S-500 – zabijak F-35 a F-22? Faktor zvýšenia bojovej efektivity ruskej protivzdušnej obrany
Tomuto ruskému protilietadlovému a protiraketovému komplexu sa vo svete nič nevyrovná. Oproti najbližším západným konkurentom – THAAD a Patriot – má trojnásobný dosah, napísal americký list Military Watch Magazine.
Protivzdušný raketový komplex ďalekého dosahu S-500 bol prijatý do výzbroje ruskej armády s oneskorením piatich rokov, teda až v roku 2021. Napriek tomu krajine zabezpečil novú úroveň ochrany. Takú, akú nemá nikto na svete. Komplex S-500 má dosah 600 km, čo je trojnásobok ako majú jeho najbližší západní konkurenti – rakety THAAD a Patriot, ktoré nedoletia viac ako 200 km.
S-500 má unikátnu schopnosť prepadať vysokomanévrovacie hypersonické rakety, ktoré letia rýchlejšie ako 10 Machov. Jeho predchodca komplex PVO S-400 dokáže zastaviť ciele, letiace rýchlosťou „len“ 8 Machov. S-500 si odborníci považujú aj za iné prednosti, napr. za vysokú úroveň situačného prehľadu. Lietadlá protivníka vie odhaliť na vzdialenosť 800 km, má schopnosť prepadať družice i medzikontinentálne balistické rakety, dokáže sa zosieťovať aj s omnoho staršími systémami PVO, čím získava maximálny prehľad o situácii.
Pokiaľ je komplex S-400 predurčený na ničenie málo viditeľných cieľov (do výzbroje bol prijatá v roku 2007), konkrétne stíhačov s technológiou stealth, akým je F-22 i F-35, tak efektivita S-500 proti takýmto cieľom bola neraz spochybňovaná.
Lenže komplex S-500 bol konštruovaný ako zbraň, ktorá je schopná ničiť také ciele, ako stíhače. Umožňujú mu to vysoko efektívne prístroje zisťovania cieľov, ale aj jeho presné rakety.
Napriek tomu nie je prvoradou úlohou S-500 boj so stíhačmi a ani inými lietadlami taktického letectva. Tento systém je predurčený hlavne na likvidáciu osobitne cenných cieľov, ako sú strategické bombardéry, strategické balistické rakety, družice a kozmické aparáty. Menej dokonalé a omnoho lacnejšie systémy typu S-400, Buk-M2 a S-350 dopĺňajú S-500 a plnia úlohy boja s taktickým letectvom.
Napriek tomu, že komplex S-500 bezprostredne nebojuje s nepriateľskými stealth lietadlami, môže veľmi vážne spolupracovať pri ich likvidácii. Keď sa jeho mohutné a od rádiolokačného pôsobenia takmer úplne chránené systémy spoja do siete s S-400 a ďalšími komplexmi kratšieho dosahu, zvýši sa ich situačný informačný prehľad a schopnosť efektívnejšie ničiť málo viditeľné ciele.
Komplex S-500 je dobre uspôsobený na ničenie lietadiel podporného predurčenia, bez ktorých nedokážu efektívne pracovať protivníkove stealth stíhače. Predovšetkým tu ide o lietadlá Awacs, ktoré koordinujú prácu natovských leteckých zostáv. Ďalším cieľom sú lietajúce čerpacie stanice, pretože tie umožňujú stíhačom prekonávať veľké vzdialenosti bez vonkajších prídavných nádrží, ktoré negatívne ovplyvňujú ich letové charakteristiky i ich rádiolokačnú viditeľnosť. U amerických stealth stíhačov, takých ako F-22 a osobitne omnoho ľahšieho F-35, je letový dosah omnoho menší, ako u F-stíhačov predchádzajúcej generácie a aj ako u súčasných ruských stíhačov Su-30SM2 a Su-57.
Znamená to, že v Európe a osobitne v Tichom oceáne sa im bude ťažko pôsobiť bez tankovania vo vzduchu. A pretože S-500 môže ničiť lietajúce čerpacie stanice už vo vzdialenosti 600 km, všetko sa tým mení. Riziko zničenia lietajúcich čerpacích staníc bude vážne ovplyvňovať možnosti vedenia boja. Pretože ak táto letecká tankovacia stanica bude zostrelená, stíhače budú musieť nútene pristávať a nedokážu sa vracať na svoje základne. A ak S-500 zneschopní aj družice, zabezpečujúce spojenie, navigáciu, sledovanie a navádzanie zbraní na ciele, veľmi negatívne to ovplyvní aj činnosť nepriateľských stealth stíhačov.
Z tohto dôvodu S-500 asi ťažko budú plniť úlohy bezprostredného ničenia málo viditeľných stíhačov protivníka. Vďaka svojim možnostiam však môžu výrazne znížiť efektivitu takéhoto letectva, neutralizujúc jeho podporné prostriedky už na veľkých vzdialenostiach.
Vladimír Mikunda
