„My, vojaci leningradskej armády. Nesmrteľná leningradská posádka“
Presne pod týmto názvom bola na 78. výročie (27. 1. 1944) zrušenia blokády Leningradu spustená nová mediálna kapitola venovaná hrdinstvu dobrovoľníkov Leningradčanov, ktorí ubránili svoje mesto od nemeckých nacistických okupantov a ich fínskych, španielskych… spojencov. Autori zverejnených archívov tvrdia, že kapitola je postavená len na objektívnych dejinách tohto frontového úseku.
Blokáda Leningradu trvala 872 dní a Červená armáda ju ukončila 27. januára 1944. Za celý jej čas, bez ohľadu na nedostatok potravín a neustále obstreľovanie, bombardovanie, miestni Leningradčania prejavujúc hrdinstvo a pevnosť, pokračovali v neustálom odpore protivníkovi.
Niekoľko stovák tisíc mešťanov išlo dobrovoľníkmi na front. Vytvorené z nich zväzky ľudovej domobrany boli neskôr preformátované na pravidelné strelecké divízie Červenej armády.
Od 12. po 30. január 1943 bola silami Leningradského a Volchovského frontu v súčinnosti s Baltickým loďstvom uskutočnená strategická operácia „Iskra“. Jej úspešné zavŕšenie sa stalo prelomovým momentom bitky o Leningrad: sovietske vojská pretrhli blokádu, odstránili hrozbu spojenia nemeckých a fínskych vojsk, iniciatíva prešla v plnej miere do rúk sovietskeho velenia, čo neskôr umožnilo úplne odstrániť blokádu mesta na Neve.
Medzi odtajnenými materiálmi sú bojové denníky 67. armády a 45. gardovej streleckej divízie, z ktorých vidieť spôsob, ako bol realizovaný zmysel operácie. V dokumentoch sa spomínajú aj strelecké divízie, ktoré boli v prvé dni veľkej vojny zväzkami ľudovej domobrany.
Od prvých dní Veľkej vlasteneckej vojny prichádzali do regrutačných stredísk Leningradu tisíce povolancov i dobrovoľníkov. Sovietske velenie v snahe vyjsť v ústrety občanom usilujúcim sa stať obrancami vlasti, prijalo rozhodnutie sformovať v Leningrade osobitnú zálohu v sile stotisícovej armády ľudovej domobrany. Nábor do nej bol dobrovoľný a organizoval sa spomedzi robotníkov, úradníkov a inteligencie vo veku od 18 do 40 rokov.
K septembru 1941 sa do tejto formácie dobrovoľne začlenilo 135 tisíc Leningradčanov. Sedem zväzkov z nich bolo preformátovaných na pravidelné strelecké divízie Červenej armády (13., 44., 56., 80., 85., 86. a 189.).
V novej kapitole sa nachádza aj formulár 13. streleckej divízie (predtým 5. Leningradská divízia ľudovej domobrany, v ktorom sa už v septembri 1941 hovorí o prvom boji útvarov tohto zväzku: „Odrážajúc opakované pokusy Nemcov prepraviť sa na západný breh r. Tosno, 2. strelecký pluk úporne udržiaval tento breh vo svojich rukách. Protiútokmi odhadzoval nemecké útvary na východný breh. Tie sa silnou mínometnou paľbou a s podporou ručných zbraní a mínometov snažili dezorganizovať obranu sovietskeho útvaru. Pluk v týchto mnohopočetných bojoch niesol značné straty,“ hovorí sa v dokumente.
V dokumentoch 80. streleckej divízie (predtým 1. gardová Leningradská divízia ľudovej domobrany) sú uvedené údaje, preukazujúce dobrú bojovú vycvičenosť vojakov – dobrovoľníkov: „Za celé obdobie bojových činností od decembra 1941 (divízia) zničila: vyše 27 800 vojakov a dôstojníkov, 23 tankov, 58 diel rôznych kalibrov, 76 rôznych mínometov (vrátane šesťhlavňových), 318 opevnených palebných bodov, 3 obrnené transportéry, 165 guľometov, 46 automobilov, 114 koní, zostrelených bolo 114 lietadiel.“
Hitlerovci neraz Leningrad tvrdo bombardovali. Za čas blokády dokázali zhodiť na domy a ulice mesta vyše 107 tisíc zápalných a výbušných bômb. Spôsobené škody mohli byť ešte vyššie, no vďaka protilietadlovcom a letcom Leningradskej armády PVO, sformovanej na obranu Leningradu a „Cesty života“, mnohé nemecké lietadlá nedokázali dosiahnuť svoj cieľ. Toto všetko je dnes dokumentačne potvrdené archívnymi údajmi.
Vladimír Mikunda
