Peking vytvoril „super tajného lovca“
Čínske oko vážky dokáže ľahko odhaliť stealth lietadlá, balistické strely a dokonca aj tajfúny. Čínski vedci vytvorili najpokročilejší radar – „oko vážky“. Bude sledovať Taiwan, kde sa rodia nebezpečné tajfúny a odkiaľ môže byť odpálená balistická strela smerom na pevninskú Čínu.
Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (PLA) oznámila, že nasadila do identifikačnej zóny čínskej protivzdušnej obrany (AD) stíhačku Chengdu J-20 na „sledovanie“ zahraničných vojenských lietadiel. Správa sa objavila 15. augusta v China Daily, oficiálnom armádnom denníku. Dokonca aj meno pilota bolo pomenované – Yang Chunlei .
Na článok v oficiálnom denníku upozornili analytici americkej vojenskej agentúry Janes. Odborníci poznamenávajú, že Peking po prvý raz priznal, že stíhačky Chengdu J-20 lietajú do zóny protivzdušnej obrany s cieľom monitorovať vojenské lietadlá iných krajín.
Čínske lietadlo by sa mohlo použiť na detekciu stíhačiek Lockheed Martin F-35 prevádzkovaných USA, Japonskom a Južnou Kóreou. Hľadanie a identifikácia stealth lietadiel je jedinečná funkcia. To, že Chengdu J-20 má takúto možnosť, nevedeli ani Američania.
Chengdu J-20 je schopný „vidieť“ lietadlo stealth vďaka palubnému radaru s aktívnou fázovanou anténou (APAR). Ide o najpokročilejší radar, ktorý dokáže extrémne rýchlo meniť parametre žiarenia – smer, frekvenciu a fázy.
Radar využíva veľké množstvo autonómne riadených malých jednotiek spojených do anténneho poľa. Každá anténna jednotka je riadená autonómne, čo umožňuje syntetizovať rôzne fázové lúče. Elektromagnetické vlny vyžarované každým fázovaným anténnym prvkom sú syntetizované do “detekčných lúčov” na princípe interferencie.
Navonok takýto radar vyzerá ako oči vážky alebo včely. Vzhľadom na rýchlosť zmeny parametrov skenovania je takýto radar schopný zachytiť niekoľko cieľov naraz. Navyše radar vybavený APAR má dosah detekcie, ktorý je takmer o 30 % väčší ako dosah „konvenčného“ radaru s mechanickým skenovaním.
A s maximálnou presnosťou. Je dôležité, že radar pre Chengdu J-20 bol navrhnutý a vyrobený výhradne v Číne spoločnosťou China Electronics Technology Group Corporation (CETC).
Radar je technológia, ktorá bola vynájdená pred druhou svetovou vojnou. Teraz je radar nenahraditeľnou súčasťou všetkých vojenských systémov. Navyše s rastom investícií do rôznych raketových systémov sa radarové systémy naďalej rozvíjajú.
Čínska akadémia vied navrhuje a vyrába radarové systémy už viac ako pol storočia. Od tradičných rotačných planárnych vyhľadávacích radarov až po stacionárne plnofázové radary.
Na parížskom aerosalóne v roku 2015 Čínska akadémia vied predviedla celý rad pokročilých radarových systémov od 3D fázových radarov až po digitálne skenovacie lúče. Všetky, samozrejme, iba na čínskych mikroobvodoch.
O tom, že čínska radarová technológia nestojí, svedčí aj ďalšia novinka. V apríli Čína nainštalovala nový radar s dlhým dosahom v horskej oblasti Yiyuan County v provincii Shandong. Systém je schopný detekovať odpálenie rakiet tisíce kilometrov ďaleko. Oblasť detekcie pokrýva niekoľko krajín a morí.
Na vrchole hory už v tom čase bola jedna veľká radarová stanica s fázovaným anténnym poľom, nasmerovaná juhovýchodným smerom. Bol postavený v rokoch 2013 až 2014 a takmer určite je zameraný na Taiwan a blízke oblasti.
Nový radar je nasmerovaný na severovýchodný front, čo znamená, že je potrebný na včasné varovanie pred odpálením balistických rakiet na väčšine územia Japonska a dokonca aj na ruskom Ďalekom východe.
Možnosti radaru s APAR sa však neobmedzujú len na pozorovanie rakiet. Takýto radar sa dá použiť na úlohy sledovania vesmíru – teda sledovanie satelitov. Je pravda, že technické možnosti čínskych radarov zostávajú záhadou aj pre americké spravodajské služby.
Všimli sme si, že Čína v posledných rokoch vybudovala množstvo radarov včasného varovania v provinciách Zhejiang a Heilongjiang. Spolu „pokrývajú“ celé územie Japonska, Kórejského polostrova a Taiwanu.
Čína kupuje aj nové mobilné radary pre armádu. Čínska akadémia vied už dostala od ministerstva obrany štátnu zákazku za 3,2 miliardy jüanov na vytvorenie 11 radarových staníc. Prvý systém by mal byť nainštalovaný už začiatkom roku 2023 a všetkých 11 do roku 2026.
Najnovšie čínske radary sa využívajú nielen na vojenské, ale aj na mierové účely. Začiatkom augusta bol v dedine Xuefeng neďaleko mesta Fuzhou nainštalovaný prvý čínsky meteorologický radar s APAR a duálnou polarizáciou. V súčasnosti je to najpokročilejší meteorologický radar na svete.
Radar má viac ako 16 000 anténnych jednotiek, pričom všetky sú automaticky riadené superpočítačom. Maximálna vzdialenosť na detekciu meteorologických javov je 460 kilometrov a minimálne rozlíšenie (veľkosť jedného „pixelu“) je 31 metrov. Oblasť práce pokrýva provinciu Fujian, Taiwanský prieliv a západnú časť ostrova Taiwan, kde sa najčastejšie rodia tajfúny.
Konstantin Olšanskij
