Kam kráčaš Slovenský zväz protifašistických bojovníkov?
V piatok 25. februára 2022 vydal súčasný vedúci mediálneho oddelenia SZPB a šéfredaktor dvojtýždenníka Bojovník Branislav Ondruš v mene SZPB na zväzovom facebooku formálne protifašistické, ale vskutku ukrajinských neobanderovcov podporujúce stanovisko, vyjadrujúce „ľútosť a zásadný nesúhlas s napadnutím Ukrajiny“, ktoré zdôvodnil tým, že „ani oprávnené obavy z rozširovania NATO, definujúceho Rusko ako hrozbu, nepovažujeme za akceptovateľné zdôvodnenie invázie na územie Ukrajiny“. (A kto to takto zdôvodňuje?)
V ďalšom B. Ondruš napísal: „Pripájame sa k výzvam (Kto sa pripája? Jedine kompetentné orgány sú Predsedníctvo ÚR SZPB alebo Ústredná rada SZPB a tie pod vyhlásením podpísané nie sú!), aby RF zastavila vojenské akcie a stiahla svoju armádu z územia Ukrajiny. Je potrebné využiť OBSE a OSN a pre deeskaláciu sa vrátiť k opatreniam na budovanie vzájomnej dôvery, vrátane realizácie dohôd o zabezpečení moderných menšinových práv pre Rusov na Ukrajine a skutočných zmlúv o obmedzení zbrojenia a odzbrojení.“
O čo B. Ondrušovi ide? O budovanie vzájomnej dôvery s neobanderovským režimom, ktorý sa k moci dostal krvavým fašistickým a ozbrojeným protištátnym prevratom v roku 2014 a pritom všetkých, ktorí s ním vyjadrili nesúhlas, vojensky napadol? Viď. Donbas. Alebo sa ich pokúsil vojensky napadnúť, ale keď videl silu, ktorá sa mu postavila, tak sa stiahol – viď. Krym. Alebo ich katansky spálil v odeskom dome odborov? (Ako v nacistických peciach tam neobanderovci upálili 48 (niekde sa uvádza 46) antibanderovských oponentov.)
Branislav Ondruš sa zaštiťuje Organizáciou spojených národov, keď volá po „využití OBSE a OSN a na deeskaláciu sa vrátiť…“ Všimnime si, že týmto vyhlásením vôbec nechce podporiť denacifikáciu istej časti obyvateľstva na Ukrajine a už vôbec nie zastavenie kyjevskej genocídy donbaských Slovanov!!! Tá sa predsa nedá uprieť, dodnes ju mali možnosť vidieť všetci. Čísla o nej sú verejné pre všetkých.
Preto neverím, že toto vyhlásenie podporil aj predseda SZPB Pavol Sečkár, lebo by tým prvýkrát súhlasil s tým, že správne konali aj predkovia dnešných neobanderovcov z divízie Waffen SS Halič, ktorí prišli pomáhať nemeckým nacistom potláčať Slovenské národné povstanie! Alebo, preboha, áno?
Ako člen SZPB som proti každej vojne a osobitne ma bolí, keď medzi sebou bojujú moji rodní Slovania. Nech by mali akékoľvek politické názory. To mi však nebráni, aby som sa na vojnu na Ukrajine pozeral férovo. A preto prvou otázkou, ktorú si kladiem je, kto tú vojnu začal a kto ku komu s touto vojnou prišiel? Lebo ona sa nezačala teraz, ale už pred ôsmymi rokmi. Navyše, kto a s akými heslami osem rokov zabíjal druhú stranu?
Z tohto pohľadu, a právo takto to vidieť mám, sa Rusi rozhodli ukončiť občiansku vojnu, ktorú proti ich krajanom z Novoruska ako genocídu už roky vedú neobanderovci! Rusi navyše vyhlasujú heslo o dôslednej denacifikácii dnešnej nezdravej spoločnosti na Ukrajine. Kto je proti? (Nezabudnime, že genocídne správanie mali v krvi aj predkovia dnešných neobanderovcov, veď trýznenie a zabíjanie našich spoluobčanov zastavil až posledný boj s nimi, ktorý sa udial tri roky po vojne – 4. mája 1948 pri východoslovenskej obci Veľká Lodina.)
Keď sa Branislav Ondruš opiera o OSN, ja budem konkrétnejší a poviem, o ktoré ustanovenie sa opiera RF, DĽR a LĽR. Je to ustanovenie článku 51 Charty OSN v kapitole VII, ktoré rieši „akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov“. Alebo chce niekto tvrdiť, že ukrajinský neobanderovský režim už roky neútočí, alebo, že sa už roky nevyhráža Rusku jeho napadnutím a zničením???
Všimnime si aj to, že Charta OSN v tomto článku „neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu (Pozor! Nehovorí sa tu ani o preventívnom útoku, či o obrane!), kým BR (OSN) neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.
Len na doplnenie podotýkam, že ruské ministerstvo zahraničia vydalo 24. februára 2022 vyhlásenie, že prelomovým bolo vyhlásenie ukrajinského prezidenta V. Zelenského o získaní Ukrajinou atómovej zbrane. Bol to signál, že Ukrajina sa vo svojej agresii nemieni zastaviť. Asi preto bola k cieľu denacifikácie pridaná aj demilitarizácia.
Skúsme sa však pozrieť na konflikt na Ukrajine aj ako gazdovia, či aj tu nejde v prvom rade o peniaze. Vo vnútri Ukrajiny určite, pretože Kyjev potrebuje Donbas aj preto, lebo pred rokom 2014 napĺňal štátny rozpočet Ukrajiny 30-timi percentami. Takmer istým cieľom Kyjeva bolo preto umlčanie Donbasu, kde sa v roku 2014 (na celom území vtedajšej Doneckej oblasti) konalo úspešné referendum podporujúce jej nezávislosť od Ukrajiny. Nájdu sa medzi členmi SZPB takí, ktorí im chcú toto najsvätejšie demokratické právo upierať?
Na záver si dovolím poukázať na to, že tento spor je len prvoplánovo sporom Ukrajiny a Ruska. Má totiž skrytejšie pozadie. Dokazuje to aj stanovisko, ktoré na prelome tisícročí v roku 1998 napísal Zbygniev Brzezinski v knihe Veľká šachovnica (nadvláda Ameriky).
„Po víťazstve nad komunizmom potrebujeme rozkol pravoslávia a rozpad Ruska. Pomôže nám v tom Ukrajina, kde zradcovstvo je normou spoločenskej morálky.“
Vladimír Mikunda, bývalý vedúci mediálneho oddelenia SZPB, bývalý šéfredaktor dvojtýždenníka Bojovník, bývalý editor ročeniek odbojárov SZPB a súčasný predseda ZO SZPB Jána Bulíka Bratislava Petržalka.
*Snímky poskytol historik a predseda oblastného výboru SZPB vo Svidníku Jozef Rodák
