A čo ospravedlnenie? Experti o politike NATO po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki
Experti ruského mediálneho projektu „Múzeum NATO“ vysvetľujú prečo sa bombardovanie Hirošimy a Nagasaki nestalo prelomovým momentom v zahraničnej politike USA.
Keď vedenie USA so svojimi vojakmi prijímalo rozhodnutie o bombardovaní, veľmi dobre vedelo čo zažijú budúce obete. Doslova v predvečer operácie – 16. 7. 1945 – prebehli na polygóne v Novom Mexiku úspešné testy prvej z troch vyrobených bômb.
Vojna s Japonskom sa očividne blížila ku koncu. Lenže veľké straty pri obsadzovaní ostrovov Okinava, Iwó-džima a ďalších tichooceánskych území vyvolali u Američanov obavu, že úplné a konečné víťazstvo nad Japonskom, a osobitne výsadok na jeho územie, ich bude stáť veľa. Tieto argumenty boli neskôr doplnené o akúsi „starostlivosť“ o Japoncov, ktorých malo pri vpáde na ostrovy zahynúť niekoľkonásobne viac, vrátane civilistov. Požiadavku na bezpodmienečnú kapituláciu, odsúhlasenú spojencami 26. 7. 1945, Japonsko odmietlo, hovorí sa v článku na webe projektu „Múzeum NATO“.
Dva ciele
Dnes je už jasné, že bombardovanie sledovalo dva ciele: Po prvé, zlomiť bojový duch Japoncov a po druhé, predviesť silu Ameriky Sovietskemu zväzu, pretože administrácia Harryho Trumana, na rozdiel od predchádzajúcej rooseveltovskej, okamžite kalkulovala aj s budúcou konfrontáciou supermocností.
16 hodín po bombardovaní Hirošimi Truman vystúpil s vyhlásením, v ktorom pohrozil Japonsku, že ak nekapituluje, tak bude musieť rátať so „zničujúcim krupobitím zo vzduchu, takým, aké doposiaľ Zem nezažila“. 15. augusta cisár Hirohito oznámil v rozhlase japonskému ľudu, že japonská vláda prijala Postupimskú deklaráciu, požadujúcu bezpodmienečnú kapituláciu.
Prezident USA Truman aj po vojne tvrdo obhajoval svoje rozhodnutie: „Bolo to najťažšie rozhodnutie, aké som kedy musel prijímať. Prezident sa však nesmie vyhýbať zložitým problémom – nemôže zvaliť zodpovednosť. (…) Rozhodol som, že bomba musí byť použitá na rýchle ukončenie vojny a záchranu nespočetných životov – tak japonských, ako aj amerických.“
A čo ospravedlnenie?
Každý rok sa v Japonsku konajú smútočné ceremoniály, na ktoré prichádzajú delegácie z celého sveta, vrátane Spojených štátov. Lenže ani jedna americká vláda sa doposiaľ neospravedlnila za vtedajšie neľudské zúčtovanie nad státisícmi nevinných ľudí. Samotní Japonci nepripomínajú USA, že Amerika je vinná z bombardovania Hirošimi a Nagasaki. V Krajine vychádzajúceho slnka o tom proste nehovoria a všetko vyzerá tak, akoby bomby prileteli odnikiaľ.
Japonsko je dnes dôležitým spojencom Spojených štátov na Ďalekom východe. Dislokovaných je tu okolo 50 tisíc amerických vojakov a 5 tisíc občianskych zamestnancov, pracujúcich na prospech Ministerstva obrany USA.
Mier na desaťročia nastolila parita
Ďalšie dejiny objavenia sa, rozvoja a „rukopisu“ NATO, a aj vojenských operácií USA v rôznych častiach sveta neboli príkladné, stali sa zákonitým pokračovaním agresívnej zahraničnej politiky štátu, ktorý mal nad ostatnými štátmi značnú technologickú prevahu. Stali sa tak očividným odrazom zrkadla, že ďalšiemu nasadeniu atómových zbraní v operáciách Spojených štátov a jeho verných spojencov bránila len atómová parita, predovšetkým ZSSR a neskôr Ruska.
Vladimír Mikunda
