Hirošima a Nagasaki – čo si vytrpeli ľudia?
Sila výbuchov atómových bômb v Hirošime (atómová Little Boy 6. 8. 1945, 15-18 kiloton, výbuch 580 metrov nad zemou) a Nagasaki (plutóniová Fat Man 9. 8. 1945, 21-23 kiloton, výbuch 503 metrov nad zemou).
Ničivá energia atómovej bomby spočíva na 50 % z tlakovej vlny, na 35 % z tepelnej energie a na 15 % z radiácie. Tlaková vlna vytvorí vietor s rýchlosťou 280 m/sec, vo vzdialenosti 3,2 km od epicentra zoslabne na 28 m/sec. V bezprostrednom epicentre sa vytvorí ohnivá guľa o teplote 7000 °C.
Výbuch bomby nad Hirošimou bol vo vzduchu, pričom atómová reakcia ho rozpálila do miliónov stupňov. Na zemi pod bodom epicentra vznikla teplota do 4000 °C. Ohnivá guľa a svetelné žiarenie spálili všetko živé do vzdialenosti 1,5 km. Potom sa rútila tlaková vlna, ktorá zničila všetky budovy do vzdialenosti 2 km. Všetci, ktorí sa nachádzali v rádiuse 1,2 km od výbuchu, mali smrteľné popáleniny.
Bezprostredný výbuch síce prežili ľudia, ktorí sa nachádzali od jeho epicentra aj 500 metrov, no boli ochránení vrstvami zeme. Avšak aj tí dostali obrovskú dávku radiácie 1000-4000 milisievertov (Normálna dávka radiácie pre človeka je 1-10 milisievertov (mSv) za rok, pri dávke 50 mSv za rok je vysoké riziko vzniku rakoviny a pri 300 mSv môže vzniknúť choroba z ožiarenia.). V dôsledku atómového žiarenia okamžite zahynulo v rádiuse 2 km od epicentra 40 % ľudí, 56,5 % zomrelo v priebehu štyroch mesiacov, čiže k novembru 1945.
Za prvé dva týždne zomreli ľudia, ktorí mali silné popáleniny a dostali veľké dávky radiácie. Do desať dní ľudia zomierali na vysokú horúčku, na hnačku a krvavé vracanie – čo sú príznaky radiačného ožiarenia.
Tým, ktorí žili ďalej, vypadávali vlasy, objavili sa nádory na hlasivkách, slabosť, leukémia – títo ľudia tiež zomierali. No a tí, ktorí aj toto prežili, pokračovali v umieraní na onkologické choroby. Deti, ktoré boli ožiarené v bruškách matiek, sa rodili so značnými patológiami. Telá prežitých boli poznačené škaredými keloidnými jazvami od rozsiahlych popálenín.
Rôzne anomálie sa prejavili aj po 20-40 rokoch od výbuchu. Hovorí o tom výskum „Súčasná diagnostika leukémií“ od profesora Hirošimskej univerzity Nanao Kamadu, tvrdiaceho, že v Hirošime v jednom momente zahynulo 70-100 tisíc ľudí (mesto malo vtedy 245 tisíc obyvateľov), ľudia sa v okamihoch sekundy zmenili na popol a zostali po nich len tiene na stenách.
Vo vzdialenosti do 19 km boli vybité všetky sklá na oknách domov, pričom letiace sklá rezali ľudí s rýchlosťou 800 km/hod. Všetky domy boli spálené a obhorení ľudia zomierali v mukách.
Nagasaki utrpelo o trochu menej kvôli kopcom, ktoré ho obklopujú a aj kvôli rozsiahlej neobývanej priemyselnej zóne. Aj keď sila bomby „Tučniak“ bola väčšia – zahynulo kvôli nej „len“ 60-80 tisíc ľudí.
Vladimír Mikunda
