Koho chceli USA v Japonsku atómovo bombardovať? Kresťanov?
V máji 1945 bol prezidentovi Harry Trumanovi predložený návrh, pozostávajúci z niekoľkých japonských miest, na ktoré bolo možné zhodiť atómové bomby.
Za prioritný cieľ bolo zvolených päť miest. Kjóto, ako hlavné centrum japonského priemyslu, Horošima, ako najväčší vojenský prístav s muničnými skladmi, Jokohama so svojimi najväčšími vojenskými fabrikami, Niigata kvôli svojmu vojenskému prístavu a „päťkou“ v „odstreľovacom zozname“ sa stala Kokura, ktorá sa pýšila najväčším vojenským arzenálom štátu. Čiže Nagasaki sa na tomto zozname vôbec nenachádzalo.
Kjóto zachránil zázrak
Od samého počiatku sa uvažovalo, že hlavným cieľom bude Kjóto. Voľba naň padla nielen kvôli jeho rozsiahlemu priemyselnému potenciálu. Práve tu sa nachádzal výkvet japonskej vedecko-technickej a kultúrnej inteligencie. Ak by sem dopadla atómová bomba, Japonsko by bolo civilizačne odhodené spiatky na veľa rokov. Mimochodom, Američania práve to potrebovali.
Najprekvapujúcejším dôvodom, že Kjóto sa vyhlo strašnému osudu, bola sentimentalita ministra vojny USA Henry L. Stimsona, ktorý v mladosti prežil v Kjóte medový mesiac. Minister teda nielenže poznal a cenil si krásu a kultúru bývalého hlavného japonského mesta Kjóta, nechcel si tiež kaziť pekné spomienky svojej mladosti. Stimson neváhal a vyčiarkol Kjóto zo zoznamu miest navrhnutých na atómové bombardovanie.
Neskôr generál Leslie L. Groves, ktorý riadil program konštruovania atómových zbraní USA, vo svojej knihe „Teraz je o tom možné hovoriť“ spomínal, ako trval na bombardovaní Kjóta, no presvedčili ho, podtrhujúc historický a kultúrny význam mesta. Groves bol veľmi nespokojný, no napriek tomu súhlasil zameniť Kjóto na Nagasaki.
Američania cynicky dôvodili, že kopce, ktoré obklopujú mesto, zosilnia silu výbuchu, čo podstatne zvýši jeho silu a teda navýši aj počet obetí. Stal sa však opak, okolité kopce silu výbuchu trochu rozptýlili.
Čím sa previnili kresťania?
Ak by sme analyzovali voľbu Hirošimi a Nagasaki ako ciele atómového bombardovania, vznikne nám veľa nepríjemných otázok. Američania veľmi dobre vedeli, že hlavným náboženstvom Japonska je Šintoizmus. A hoci je počet kresťanov v Japonsku neveľký, za vtedajšie kresťanské mestá boli považované práve Hirošima a Nagasaki.
Vyplýva z toho, že americkí vojaci si na atómové zbombardovanie úmyselne zvolili mestá obývané kresťanmi? Prvé lietadlo B-29 „Great Artiste“ malo dva ciele: mesto Kokura ako hlavný cieľ a Nagasaki ako záložný. Keď však lietadlo s veľkým nákladom dosiahlo územie Japonska, Kokura bola prikrytá hustými oblakmi dymu z horiaceho metalurgického kombinátu „Javata“.
Preto bolo rozhodnuté bombardovať Nagasaki. Bomba spadla na mesto 9. 8. 1945 o 11.02 hod. V okamihu 21 kilotonový výbuch zabil niekoľko desiatok tisíc ľudí. Mesto nezachránilo ani to, že pri Nagasaki sa nachádzal tábor pre vojnových zajatcov spojeneckých armád antihitlerovskej koalície. Pričom USA o jeho tamojšom umiestnení veľmi dobre vedeli. Vrcholom cynizmu je aj to, že počas bombardovanie bola atómová bomba zhodená nad najväčší kresťanský chrám štátu.
Vladimír Mikunda