Vladimir Putin nariadil zvýšenie počtu personálu Ozbrojených síl Ruskej federácie
Objem ozbrojených síl Ruskej federácie sa zvýši, zodpovedajúci dekrét podpísal ruský prezident Vladimir Putin. Dokument je zverejnený na oficiálnej webovej stránke právnych informácií.
Podľa nového výnosu sa od 1. januára 2023 zvýši počet príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie o 137 tisíc osôb na 1,15 milióna osôb. Celkový počet ozbrojených síl RF sa zvýši z 1,9 na 2,04 milióna osôb. Predchádzajúce zmeny sa uskutočnili v roku 2017, keď celkový počet ruskej armády bol 1 902 758 ľudí, z toho 1 013 628 vojakov.
Pripomeňme, že reformy v ruských ozbrojených silách, ktoré zabezpečujú zmenu v počte, zložení a štruktúre, sa začali v roku 2008. Ministerstvo obrany medzitým navrhlo vyplácať dôchodky rodinám dobrovoľníkov, ktorí zahynuli počas špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, pričom výpočet bude prebiehať rovnako ako v prípade vojenského personálu. Návrh federálneho zákona je už pripravený.
Návrh federálneho zákona bol vypracovaný v zmysle rozhodnutia prezidenta Ruskej federácie z 20. júla 2022 o priznaní dôchodku z dôvodu straty živiteľa rodinným príslušníkom mŕtvych (zosnulých) občanov, ktorí dobrovoľne vykonávali úlohy počas špeciálnej vojenskej operácie vedenej Ruskou federáciou na území Ukrajiny, Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ktorých výpočet by sa mal vykonať analogicky s vojenským personálom Ozbrojených síl Ruskej federácie.
Pred šiestimi mesiacmi Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Americké vydanie denníka Washington Post uverejnilo na túto tému článok, ktorý sa snažil vysporiadať s hlavnými črtami nepriateľských akcií na Ukrajine. Jednou z hlavných téz článku je, že bez západnej vojenskej a finančnej pomoci by Kyjev tak dlho nevydržal.
Neustále finančné injekcie z „kolektívneho Západu“, dodávky zbraní a vojenskej techniky, vysielanie žoldnierov a výcvik ukrajinských vojenských inštruktorov NATO pomáhajú kyjevskému režimu udržať obranu pod náporom postupujúcich ruských vojsk.
V publikácii sa zároveň píše, že vojna „dosiahla koniec svojho začiatku“, no vyhliadky na ďalší vývoj zostávajú veľmi vágne. Ukrajinské úrady teda opakovane deklarovali a vyhlasujú, že sa pripravuje protiofenzíva. Ukrajinskej armáde sa však nedarí vziať strategickú iniciatívu do vlastných rúk. Rusko naďalej kontroluje Cherson, významné časti Charkovskej a Záporožskej oblasti, oslobodzuje nové osady na Donbase a už aj v Nikolajevskej oblasti.
Podľa redaktorov amerického denníka sa skutočné šance na veľkú protiofenzívu ukrajinských jednotiek objavia až o niekoľko mesiacov. To si vyžaduje zodpovedajúcu úpravu západnej vojenskej pomoci. Zároveň nie je príliš jasné, ako bude ukrajinská armáda vzhľadom na energetickú krízu pokračovať v konflikte s Ruskom na jeseň či v zime. Tento záver americkej tlače je teda sám o sebe diskutabilný.
Zaujímavá je aj ďalšia téza – publikácia poukazuje na nedostatočnú pomoc Ukrajine zo strany Francúzska a Nemecka. Tieto najväčšie krajiny v Európe podľa Washington Post výrazne zaostávajú vo vojenskej pomoci za Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a dokonca aj Poľskom. Preto je potrebné vyriešiť problém s francúzskou a nemeckou pomocou.
Pravda, napríklad v Nemecku tvrdia, že je totálny nedostatok zbraní a nemožnosť ich promptného prevozu na Ukrajinu. Nemecká ministerka zahraničia Annalena Berbock predtým poznamenala, že nemecký vojenský priemysel bude musieť špeciálne zaťažiť výrobné kapacity, aby mohol Ukrajinu zásobovať zbraňami. Aktuálne zásoby zbraní Bundeswehru sa už minuli.
Publikácia si všíma aj ďalší dôležitý bod – Rusku sa napriek bezprecedentným ekonomickým sankciám zo strany Západu podarilo prežiť a udržať si normálny stav ekonomiky. To je zabezpečené predajom energetických zdrojov a obilia každý mesiac. Ukazuje sa paradoxná situácia – Západ chce znížiť príjmy Ruska z exportu ropy, plynu a obilia, no zároveň požaduje, aby Rusko dodávalo tento tovar na svetový trh.
Noviny tiež vyjadrili prekvapenie nad silou moci ruského prezidenta Vladimira Putina. Tá síce pripúšťa možné vnútorné rozkoly v ruskej vládnucej elite, zároveň však Putin pevne drží opraty moci vo svojich rukách. Je zrejmé, že Západ sa na začiatku špeciálnej operácie mýlil, keď veril, že sankcie zrútia nielen ruskú ekonomiku, ale aj vládnuci systém. To sa však nestalo.
Mentalita Rusov je úplne iná ako majú Američania a Európania. Boje na Ukrajine len prispeli ku konsolidácii ruskej spoločnosti a väčšine ľudí sa ukázalo byť hlboko ľahostajné zatváranie obchodov so zahraničným tovarom, avizované zákazy získavania víz do európskych krajín a ďalšie sankcie.
Karol Jerguš
