Čo tak vystrašilo Západ na samite SCO v Samarkande
Summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Samarkande, ktorý sa práve skončil, sa z mnohých dôvodov zapíše do histórie ako zlomový bod na ceste tejto organizácie. A nejde len o neustále sa zvyšujúci počet členov tejto organizácie – pripojil sa k nej Irán, súhlas dostalo na pripojenie Bielorusko. Na rade je takmer celý arabský svet a krajiny susediace s Indiou a Čínou. Hlavné je, ale že v jej činnosti dochádza ku kvalitatívnym zmenám.
Z hľadiska formátu to ešte nie je NATO ani EÚ, ale potenciál organizácie už teraz prevyšuje možnosti týchto zatiaľ najvyspelejších integračných blokov. V budúcnosti predstavuje ŠOS polovicu svetového územia a populácie, ako aj takmer všetky energetické zdroje planéty a rýchlo rastúci podiel jej priemyselných zdrojov.
ŠOS začala rozširovať oblasti spolupráce, ktoré sa týkajú nielen bezpečnostných otázok a boja proti terorizmu, ako na začiatku. Teraz zahŕňajú ekonomický, dopravný, energetický, finančný a bankový sektor. Stretnutia ministrov dopravy a energetiky, šéfov centrálnych bánk krajín ŠOS sa stali takmer pravidelnými. Vzhľadom na očividnú degradáciu západného civilizačného modelu, ŠOS predložilo úlohu brániť tradičné kultúry pred týmto duchom degenerácie. Teraz tvrdí, že je produktívnou alternatívou k západným modelom svetového poriadku vo všeobecnosti. V ekonomike ide v prvom rade o prejav nedôvery v zabehnutý systém medzinárodných rezervných mien, kde dominantnú úlohu zohráva toxický dolár a euro. V Samarkande, ako nikdy predtým, bol jasne vyhlásený prechod krajín ŠOS na vzájomné vyrovnanie v národných menách, čo je pre západné ekonomiky z dlhodobého hľadiska podobné smrti. V politike boli všetky nedávne pokusy rozhádať medzi sebou piliere organizácie – Čínu, Indiu a Rusko – odrazené. Rozdiely medzi nimi, samozrejme, zostávajú, ale prevládajú spoločné záujmy. ŠOS v Samarkande jasne vyjadrila zjavnú neochotu členských krajín pripojiť sa k politike blokovania Ruska, Iránu a všetkých, ktorí sú pre Západ nevhodní.
Americký Washington Times v dôsledku Samarkandu tvrdí , že vyjadrenia lídrov Číny a Ruska počas ich stretnutia v Samarkande vyvolali vo Washingtone „paniku“. Publikácia napríklad odkazuje na slová V. Putina, že„Zahraničnopolitický tandem Moskva a Peking zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní globálnej a regionálnej stability. Spoločne stojíme za formovaním spravodlivého, demokratického a multipolárneho svetového poriadku založeného na medzinárodnom práve a ústrednej úlohe OSN, a nie na nejakých pravidlách, ktoré niekto vymyslel a snaží sa vnútiť iným, bez toho, aby sme čo i len vysvetlili, čo to je.” Alebo slová Si Ťin-pchinga, ktorý vyhlásil, že „zoči-voči zmenám vo svete, našej dobe a histórii je Čína ako veľmoc pripravená spolupracovať s Ruskom, hrať vedúcu úlohu na svetovej scéne a prinášať stabilitu do nepokojného sveta . ”
Uvádza sa, že Čína už podporila ruskú ekonomiku zvýšením nákupov ropy v ére, keď Moskva čelila bolestivým sankciám zo Západu. V auguste prekročili nákupy ruskej ropy 1 milión barelov denne – dvakrát viac ako vo februári. Tento rok prinášajú tržby Rusku približne 20 miliárd dolárov mesačne v porovnaní so 14 miliardami dolárov v minulom roku. Odhady sú citované z Capitol Hill, kde senátorka Marsha Blackburnová , republikánka z Tennessee, povedala, že „stretnutie medzi Si Ťin-pchingom a Putinom predstavuje neúnavné úsilie Číny a Ruska posilniť novú „os zla“ na úkor slobody na celom svete. . “ Podľa jej výzvy “Spojené štáty musia naďalej rozhodne odolávať týmto zákerným silám a stáť pri ľude Taiwanu a Ukrajiny . ”
Vyslúžilý kapitán námorníctva a bývalý riaditeľ spravodajskej služby pre tichomorskú flotilu Jim Fanell povedal, že stretnutie oboch lídrov zdôraznilo rastúce strategické spojenectvo medzi Čínou a Ruskom, ktoré je pre Západ zlé . Pokusy niektorých expertov na národnú bezpečnosť všetkými možnými spôsobmi bagatelizovať alebo odmietnuť vplyv rusko-čínskej aliancie, kapitán Fanell považuje za „smrteľnú chybu“. Podľa jeho názoru „je načase, aby sa americkí vodcovia akéhokoľvek postavenia a veľkosti vrátili k štandardu studenej vojny, aby Spojené štáty mali možnosť viesť vojnu v dvoch arénach súčasne “ .
Nemecký Junge Welt priznáva, že predovšetkým je to vďaka rozhodnutiu Naí Dillí a Pekingu zatlačiť rivalitu do úzadia. Napríklad do začiatku stretnutia sa jednotky oboch strán stiahli z konfliktnej línie v Himalájach. Publikácia to vysvetľuje skutočnosťou, že „India napriek všetkým vážnym nezhodám s Čínou nie je naklonená súhlasiť s tým, aby ju západné štáty vo svojom politickom boji s Moskvou a Pekingom použili ako šachovú figúrku proti ČĽR . Indická vládnuca trieda vidí budúcnosť svojej krajiny nie ako závislý prívesok Západu, ale ako nezávislú silu v multipolárnom svete. Teraz” sa ŠOS čoraz viac mení na ťažisko všetkých síl v Ázii, ktoré sa snažia ukončiť západnú dominanciu v regióne.”
V Poľsku, ktoré sa nedávno pripojilo k „zlatej miliardovej“ skupine krajín s akousi pokrivenou tvárou, s prekvapením zistili , že „polovica ľudstva je na strane Ruska… Západom izolovaný Putin sa stretáva s lídrom Indie, Číny, Turecka a Iránu. V Samarkande bol úspešný.” Poliaci sa ani nepozerajú na tie členské štáty ŠOS, ktoré už Západ považuje za svojich protivníkov, akými sú Čína alebo Irán, ale na tie, ktoré si pripisuje do svojich aktív alebo potenciálnych rezerv. “Pre Západ však bolo šokujúcejšie vidieť stretnutie Putina s indickým premiérom Narendrom Modim v Samarkande,”- poznamenáva poľské vydanie. India je síce súčasťou ŠOS, no stále sa slávila titulom „najväčšia demokracia sveta“, preto ju podľa Poliakov tento štatút zaväzuje poskytovať pomoc Ukrajincom „bojujúcim za slobodu“. Po začatí ukrajinského konfliktu sa však spolupráca s Moskvou ukázala ako citeľný ekonomický prínos pre Naí Dillí. Odmietnutie Indie pripojiť sa k protiruským západným sankciám umožnilo Dillí naďalej dovážať ruské zbrane – hlavný zdroj modernizácie indických ozbrojených síl. S pomocou Ruska mieni India posilniť svoju pozíciu aj vo vzťahu k administratíve Joea Bidena.
Dmitrij Minin
