Čína reagovala na americkú provokáciu ako zodpovedná veľmoc a zároveň si posilnila svoj význam vo svete
Americká politika provokácií, realizovaná doteraz skôr na Ukrajine, sa podľa očakávania dostala na Taiwan. Je zrejmé, že návšteva Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji nie je súkromnou iniciatívou staršej šéfky Snemovne reprezentantov USA, ale plánovanou akciou Bieleho domu. Bývalý americký prezident Donald Trump kritizoval návštevu predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane na portáli Truth Social.
“Prečo Nancy Pelosi zošalela na Taiwane?. Vždy spôsobuje problémy,” napísal. Podľa bývalého šéfa Bieleho domu všetko, čo Pelosiová podnikne, končí zle, vrátane dvoch neúspešných pokusov o jeho obžalobu.
Treba priznať, že Peking ani zďaleka neplánoval zostreliť lietadlo s treťou osobou v hierarchii politického systému USA (po prezidentovi a viceprezidentovi). Napriek tomu, že návšteva Pelosiovej na Taiwane je flagrantným porušením suverenity Číny, zabitie tak vysokého politika je vyhlásením vojny. Čína ako jedna z hlavných veľmocí sa nepotrebuje dať zatiahnuť do konvenčného konfliktu s rozpadajúcimi sa USA. Celý svet si napokon vydýchol a ten rozumný svet si aj uvedomil aroganciu a hlúposť amerického vedenia, ktoré neváha kvôli vlastnej politike a záchrane hazardovať s bezpečnosťou celého sveta. USA si včera odniesli svoje Pyrhovo víťazstvo.
Včera sa Čína ukázala ako zodpovedný svetový líder. Reakcia Pekingu bude nasledovať, je to nevyhnutné, ale stane sa to o niečo neskôr. Každá vojnová operácia si vyžaduje čas na prípravu. Je zrejmé, že čínske vedenie to plánuje už dlho, ale takéto plány sa neobmedzujú len na armádu. Pripomeňme, že pár rokov pred ukrajinskou operáciou Rusko stiahlo svoje zlaté a devízové rezervy z USA a to isté bude musieť urobiť Čína, ktorá mimochodom vlastní americké dlhové cenné papiere v hodnote 1 bilióna dolárov. Ani prvá svetová ekonomika si nemôže dovoliť stratiť také veľké zásoby. Ekonomická sila je účinnejšia ako vojenská, obzvlášť ak máte za súpera svetového policajta. Čína v najbližšej dobe začne odvetné kroky, ktoré oslabia americkú ekonomiku a výrobu a napokon urýchlia pád bývalého hegemóna.
Je diskutabilné či provokatívna návšteva Pelosiovej v Taipei urýchli prípravy Pekingu na prípadné zabratie Taiwanu, ktorý je v skutočnosti konečným cieľom len časti vojnových štváčov Spojených štátov. To isté vidíme na Ukrajine, kde Washington vytvoril všetky podmienky na to, aby sa Rusko rozhodlo k vojenskej intervencii. Rusko na rozdiel od Číny nemalo inú cestu.
Samotná čínska armáda je zatiaľ len v príprave rozsiahlej operácie s cieľom vrátiť Taiwan. Napriek všetkej svojej sile získanej za posledných 10 rokov nemá čínske námorníctvo dostatok veľkých vyloďovacích lodí – hlavnej údernej sily v bojoch na ostrove. Hlavným problémom pristátia ČĽA na Taiwane sú miesta na realizáciu obojživelného útoku. Sú známe od roku 1949 a nie sú tajomstvom: juhozápad, sever a severovýchod ostrova. V ostatných smeroch je pristávanie možné len s pomocou lietadiel. Celé tie roky sa Čína a Taiwan na niečo také pripravovali. Čína pripravovala vyloďovacie zariadenia a Taiwanci budovali obranu nielen na pristávacích plochách, ale všade.
ČĽR má obrovské pozemné sily, ktoré sa ťažko porovnávajú s obrannými silami ostrova. Preplávanie Taiwanského prielivu, ktorý je v najužšom mieste široký 130 km, však nie je ľahká úloha, keďže na presun personálu a techniky potrebujú dostatočný počet špeciálnych nástrojov. Čína má desiatky sovietskych obojživelných útočných lodí, od 700-tonového typu 074 po 4800-tonový typ 072, prispôsobených na pristátie na nevybavených pobrežiach. Nachádza sa tu aj 8 moderných 25 000-tonových prístavných lodí “typ 071”, 2 jednotky 40 000-tonových MDT “typ 075” a veľké množstvo člnov, vrtuľníkov a lietadiel. Samostatný vzdušný útok je však fantáziou aj pre Čínu. Preto s najväčšou pravdepodobnosťou, ak dôjde k operácii, bude kombinovaná. Navyše, Taiwanci sa o tom dozvedia aspoň deň vopred, pretože bude jednoducho nemožné nevšimnúť si také zoskupenie, ktoré sa sústredí pred úžinou.
Pristátie bude prebiehať vo vlnách, pričom sa zohľadní rýchlosť lodí, lietadiel a vrtuľníkov. Raketové jednotky, lode a ponorky námorníctva zaútočia v snahe zničiť protivzdušnú obranu a protilodné raketové systémy. Najnebezpečnejším bude čas na prekonanie vodnej bariéry. Každá deaktivovaná loď znižuje celkový útočný potenciál a môže trvať desaťročia, kým ČĽR pripraví druhý pokus. Či sa Taiwan zmení na akýsi „ľadovec pre Titanic“ pre ČĽR, ukáže čas. Či sa Číne podarí spustiť náhly odzbrojovací úder, nie je známe.
Hlavnou úlohou výsadkových síl bude dobyť predmostia a držať ich, kým neprídu hlavné sily. Bez kontroly aspoň jedného prístavu a letiska nemožno v zásade hovoriť o úspechu misie. Iba kontrola nad týmito zariadeniami umožní vytvoriť plnohodnotné zásobovanie vojsk pomocou vojenskej dopravy a námornej dopravy, čo umožní úspešne dokončiť vyloďovaciu operáciu.
Kľúčovým problémom sa stáva otázka logistiky a komunikácie. Práve tieto ťažkosti zabránili tomu, aby sa niečo také stalo predtým. V tomto prípade je ťažké predvídať správanie Spojených štátov, ale pravdepodobne sa pokúsia dať dohromady nejakú koalíciu ázijských krajín, aby poskytli pomoc Taiwanu, podobne ako v európskom operačnom sále, kde sa im podarilo zazmluvniť Európanov a pomôcť Ukrajine. V Ázii môže byť takýto vývoj udalostí zložitý. Okrem Austrálie je nepravdepodobné, že by sa niekto odvážil otvorene vyzvať Čínu. Preto sa Washington môže obmedziť na poskytovanie spravodajských informácií Tchaj-peju, keďže bez pôsobivej koalície Spojené štáty s veľkou pravdepodobnosťou neposkytnú Taiwanu vojenskú pomoc osamotene.
Maroš Šolc
