Štúdia nemeckých historikov: Jatočný blitzkrieg
Vojenský historik z Freiburgu Rüdiger Overmans vydal knihu „Nemecké vojenské straty v Druhej svetovej vojne“, na ktorej pracoval 12 rokov.
Kádrový stav nemeckej vojenskej mašinérie – to je 13,6 milióna pechoty, 2,5 milióna vojenských letcov, 1,2 milióna vojenských námorníkov a 0,9 milióna vojakov zbraní SS, uvádzal.
No koľko nemeckých vojakov v tej vojne padlo? Aby dokázal odpovedať na túto otázku R. Overmans sa obrátil na zachované pôvodné pramene. Napríklad na súhrnný prehľad znakov (známok) nemeckých vojakov (celkovo 16,8 milióna mien) a na dokumentáciu „kriegsmarine“ (okolo 1,2 milióna mien) z jednej strany a na súhrnnú kartotéku strát štatistickej služby Wehrmachtu o vojenských stratách a vojenských zajatcoch (celkovo 18,3 milióna záznamov) z druhej.
Overmans tvrdí, že nenávratné straty nemeckej armády dosiahli 5,3 milióna ľudí. Ide o približne jeden milión viac, ako sa zakorenilo v masovom vedomí. Podľa prepočtov vedca z vojny sa nevrátil prakticky každý tretí nemecký vojak. Najviac – 2 743 tisíc alebo 51,6 % padlo na východnom fronte, pričom najväčšie straty za celé obdobie nepatria Stalingradu, ale prielomom skupiny armád „Stred“ v júli 1944 a skupiny armád „Južná Ukrajina“ v rajóne Jassov v auguste 1944. Počas oboch týchto operácií padlo od 300 do 400 tisíc ľudí. Na Západnom fronte predstavovali nenávratné straty iba 340 tisíc ľudí, čiže 6,4 percenta z celkových strát.
Najnebezpečnejšou bola služba v zbrani SS: počas vojny alebo v zajatí zahynulo 34 percent stavu týchto špeciálnych vojsk (čiže každý tretí; a ak brať len Východný front, tak každý druhý). Svoje si zlízla i pechota, úmrtnosť v nej dosahovala 31 %; potom vzdušné sily 17 % a vojenské námorníctvo 12 %. V tomto čase bol podiel pechoty na padlých 79-percentný, na druhom mieste Luftwaffe – 8,1 % a na treťom – vojská SS – 5,9 %.
Za posledných 10 mesiacov vojny (júl 1944 – máj 1945) prakticky padlo toľko vojakov, ako dovedna za všetky 4 roky predtým (dá sa teda predpokladať, že v prípade úspešného atentátu na Hitlera 20. 7. 1944 a nasledujúcej kapitulácie by nenávratné straty Nemcov mohli byť o polovicu menšie, nehovoriac o stratách civilného obyvateľstva). Len za posledné tri jarné mesiace vojny padlo okolo 1 milión ľudí. Priemerná štatistická životnosť povolanca v roku 1945 bola mesiac, v roku 1943 – 1 rok a v roku 1939 – 4 roky!
Najviac utrpel ročník 1925. Z vojny sa nevrátili dvaja z piatich povolancov. Výsledkom toho bol po vojne katastrofálny pomer mužov a žien 1:2 vo vekovej skupine 20 – 35 rokov. No a toto malo nielen obrovské ekonomické, ale aj sociálne následky.
Vladimír Mikunda
