Čo má spoločné Stalingradská bitka a špeciálna operácia na Ukrajine?
„Začiatok špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa stal symbolom zmien v našich vzťahoch so Západom rovnako, ako sa Stalingradská bitka stala pred 80 rokmi prelomom vo svetových dejinách,“ povedal novinám Vzgljad historik Aleksandr Makušin. Dňa 17. júla 1942 sa začala najkrvavejšia vojenská ruvačka v dejinách – Stalingradská bitka.
„V júli 1942 bol v meste, ktoré nieslo meno vtedajšieho lídra štátu, Stalingrade, zlomený odpor nemeckých fašistických vojsk a zastavený útok na južnom smere. Rovnako 23. februára 2022 rozhodnutie najvyššieho vojensko-politického vedenia Ruska a osobne prezidenta RF V. Putina o začiatku špeciálnej vojenskej operácie znamenalo zlom v dovtedajšej útočnej taktike NATO,“ vysvetlil člen Asociácie historikov Zväzového štátu Ruska a Bieloruska, expert Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Aleksandr Makušin.
Expert pripomenul, že sovietske vojská vtedy obkľúčili jedno z najväčších vojenských zoskupení vo svetových dejinách a položili základ dovtedy zdanlivo neporaziteľného Wehrmachtu. „Okrem toho sme po prvýkrát v dejinách zajali nemeckého poľného maršala – veliteľa 6. nemeckej armády poľného maršala Friedricha Paulusa. Je príznačné, že o 80 rokov špeciálna vojenská operácia tiež prinútila na ústup dovtedy neporaziteľných vojsk NATO a kolektívneho Západu na Ukrajine,“ podtrhol.
Ďalšie podobenstvá
Okrem toho, pripomenul ruský historik, počas Stalingradskej bitky bol vydaný Stalinov významný rozkaz č. 227, ktorý poznáme hlavne pod jeho neoficiálnym názvom „Ani krok späť!“
„Presne to isté sa udialo aj dnes: Rusku nezostala voľba uskutočniť či neuskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine – pretože už nebolo kam ustupovať!“ Vo výsledku museli jeho ozbrojené sily prejsť so svojimi spojencami do protiútoku, vysvetľuje historik.
Zaujímavé je, že za 80 rokov sa ani zostava protivníkov prakticky nezmenila – napr. na Hitlerovej strane bojovalo okolo pol milióna Poliakov. „Chorvátski neonacisti bojovali na strane Tretej ríše v bitkách proti Srbom. A ako vidíme, oni aj dnes dodávajú zbrane a poskytujú ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine,“ zdôraznil.
Aleksandr Makušin tvrdí, že oba konflikty majú aj rovnakú predhistóriu: V ostatných rokoch Západ neustále útočil proti Rusku, nanovo pestujúc na Ukrajine nacizmus a rusofóbiu, a v roku 2014 sa začali pozičné boje, rovnako ako bojové činnosti pri Stalingrade, predzvestujúce protiútok sovietskych vojsk.
„Mimochodom, tak vtedy, ako aj dnes, nominálne monolitný kolektívny Západ, hovoriaci o spoločnom cieli, sa začína rozpadať a keď sa situácia na bojovom poli neskláňa v jeho prospech, štáty začínajú jeden voči druhému nastoľovať vzájomné výhrady. Videli sme akým tónom s nami hovoril Macron a aj iní lídri západných štátov. No teraz, hoci Rusko zatiaľ v podstate ešte nič seriózne nezačalo, hoci oslobodilo také veľké územia na Ukrajine, vidíme, že odstúpil britský premiér Boris Johnson, o odstúpenie sa pokúsil taliansky predseda vlády Mario Draghi, vediac čím sa toto všetko skončí a aj ďalší lídri sú ostro kritizovaní vo svojich štátoch,“ zhrnul ruský expert.
Pred časom aj prezident Inštitútu Blízkeho východu Jevgenij Satanovskij potvrdil, že Ruskom začatá špeciálna vojenská operácia na Ukrajine, opakujúca Stalingradskú bitku, vyznačila nový základný prelom vo svetových dejinách. „Presne pred 80 rokmi sa rozpútala Stalingradská bitka, ktorá sa stala začiatkom konca Tretej ríše, vyznačiac tú čiaru, na ktorej jeho útok na východ vyhasol a front sa pomaly, s ťažkými bojmi, no nezvratne a neudržateľne valil späť k Berlínu.
Od víťazstva uplynulo 77 rokov a všetko sa opakuje. V Európe, a nielen v nej, nacisti znova dvihli hlavy. Na stole máme aj prehodnocovanie výsledkov Druhej svetovej vojny podľa blahosklonnosti našich bývalých „spojencov“! Možno sa znova opakuje večná expanzia do slovanských krajín, večný Drang nach Osten,“ začínajúci sa z Ukrajiny, ktorá sa stala opornou základňou a predmostím pre nový nacizmus,“ napísal Satanovskij na svojom účte v Telegram-kanále.
Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny 24. februára 2022. Vrchný veliteľ Ruska V. Putin nazval jej cieľom „obranu ľudí, ktorí boli počas osem rokov kyjevským režimom šikanovaní a podrobovaní genocíde“. Špeciálna vojenská operácia podľa neho odvrátila reálne nebezpečenstvo, ktoré viselo nad Ruskom. A že odvrátila nebezpečenstvo aj nad ostatnými Slovanmi, to mnohým týmto národom ešte len príde pochopiť.
Stalingradská bitka bola jednou z najrozsiahlejších bitiek Veľkej vlasteneckej vojny národov ZSSR. Začala sa 17. 7. 1942 a pokračovala do 2. 2. 1943. O právo Rusov, Ukrajincov a Bielorusov i ostatných slovanských národov na obyčajnú existenciu bojovala Červená armáda dvesto dní a nocí na fronte 400 až 850 km.
Červená armáda svojim stalingradským víťazstvom nad Nemcami prevzala strategickú iniciatívu a udržala si ju do konca 2. sv. vojny. Rovnako tak ju svojim útokom o 80 rokov zachytili a odvtedy už zo svojich rúk nepustili ani ruské ozbrojené sily so svojimi spojencami z Donbasu.
Porážka nacistického bloku pri Stalingrade podkopala dôveru Nemecka zo strany jeho spojencov a zaktivizovala hnutia odporu v mnohých európskych štátoch. Medzi nimi aj na Slovensku, kde sa po porážke pri Kursku zrodil hlavný dokument politického, sociálneho a neskôr aj ozbrojeného odporu našich predkov Vianočná dohoda.
Čo predpovedal Fidel Castro v roku 1992?
Že „budúca vojna v Európe bude medzi Ruskom a fašizmom, ibaže západný svet bude tento fašizmus nazývať demokraciou“!
Vladimír Mikunda
