Čoho sa bojí NATO? Podrobné porovnanie zbraní Ruska a Ukrajiny (NATO)
Ruskí vojenskí experti porovnali zbrane, ktoré používa Rusko a NATO na Ukrajine. Článok o tom napísal pre Komsomoľskú pravdu vojenský dopisovateľ plk. v.v. Viktor Baranec.
USA, V. Británia, Turecko, Nemecko, Francúzsko… lejú na Ukrajinu svoje zbrane ako vodu do vedra bez dna. Nekončiacimi sa konvojmi, nekončiacimi sa miliónmi a miliardami. Tomuto všetkému odoláva ruská bojová technika a tak sa vynára logická otázka – kto je silnejší a dokonalejší?
Porovnajme to!
Američania doslova zavalili ukrajinskú armádu so svojimi protitankovými raketovými komplexami (PTRK) „Javelin“. Spomeňme si ako sa pri tom chválil prezident J. Biden, že: „Kyjev má teraz 10 týchto rakiet na každý ruský tank!“.
Ukrajinskí generáli si radostne mädlili ruky, nazývajúc americké komplexy „zabijakmi moskaľských tankov, schopných zmeniť priebeh bojov“. Lenže objavenie sa 7-9 tisíc „Javelinov“ neprinieslo žiadnu „peremogu“ (víťazstvo). To skôr ruské PTRK „Kornet“ po desiatkach spaľovali ukrajinské tanky.
„Stinger“ proti „Verbe“
V. Baranec si spomína, že v polovici 1980-tych rokov pobýval na afganskej vojne, keď sa tam zjavili americké prenosné protilietadlové raketové komplexy (PLRK) „Stinger“. Vraj to bol šok, pretože v jednom dni zostrelili až päť sovietskych lietadiel!
Sovietske velenie vtedy prikázalo rozviedke zachvátiť u dušmanov aspoň jeden kus tohto PLRK. A ten, kto to dosiahne ako prvý, sa vraj stane Hrdinom Sovietskeho zväzu. Rozviedka „Stinger“ zachvátila, no velenie na sľúbené vyznamenanie „zabudlo“. Dôstojník, ktorý sa o to zaslúžil, získal Zlatú hviezdu hrdinu až nedávno z rúk prezidenta RF. V. Putina.
Ruské vojská v Afganistane taktiež používali PLRK, konkrétne „Strela“ a „Igla“, ktoré však presnosťou zásahu a dosahom citeľne zaostávali za „Stingermi“. Sovietski a neskôr ruskí konštruktéri potrebovali veľa rokov, aby nakoniec predbehli Američanov (tí akoby vývojom PLRK zaspali na vavrínoch). A tak sa v roku 2014 objavil v Rusku PLRK „Verba“, ktorý je už výrazne lepší ako „Stinger“. „Verba“ prešla bojovým krstom v Sýrii a teraz úspešne zostreľuje nielen ukrajinské helikoptéry, ale aj lietadlá.7
Názory praktikov
Veliteľ protitankovej roty kpt. Viktor Samosudov: „Prečo je americký PTRK na Ukrajine často neefektívny? „Javelin“ hľadá svoj cieľ navádzacou hlavicou svojej rakety. Raketa sa triafa len na teplú obrnenú techniku. Ak je technika studená, zachytenie cieľa nie je možné a štart rakety je blokovaný. Vzniká z toho absurdná situácia. Vy protivníka vidíte, máte v ruke „najdokonalejšiu zbraň sveta“ a vystreliť nemôžete.
Pre objektivitu treba uviesť, že aj „Kornet“ má svoje mínusy: vysokú hmotnosť odpaľovacieho zariadenia a rakety – okolo 50 kg. Navyše sa raketa navádza na cieľ laserovým lúčom, čo môže odhaliť pozíciu komplexu.
Účastník bojov v Sýrii, plk. Andrej Vlasov: „Pre objektivitu nebudem hneď ponižovať „Javeliny“. Je to seriózny komplex, schopný spôsobiť veľa nepríjemností naším tankistom.
Ale aj on má svoje mínusy. Je to svojhlavá vrtošivá zbraň! Jeho navádzacia hlavica si vyžaduje špeciálnu prípravu pred štartom. S našim „Kornetom“ tento problém nie je. Pokiaľ náš vojak, akonáhle vidí a zachytáva cieľ, stlačí tlačidlo, raketa letí. „Javelin“ potrebuje pred štartom 30 sekúnd aby sa samonavádzacia hlavica ochladila, aby bola schopná sprevádzať cieľ a navádzať naň raketu.
Lenže ani to nie je všetko. Samonavádzacia hlavica „Javelinu“ je citlivá na rušenie – americkú „múdru“ raketu oslepí obyčajná dymová clona či metalizovaný aerosól.
„Kornet“ sa navádza laserovým lúčom a preto sa dá let jeho rakety neustále korigovať. Rušenie mu nevadí. „Kornet“ je aj celkovo technologickejší. Prekonáva „Javelin“ takmer vo všetkom. Hlavne v tom, že má väčší dosah i priebojnosť.
Navyše „Kornet“ má aj zariadenie na prekonanie aktívnej tankovej ochrany. Je to jeho režim „tandem“: vystrelia sa dve rakety s rozdielom sekundy. Prvá raketa odstráni aktívnu ochranu a druhá už prebíja pancier „holého“ tanku.“
Otázka ceny
„Javelin“ je najdrahší PTRK na svete. Cena jedného komplexu stojí US Armádu 700 000 USD. A partnerov to vyjde ešte drahšie, na 800-900 tisíc USD. No a Ukrajinu až 1,3 milióna USD.
Cena ruského PTRK „Kornet“ je 30 tisíc USD, no môže sa vyšplhať až na 80 tisíc USD podľa rôznych variantov. Ruský protitankový raketový komplex je tak 10-20-krát lacnejší.
Názor experta
Technik, konštruktér systémov PVO Aleksander Postnikov: „V čom je jedinečnosť „Verby“? Jej raketa je už schopná ničiť nielen tradičné vzdušné ciele – lietadlá a helikoptéry, ale aj krídlaté rakety a drony. Čiže ciele s malou odrazovou plochou. Raketa „Verby“ je vybavená unikátnou trojspektrálnou samonavádzajúcou hlavicou, čo jej umožňuje získať viac informácií o cieli.
Podľa sumy charakteristík „Verba“ prekonáva všetky svetové analógie. Vrátane „Stingerov“. „Verba“ má niekoľkonásobne vylepšené prekonávanie pyrotechnických rušení (tepelných pascí), aj zvýšenú presnosť dopadu. Na bojovom účte „Verby“ sú už desiatky zostrelených ukrajinských lietadiel.
„Stinger“ sa dá použiť len proti vzdušným cieľom vo výškach od 180 metrov. Zničiť nižšie zavesenú helikoptéru nedokáže. No „Verba“ zostrelí cieľ aj od výšky 10 metrov.
Otázka ceny
Súčasný „Stinger“ stojí 135 tisíc USD, „Verba“ 35 tisíc USD. Je teda štvornásobne lacnejšia.
„Tri sekery“ proti „Mste“
Američania spočiatku pritiahli na Ukrajinu 80 húfnic M777 (Kvôli týmto čísliciam ich na bojisku nazývajú „tri sekery“). A nedávno ďalších 30. Práve z týchto diel ukrajinské vojská pália po Donecku. Ruské letectvo, delostrelectvo a útočné drony ich vyradili už tretinu. Čím je táto sedmičková húfnica? Je to delo so 155 mm kalibrom a dosahom paľby 25-40 km, rýchlosť paľby má 5 výstrelov za minútu.
Názor analytika
Vojenský expert Boris Džerelijevskij: „Samotná húfnica M777 nie je až taká zložitá, lenže jej počítačové navádzacie systémy zvládne len špecialista. Na rýchly presun potrebuje toto 4-tonové a 10 metrov dlhé delo najmenej 5-tonový prepravník alebo ťahač.
Stále sa hrá o čas. Ak húfnica zbytočne prestojí na jednom mieste čo len minútu, protivník to určite odhalí a zničí ju. Na bojovom poli sa to už neraz potvrdilo.“
Otázka ceny
Cena jednej húfnice M777 je 3,7 milióna USD. Cena samochodky „Msta“ je 1,8 a cena samochodky „Giacint“ je 1,5 milióna USD. Ruské delá sú teda dvojnásobne lacnejšie.
My udierame presnejšie a rýchlejšie
Kto teda dnes stojí proti „trom sekerám“ na Ukrajine? Sú to delostrelecké zbrane „Msta“ a „Giacint“. Prvé, čo udrie pri porovnaní do očí, je mobilita. Ruské delá sú samochodné a americké sú ťahané. „Msta“ je schopná odpáliť 10 výstrelov za minútu (nabíja sa automaticky) a môže sa pochváliť so zvýšenou presnosťou. Dosah paľby je 20-29 km.
K americkému delu treba granáty prinášať ručne, čiže aj pri najväčšej snahe obsluhy je maximálne tempo paľby 4-5 rán za minútu.
Mobilita ruskej techniky umožňuje rýchlo meniť pozíciu, no Američania sú menej obratní. Práve preto ruské „Giacinty“ na ukrajinskom bojisku zlikvidovali mnoho diel M777.
Diaľka paľby „Giacintu“ je 31-41 km. Pričom táto samochodka páli nastaviteľné granáty „Santimetr“ a „Krasnopoľ“, ktoré veľmi zvyšujú presnosť paľby.
„Bayraktari“ proti „Inochodcom“
Turecké útočné drony „Bayraktar“ („vlajkonosič“) sa stali hitom vojenských noviniek už počas azerbajdžansko-arménskej vojny. Tamojšie videá z bojov sa podobali skôr na fantáziu: okrídlené dravce s nezvyčajnou ľahkosťou ničili tanky a delá protivníka.
Názor praktika
Zástupca veliteľa útvaru PVO pplk. Arťom Vojejkov: „Bayraktari“ majú dva vážne nedostatky. Limituje ich neveľký dosah rádiového spojenia (do 150 km) a nevyhnutnosť priameho ožiarenia cieľa. Čiže, aby s určitosťou zničili cieľ, dron ho musí ožiariť laserom, ktorý má dosah len 3,5 km. Znamená to, že samotný „Bayraktar“ sa musí nachádzať vo výške 2,5 km. Lenže v tomto momente je dosiahnuteľný pre všetky systémy PVO! Naše vojská na Ukrajine zostrelili už desiatky takých „Turkov“. Sťahovali ich z neba ako muchy. V niektorých prípadoch im jednoducho „uškvarili“ elektronické mozgy pomocou nového ruského laserového dela „Zadira“.
Zdá sa, že práve toto podkopalo autoritu „Bayraktarov“ v očiach Ukrajincov. Turci sa na to dokonca urazili a vyhlásili, že viac svoje drony Ukrajincom dodávať nebudú.
Náš „Inochodec“ (Orion“), ktorý je hlavným konkurentom „Bayraktaru“, má anténu na družicové spojenie, čo mu dáva možnosť pôsobiť mimo zóny priamej rádiovej viditeľnosti zo zeme. Tým sa výrazne zvyšuje dosah jeho nasadenia.“
Otázka ceny
Päť našich za jeden turecký. Cena komplexu Bayraktar sa kolíše od 2,5 milióna do 5 miliónov USD. A zostava zo šiestich dronov, dvoch staníc navedenia, 200 ks munície a pomocnej výbavy sa približuje k takmer 70 miliónom USD. Cena sériového „Inochodca“ (3 kusy) je 950 tisíc USD.
„Tornádo-S“ proti HIMARS
Začneme z toho, že reaktívny raketomet „Tornádo-S“ po plnej salve (12 rakiet) už o 30-50 sekúnd je pripravený opustiť palebnú pozíciu, čo je dokonca skôr, ako jeho rakety dopadnú na cieľ!
Toto výrazne zvyšuje životnosť „Tornado-S“. HIMARS potrebuje na rovnakú operáciu okolo 4 minút, čo je veľmi dlho. Američania si vychvaľujú automatický systém navedenia rakiet. Aj „Tornádo“ má automatický systém riadenia paľby. S pomocou tohto zložitého zariadenia družicovej navigácie každá nálož ruského systému môže meniť svoju letovú dráhu priamo počas letu. S takými múdrymi raketami môže navádzač zabudnúť na presah, či podlet. Dokonca aj presnosť dopadu sa vďaka tomu zvýšila.
Názor experta
Kandidát technických vied, technik-konštruktér Vladislav Mokin: „Áno, americký raketomet má, na rozdiel od ruského „Tornáda-S“, príliš malú dopadovú plochu. Určite to nestačí, aby to zastavilo, napríklad, pohyb motostreleckej divízie. HIMARS sa preto výborne hodí na nanesenie presného úderu na niekoľko objektov (budovy, či nejaký počet techniky). Lenže v podmienkach rozsiahlej lokálnej vojny, keď raketomety“ Tornádo-S“ budú zasypávať oceľovým dažďom pozemné sily protivníka, americké raketomety budú vyzerať ako chlapček s hračkárskymi pištoľkami.
Otázka ceny
Jeden raketomet HIMARS stojí 5,6 milióna USD a ruský „Tornádo“ je takmer dvakrát lacnejší – 2,5 milióna USD.
Vladimír Mikunda
