Ťažké je nájsť Hitlerovu atómovku?
Medzi neodhalené tajomstvá Tretej ríše patrí téma „Hitler a atómová bomba“. Bolo Wunderwaffe, o ktorom na konci vojny hovorila nacistická propaganda, atómovou zbraňou? Ako blízko sa k jej skonštruovaniu priblížili nemeckí vedci? Čas od času sa objavujú informácie, že Hitler mohol dostať do rúk „zázračnú zbraň“.
Rakúsky režisér dokumentarista Andreas Sulzer počas dlhých rokov skúmal štôlne St. Georgen an der Gusen. Po anschluze Rakúska tu Nemecko vytvorilo fabriku B8 Bergkristall, v ktorej pracovalo do desať tisíc väzňov z blízkeho koncentračného tábora Mauthausen a aj z jeho filiálky Mauthausen-Gusen. V neľudských podmienkach tu boli otrocky zmontované prvé reaktívne turboreaktívne bombardéry Messerschmitt Me-262.
Potiaľ preverené fakty
Inou je už otázka skonštruovania Hitlerovej atómovej bomby. Sulzer túto „najtajnejšiu zbraň tretej ríše“ hľadal niekoľko rokov po tom, ako sa oboznámil s dokumentmi nemeckého vedca Viktora Schaubergera. Sulzer o ňom na stránkach Sunday Times uviedol, že sa zaoberal tajnou prácou pre SS v St. Georgen na Gusene. A keďže v jednom zo svojich listov vedec písal o štiepení atómu, Andreas Sulzer dedukuje, že sa tam nachádzalo tajné atómové vedecko-výskumné stredisko Hitlera.
Predpokladá sa, že toto centrum sa môže nachádzať v doposiaľ neodkrytej časti systému štôlní. Lenže žiadne dokumenty z archívov Tretej ríše o tom nehovoria. Niet ani stopy po sťažnostiach od obyvateľov tamojších dedín o dôkazoch prípadnej radiácie. Sulzer okrem toho našiel dokumenty, z ktorých vyplynulo, že v januári 1944 prišlo do koncentračného tábora Mauthausen 272 väzňov, špecialistov na tesnenia tajných tunelov v St. Georgene. A v novembri 1944 zomrelo pod zemou 20 tisíc pracovníkov dopravených sem na nútené práce.
Obecne sa hovorí, že zajatci tábora Mauthausen boli oslobodení Američanmi 5. mája 1945, no faktom je, že väzni sa oslobodili sami už pred príchodom Američanov. Čoskoro po tom boli odovzdaní Sovietom, ktorých vojenský kontingent sa tu nachádzal do roku 1955.
Ani výskum v archívoch USA nič nepriniesol. A tak sa vedci pustili do vykopávok. Tie sa uskutočnili od decembra 2013 po február 2014 opäť bezvýsledne. Lenže na konci zimy tu bol zaznamenaný nádych vysokej rádioaktivity a preto sa s vrtmi pokračovalo. Sulzerova partia tu na súkromných pozemkoch odstránila šesťmetrovú vrstvu zeminy a narazila na dovtedy neznámu pevnú stavbu zo žulových blokov. A že patrila do nacistického obdobia, to pomohli určiť mnohé nálezy – detaily zbraní, prilbica Waffen SS, dosky s upozorneniami pre esesákov…
Lenže v januári 2015 rakúska webová stránka Der Standard oznámila, že Sulzerovi a jeho kolegom sa nakoniec predsa len pošťastilo nájsť doposiaľ neznámy vchod do rozvetvenej štôlne tunelov o celkovej dĺžke 25 km. Prudké schodištia vedú dole pod betónový kryt tunela, smerujúceho pod horský masív. Kam vedie, je zatiaľ nejasné. V súčasnosti bol v hore pri geoelektrických prieskumoch objavený veľký prázdny priestor.
Čo sa v ňom nachádza, sme sa zatiaľ nedozvedeli, pretože administrácia Pergu v Hornom Rakúsku tesne pred Vianocami 2014 zabránila, aby sa „na historickom území konali bez povolenia výkopy“. Zabránené im bolo aj napriek tomu, že Andreas Sulzer jej poskytol povolenia od majiteľov pozemkov. A tak sa k veci mali vyjadriť najvyššie rakúske inštancie.
Andreas Sulzer sa nemieni vzdať. V rozhovore pre Sundai Times svojho času povedal: „Na tomto obludnom projekte otročili väzni, starostlivo vybratí špecialisti z európskych koncentračných táborov – fyzici, chemici a ďalší vedci. My, cítiac svoju vinu pred ich obeťami, musíme preniknúť do tejto stavby a odhaliť pravdu.“
Vladimír Mikunda
