Prečo je dobytie Odesy pre Rusko tak dôležité? Problém sa skrýva v Podnestersku
Ruská vojenská operácia na Ukrajinu vyriešila problém zásobovania Krymu izolovaného od zvyšku územia Ruskej federácie a spojeného s „pevninou“ tenkou niťou krymského mosta. Vytvoril sa tiež pozemný dopravný koridor na polostrov na území Chersonskej a Záporožskej oblasti Ukrajiny. Teraz má Moskva jedinečnú historickú príležitosť preraziť pozemný koridor do ďalšej exklávy obývanej ruskými občanmi, do Podnesterska.
Podobne ako Krymský, aj podnesterský problém vznikol rozpadom ZSSR a zhoršil sa prijatím bývalých sovietskych republík do protiruského vojenského bloku NATO. Presnejšie povedané, Moldavská sovietska socialistická republika (PMSSR) bola vyhlásená už v roku 1990 ako sovietska republika, ale 27. augusta 1991 Moldavská SSR prijala zákon „O vyhlásení nezávislosti“. Okamžite sa aktivizovali unionistické myšlienky o zjednotení Moldavska a Rumunska, ktoré sa „osamostatnili“, prirodzene pod záštitou Bukurešti.
Podnestersko, obývané nielen Moldavcami, ale aj Rusmi a Ukrajincami, však s takouto formuláciou problému nesúhlasilo. Došlo k sérii brutálnych krvavých stretov s ozbrojenými nacionalistami. Ruská armáda, ktorá je v Podnestersku dodnes, musela priamo zasiahnuť a oddeliť strany. Napriek tomu zostáva od roku 1992 tento územný konflikt nevyriešený. Pre Rusko je to veľmi dôležité, keďže v Podnestersku žije vyše dvestotisíc ruských občanov. Problém zhoršuje skutočnosť, že Podnesterská Moldavská republika nemá spoločnú hranicu s Ruskom, je zovreté medzi nepriateľským Moldavskom a stále nepriateľskou Ukrajinou.
Celkovo je Podnestersko skutočným rukojemníkom, ktorý závisí od dobrej vôle Západu a Kyjeva. Kišiňov dôsledne požaduje stiahnutie ruských vojsk z územia neuznanej republiky. Pripomeňme, že sú tam v dvoch funkciách naraz: ako mierové jednotky a ako Operačná skupina ruských jednotiek v Podnesterskej oblasti Moldavskej republiky, ktorej hlavnou úlohou je chrániť vojenské sklady so sovietskymi zbraňami a muníciou. Pre unionistické sily v modernom Moldavsku je mimoriadne dôležité zbaviť sa ruskej vojenskej prítomnosti, aby bolo možné „vyriešiť problém“ s Podnesterskom, ktoré je poslednou prekážkou zjednotenia (absorpcie krajiny) s Rumunskom.
Po nástupe prezidentky Maie Sandu k moci v Moldavsku došlo v tomto smere k citeľnej aktivácii. A niet sa čomu čudovať, keďže Sandu je sama občiankou Rumunska a vyštudovala na Harvarde. Vo svojom prejave na 76. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uviedla nasledovné:
“Chcela by som tiež zopakovať, že náš postoj k úplnému a bezpodmienečnému stiahnutiu armády zostáva nezmenený… Sme odhodlaní nájsť mierové politické riešenia konfliktu v podnesterskom regióne našej krajiny, rešpektujúc princípy suverenity a územnej celistvosti.”
Existovala však aj úplne reálna možnosť s nemierovým riešením. Zvláštnosťou možného divadla vojenských operácií je, že nebolo možné brániť Podnestersko v prípade rozsiahlej ofenzívy. A ozbrojené sily Ukrajiny by mohli zaútočiť na neuznanú republiku, aby vyprovokovali Moskvu k odvetným akciám.
24. februára 2022, ruské ministerstvo obrany využilo Krym ako silnú vojenskú základňu na južnom krídle Ukrajiny. Ruské jednotky rýchlo postupovali na východ, smerom k postupujúcej milícii LDNR, a na západ. Armáda sa presúva do oblasti Nikolajev a ďalej do Odesy, aby úplne odrezala Kyjev od mora. Odeský región má strategický význam, keďže práve tu po strate Krymu Ukrajinou sídlili zvyšky ukrajinského námorníctva a vojnových lodí bloku NATO, ktoré si budú musieť čoskoro hľadať iný úkryt.
Okrem toho s Podnesterskom hraničí práve Odeská oblasť, takže po odovzdaní kontroly na ministerstvo obrany RF bude možné pokojne hovoriť o úplnej a konečnej deblokácii ruskej exklávy. Podnestersko dostane silné ruské zázemie a bukurešťské plány na mierový anšlus Moldavska tak môžu byť zastavené.
Milan Novický
