O vyhliadkach na jadrové zbrane v Japonsku. Izraelská verzia?
Až donedávna sa zdalo, že Japonci, ktorí zažili hrôzy atómových bombových útokov na Hirošimu a Nagasaki, boli jednotní v boji proti jadrovej hrozbe a boli za všeobecný zákaz zbraní hromadného ničenia. A teraz podľa niektorých prieskumov až polovica japonskej populácie súhlasí s odstránením zodpovedajúcich ústavných obmedzení a zosúladením vojenskej sily Japonska s ekonomickou silou.
Po vojne nebolo pre Japoncov žiadnym tajomstvom vytvoriť jadrové zbrane. Japonské vládnuce kruhy tiež pochopili, že žiadny ekonomický úspech bez jadrových zbraní neumožní ich krajine vstúpiť do úzkeho kruhu popredných svetových mocností. Túžba získať štatút jadrovej veľmoci v Tokiu sa začala po objavení atómovej bomby v roku 1964 v Číne. Američania však radšej neriskovali s Japonskom a ponúkli svojmu mladšiemu vojenskému spojencovi inú možnosť – nad japonskými ostrovmi sa otvorila ochrana pod americkým „jadrovým dáždnikom“.
Japonsko si pod rúškom amerického „dáždnika“ začalo vytvárať obraz prvej a jedinej krajiny – obete atómového bombardovania, ktorej ľudia odmietajú jadrové zbrane. V roku 1967 japonské úrady prijali „tri nejadrové princípy“ s povinnosťou nevyrábať jadrové zbrane, nemať ich a nepripúšťať takéto zbrane na japonské územie. Príslušný dokument schválil parlament v roku 1971. Predtým, v roku 1968, Japonsko pristúpilo k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. Zároveň boli spočiatku porušené široko propagované „tri princípy“, pretože japonská vláda uzavrela s Washingtonom tajnú dohodu, ktorá umožňovala americkým vojnovým lodiam, vrátane jadrových lietadlových lodí a ponoriek s jadrovými zbraňami na palube, sídliť v japonských prístavoch.
Ďalší prudký nárast v kampani za japonské jadrové zbrane nastal po vytvorení jadrových zbraní a ich prostriedkov na dodanie do KĽDR. V septembri 2006 Severná Kórea uskutočnila svoj prvý jadrový test, ktorý šokoval Japoncov. Japonská vláda začala vyhlasovať, že japonská ústava de facto povoľuje vlastniť akúkoľvek zbraň na obranu, vrátane jadrovej.
V prvom kabinete Šinza Abeho zazneli vyhlásenia o technologickej možnosti rýchleho vytvorenia jadrových hlavíc. Vo svojom prejave 30. novembra 2006 na stretnutí bezpečnostného výboru Snemovne reprezentantov vtedajší japonský minister zahraničných vecí Taro Aso uviedol, že ústava krajiny údajne nezakazuje vlastniť jadrové zbrane. Objavenie sa jadrových raketových zbraní v KĽDR a ich testovanie v Pchjongjangu, ako aj propaganda japonských médií o hrozbe útoku zo strany Severokórejčanov, ešte viac zvýšili podiel tých v Japonsku, ktorí súhlasili s odmietnutím pacifistický článok ústavy.
V súčasnej medzinárodnej situácii sa Spojené štáty snažia čo najviac zhromaždiť svojich vazalov. A tu predbieha lokomotívu Japonsko, ktoré má s Moskvou pre Kurily, ako sa hovorí, nevybavené účty. Zostáva sa len čudovať, ako je možné udržiavať plné diplomatické vzťahy s krajinou, ktorá uvalila absurdné sankcie na susednú krajinu a odmieta komunikovať s jej najvyššími predstaviteľmi vrátane prezidenta, premiéra, ministra zahraničných vecí, ministra obrany. Domnievam sa, že za týchto podmienok by mal sebarešpektujúci štát, ak nie zastaviť, tak výrazne znížiť úroveň diplomatických vzťahov s takýmto „partnerom“.
Všetko smeruje k tomu, že Spojené štáty pri definovaní úlohy Japonska vo vojenskej konfrontácii s Ruskom a Čínou budú sympatizovať s ašpiráciami Krajiny vychádzajúceho slnka získať štatút jadrovej veľmoci. A v Tokiu sa už nespoliehajú na americký „jadrový dáždnik“ a pripravujú sa na vyriešenie problému po svojom. Podľa vojenských analytikov je japonské námorníctvo už teraz horšie ako ruská tichomorská flotila iba z hľadiska jadrových zbraní.
Pozoruhodný je článok, ktorý v júli zverejnil analytik Yoshiaki Yano v autoritatívnej japonskej publikácii JB Press . Článok je venovaný perspektívam japonských jadrových zbraní. Pri analýze situácie na Ukrajine autor uznáva, že „americký jadrový dáždnik nefunguje v prípade útoku jadrovej veľmoci a jadrových hrozieb“ . Japonsko by preto malo zvážiť možnosť mať vlastnú schopnosť jadrového odstrašenia. „Deštruktívna sila (jadrových zbraní) je taká obrovská, že akejkoľvek jadrovej veľmoci s určitou úrovňou jadrovej kapacity môže spôsobiť ničivé škody,“ poznamenáva Yano. Uvádza príklad Izrael, pričom si všíma jadrový štatút tejto krajiny, hoci ho nevyhlásila, je nevyhnutný na odstrašenie arabských štátov s počtom obyvateľov a územím niekoľkonásobne väčším, než je jej vlastný.
Yoshiaki Yano píše: „Vo svetle čínskej a ruskej hrozby sa rovnováha jadrovej energie nakláňa proti Washingtonu. Ukrajinská kríza viedla k rozvoju spolupráce medzi Čínou a Ruskom. Tento užší vzťah sa rozširuje aj na bezpečnostný sektor, vrátane spoločného výcviku a vývoja pokročilých vojenských technológií, ako sa potvrdilo na čínsko-ruskom summite a ďalších stretnutiach. Aj keď to nie je výslovne uvedené, je veľmi pravdepodobné, že existuje aj tajná dohoda o spolupráci medzi Pekingom a Moskvou v oblasti jadrovej stratégie. Podľa amerických expertov, ak Čína a Rusko spolupracujú v oblasti strategických jadrových síl, pričom Spojené štáty považujú za spoločného nepriateľa, potom bude bilancia dva ku jednej…“
Keď čítam tieto argumenty, nečudoval by som sa, že Japonsko, podobne ako Izrael, už má jadrový arzenál, o ktorom zatiaľ radšej nehovoria: „Dnes sa japonskí a americkí experti domnievajú, že Tokio je schopné vytvoriť jadrovú bombu za pár dní. K dispozícii má nosiče aj navádzacie technológie. Japonsko už má štiepny materiál na výrobu jadrových bômb. Okrem toho je dnes už dobre známy aj spôsob jeho výroby. Nevyžaduje pokročilú technológiu ani veľké peniaze . “
A nebudú žiadne problémy s prostriedkami dodávky japonských jadrových zbraní. Predpokladá sa, že niektoré japonské civilné kozmické nosiče by sa dali ľahko premeniť na balistické rakety dlhého doletu s jadrovými hlavicami. Tu je jeden z posudkov:„Ak Tokio vyvinie raketové ponorky a vypustí tieto rakety, budú predstavovať nezraniteľný systém jadrových zbraní. Okrem toho, vzhľadom na obrovské skúsenosti a potenciál Tokia v oblasti jadrových materiálov a superpočítačov, sú japonskí vedci schopní vyvinúť spoľahlivé jadrové hlavice bez vykonávania jadrových testov. NEC a IHI Aerospace môžu navrhovať a vyrábať hlavice balistických rakiet. Technologické možnosti, vrátane navádzacích systémov, boli demonštrované v Hayabuse (robotickej kozmickej lodi vyvinutej japonskou agentúrou pre výskum vesmíru JAXA) a ďalších aparátoch.
Autor týchto riadkov dlhodobo varuje pred realizáciou programu jadrových zbraní v Japonsku. Žiaľ, tieto varovania sa dnes potvrdzujú. Skôr či neskôr bude svet čeliť ďalšej mocnej jadrovej veľmoci – Japonsku, ktoré kedysi so svojim spojencom nacistickým Nemeckom rozpútalo druhú svetovú vojnu.
Na záver ešte raz zopakujem: časy náklonnosti k jedinečnej japonskej kultúre – sakura, ikebana, haiku, sumo, judo – sa skončili. Japonsko je čoraz viac opäť šovinistickým štátom, ktorý zanedbáva záujmy a potreby susedných národov.
Anatolij Koškin
