Andrej Fursov: Pre svet sa zjavil plán B. Neviditeľný spojenec Ruska
Rusko čaká veľmi dlhý boj. Navyše tento boj nemožno vyhrať ani lokálne, ani regionálne, na úrovni Eurázie. Tento boj sa vyhráva iba v globálnom meradle. A v tomto smere musí Rusko predložiť určitú agendu globálneho charakteru.
Je úplne jasné, že režim, ktorý teraz v Rusku existuje, je klanovo-oligarchický, no, kvôli svojej finančnej situácii vyzerá v očiach mnohých menej úspešný ako silné klanovo-oligarchické režimy. To však neznamená, že Rusko nemá svetu čo ponúknuť.
Myslím si, že treba vychádzať z konkrétnej analýzy reality, súčasnej svetovej reality. Musíme vidieť, na koho útočia ultraglobalisti a kto môže byť objektívnym spojencom krajín ako Rusko. V prvom rade ultraglobalisti hlásajú koniec suverénnych štátov.
Nepotrebujú štáty. Rozbijú štáty zhora pomocou nadnárodných štruktúr, tak aj zdola pomocou posilnenia obcí, ktoré budú musieť prevziať niektoré funkcie štátu. To znamená, že „zožerú“ priestor štátu zhora aj zdola. Takže, samozrejme, spojencom Ruska môžu byť tie štáty, ktoré nechcú byť „pohltené“ nadnárodnými korporáciami a ich vlastníkmi a ako faktory svetovej politiky odstránené. To je prvý bod. Podporujme suverénne štáty na celom svete bez ohľadu na ich triednu príslušnosť.
Druhý bod, ultraglobalisti deklarovali potrebu opustiť tradičné hodnoty. Objektívnym spojencom Ruska sú teda všetky štáty, ktorých autority podporujú tradičné hodnoty. Toto je určite veľmi dôležitý bod.
Ešte dôležitejší bod. Systém, ktorý plánovali vytvoriť ultraglobalisti namiesto kapitalizmu, predpokladá zmenu biologickej podstaty človeka, transhumanizmus. Teda stvorenie iného druhu, nie Homo sapiens, ale Homo post sapiens alebo post Homo sapiens. Ale v každom prípade nie muž, ale niečo ako ork. Tu sú všetci, ktorí sa nechcú zmeniť na čipovaného orka, nechcú stratiť svoju biologickú podstatu – to sú objektívni spojenci Ruska. Ale v tomto smere by aj Rusko malo urobiť poriadok s digitalizáciou a nenechať sa v týchto veciach nachytať.
A nakoniec, v neposlednom rade. Do polovice 60. rokov 20. storočia spočívala sila Sovietskeho zväzu v tom, že mal v tábore nepriateľa sociálneho spojenca – robotnícku triedu, proletariát. Otázka. Existuje na modernom Západe sociálna sila, ktorú možno použiť ako spojencov v boji proti ultraglobalistom? Určite existuje.
„Rusko si musí vybrať svoju vlastnú cestu v rýchlo chátrajúcom svete. Tento rozklad je prezentovaný vo forme technického a sociálneho zdokonaľovania, no v skutočnosti vedie situáciu do čoraz slepejšej uličky. Vytvorenie špekulatívneho finančného hospodárstva priviedlo svetové hospodárstvo do stavu hlbokej krízy. Model riadenia sveta prostredníctvom riadenia financií a rezervnej meny priviedol nielen mnohé chudobné krajiny, ale aj tie najbohatšie, na pokraj bankrotu. Dnes čoraz viac ľudí prichádza na to, že ľudstvo sa uberá úplne inou cestou, akou malo byť a že sľuby o pokroku, rozvoji a celkovom blahobyte sa ukázali ako falošné až nedosiahnuteľné ciele.” Alexander Dugin.
Niekedy v polovici 60. rokov americký sociológ Barrington Moore Jr. napísal, že „veľké revolúcie sa nerodia z víťazného kriku rastúcich tried, ale zo smrtiaceho revu tých tried, nad ktorými sa vlna pokroku čoskoro uzavrie. ” Táto trieda, samozrejme, stredná trieda na post-Západe, alebo presnejšie, stredná vrstva, ide „pod nôž“.
Teraz ide pod nôž v Európe, potom v Amerike, potom zrejme v Číne… Mať strednú triedu nestačí. Ale objektívne môže byť stredná vrstva spojencom Ruska, ak deklaruje podporu tejto strednej vrstve na celom svete. Navyše, stredná vrstva je vždy faktorom stability, ale to, čo teraz robia ultraglobalisti, je, že chaotizujú planétu.
Ich revolúcia je revolúciou chaosu, revolúciou, ktorá ničí psychológiu, ničí intímnu sféru človeka, jeho biologickú podstatu. Toto je revolúcia totálneho chaosu, totálnej destabilizácie. A prvou obeťou je stredná vrstva alebo stredná trieda. Stredná vrstva sa tak môže stať oporou Ruska v tábore nepriateľa. Musí len povedať, že podporuje svetovú stabilitu, čo znamená, že podporuje strednú triedu a toto je jeho globálna agenda. Trvám na potrebe globálnej agendy pre Rusko, nie úzkej.
V dejinách Ruska existovali, takpovediac, tri schémy takejto ideopraxe: „Moskva je tretí Rím“; „Pravoslávie, autokracia, národnosť“ a „Moskva – tretia internacionála“. Je jasné, že „Moskva – Tretí Rím“ aj „Moskva – Tretia internacionála“ sú dve svetové agendy univerzalistického charakteru. Boli najúspešnejší. Lokalistická schéma „Pravoslávie, autokracia, národnosť“ úplne zlyhala.
Rusko potrebuje globálnu agendu, ktorá by mala brať do úvahy tie sily, ktoré sú objektívne jeho spojencami v globálnom boji. Je jasné, že schéma, o ktorej hovorím, nie je dlhodobá. Má asi 20-25 rokov, s jej pomocou treba prejsť úzkym miestom, zmariť plány ultraglobalistov a potom vybudovať iný svet. Toto je čistá schéma ideopraxe, boj o prelomenie ich plánov. A potom Rusko príde na to, čo bude robiť.
Kedysi bola Prvá internacionála, potom Druhá internacionála, potom najmocnejšia z internacionál – Kominterna. Teraz, berúc do úvahy skutočnosť, že objektívne môžu byť ruskí spojenci strednou vrstvou post-západu, navrhol by som termín Midlintern. Teda Internacionála strednej vrstvy s podporou Ruska. Mimochodom, k tomuto Midlinternovi sa môžu pripojiť ľudia nielen z globálnej strednej vrstvy, môžu to byť aj roľníci. Toto môže byť súčasť buržoázie, nad ktorou sa dvíha meč ultraglobalistov. A to sú všetci tí, ktorí chcú v budúcnosti zostať ľuďmi.
Andrej Fursov
