho rádiolokačného navádzania. Ak sa rakety „Čierneho orla“ dostanú do zóny aktívneho rádioelektronického boja, dokážu sa prepnúť na tepelné navádzanie, ktorých systém majú taktiež zabudovaný. A ak si uvedomíme pokrok, ktorý Čína dosiahla za ostatné roky v hypersonickej výzbroji, môžeme očakávať, že jej „Čierny orol“ bude čoskoro vyzbrojený až „po krk“.
Keď si zhodnotíme všetky tieto údaje, môžeme logicky dospieť k tomu, ako bude J-20 používaný v skutočnom boji. Do vzdušného priestoru protivníka sa zrejme bude vtrhávať vo veľkých výškach. Tam sa zníži do minimálnych výšok a kopírovaním terénu sa bude blížiť k cieľu, ktorý začne raketami atakovať od vzdialeností 250 do 170 km. Potom opäť naberie nutnú výšku a maximálnou rýchlosťou sa vráti na svoju základňu.
Netreba byť príliš veľkým odborníkom na uvedomenie si toho, že táto taktika bude zrejme najvhodnejšia na boj s proamerickým Tajwanom. Samotní čínski odborníci svoj J-20 nazývajú stíhačom na prerazenie PVO.
Vladimír Mikunda
