Dobrá vôľa oceľovej päste. Doba je taká, že to už nemôže byť ťažšie
Napodiv, vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina z 21. septembra o začatí čiastočnej mobilizácie, možno považovať za celkom pokojné. Predovšetkým preto, že v samotnom prejave šéfa Ruskej federácie a v následnom vysvetlení ministra obrany sa s čo najväčšou jasnosťou zdôrazňuje, že hovoríme len o obmedzenej výstavbe ozbrojených síl Ruskej federácie. V žiadnom prípade nie o všeobecnej mobilizácii, ktorá je podľa vojenskej teórie a najmä v prípade takej veľmoci, akou je Rusko, skutočným začiatkom veľkej aj svetovej vojny.
Z rozhovoru s ruským ministrom obrany Sergejom Šojgu z 21. septembra:
– Prezident Ruska rozhodol o čiastočnej mobilizácii. Povedzte nám viac – ako to bude prebiehať? Kto sa má povolať? v akom množstve? Ako bude prebiehať práca s povolanými zo zálohy?
– Povedali ste to správne – z rezervy. To nie sú nejakí ľudia, ktorí nikdy nič o armáde nevedeli… To sú naozaj tí, ktorí slúžili, majú vojenskú špecializáciu, teda špecializáciu, ktorá je dnes potrebná v ozbrojených silách, majú bojové skúsenosti.
A, samozrejme, chcem hneď predvídať otázky, ktoré v súvislosti s tým môžu vzniknúť – o nejakých mobilizáciách, odvolávaní študentov študujúcich na vysokých školách nemôže byť ani reči a za žiadnych okolností ani nebude. Všetci pokojne chodia do tried, nikto ich nebude vyvolávať, mobilizovať.
Prirodzene, ako aj tí, ktorí slúžia na odvod. Neplatí to ani pre nich. Nepodliehajú žiadnej mobilizácii a usmerňovaniu pre špeciálnu vojenskú operáciu. Naši branci tiež naďalej slúžia, tak ako doteraz, na území Ruskej federácie. Pretože máme obrovský mobilizačný zdroj, teda zdroj tých, ktorí slúžili. Tých, ktorí majú bojové skúsenosti, majú vojenskú špecializáciu, máme takmer dvadsaťpäť miliónov. Môžete teda pochopiť, že táto mobilizácia je čiastočná – jedno percento alebo o niečo viac z celkového zdroja mobilizácie.
Samotná kontaktná línia – môžete ju nazvať “predná línia”, môžete ju nazvať “línia kontaktu” – je to viac ako tisíc kilometrov. To je prirodzená línia a tam, po tejto línii, je potrebné toto územie skonsolidovať, je potrebné ho kontrolovať a, samozrejme, v prvom rade pre to sa robí táto práca, myslím čiastočná mobilizácia. Po prijatí do zamestnania ich samozrejme čaká školenie alebo rekvalifikácia. Posádky, tímy, čaty budú koordinované a až potom idú plniť úlohy, ktoré sú im pridelené.
– Môžeme hovoriť o konkrétnom počte povolaných záložníkov?
– Áno, samozrejme, bude povolaných 300-tisíc záložníkov. Chcem hneď povedať, že táto práca sa nevykoná okamžite, ale podľa plánu, ako som už povedal.
Pripomeňme, že 17. júla 1914 Ruské impérium ohlásilo nie čiastočnú, ale všeobecnú mobilizáciu, keďže jeho úrady vychádzali zo skutočnosti, že rozsiahla veľká vojna bola už nevyhnutná.
Moderné ruské vedenie tak dáva Západu jasne najavo, že „súdny deň“ ešte nenastal. A ak západná strana prejaví obozretnosť, Rusko nedovedie situáciu do bodu, z ktorého niet návratu v globálnom meradle.
Ak však Západ nepreukáže takú obozretnosť, nemal by pochybovať o tom, že Rusko pri obrane svojho práva na existenciu pôjde až do konca. Bez ohľadu na to, čo v dôsledku toho zo Západu zostane.
Z príhovoru prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina z 21. septembra:
„Vo Washingtone, Londýne, Bruseli priamo tlačia na Kyjev, aby presunul vojenské operácie na naše územie. Už sa neskrývajú a hovoria, že Rusko by malo byť porazené všetkými prostriedkami na bojisku, po ktorom by nasledovalo zbavenie politickej, ekonomickej, kultúrnej, vo všeobecnosti akejkoľvek suverenity, s úplným drancovaním našej krajiny. Rozbehlo sa aj jadrové vydieranie. Hovoríme nielen o západom podporovanom ostreľovania jadrovej elektrárne Záporožie , ktoré hrozí jadrovou katastrofou, ale aj o vyjadreniach niektorých vysokých predstaviteľov popredných štátov NATO o možnosti a prípustnosti tzv. použitia zbraní hromadného ničenia proti Rusku – jadrových zbraní.
Tým, ktorí si dovolia takéto vyhlásenia o Rusku, by som rád pripomenul, že aj naša krajina má rôzne prostriedky ničenia a niektoré modernejšie ako krajiny NATO. A ak bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, určite využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na ochranu Ruska a našich ľudí. Nie je to bluf.”
O obmedzenosti vojenských mobilizačných aktivít, ktoré Rusko vykonáva, svedčí skutočnosť, že v krajine nebolo zavedené stanné právo, čo znamená zachovanie obvyklej mierovej štruktúry občianskoprávnych vzťahov, všetkých základných ústavných slobôd a ľudských práv.
To samozrejme obsahuje určité nepohodlie pre štát, ktorý vlastne vedie vojnu. Najmä pre takú Ruskú federáciu, kde morálny a psychický stav obyvateľstva masívne ovplyvňujú takzvané liberálne médiá, ktoré sú zrejme prepojené so západnými spravodajskými službami. A tie, úprimne povedané, pravidelne plnia úlohy, ktoré im stanovil nepriateľ, spolu s časťou „kreatívnej inteligencie“, ktorá je teraz presiaknutá súcitom s „nešťastnými vojakmi trpiacimi na iluzórne ciele“.
Opakujeme, toto všetko vytvára určitý diskomfort pri riešení problémov špeciálnej operácie a do istej miery dezorientuje ruskú spoločnosť. Vedenie Ruskej federácie však zjavne vychádza z toho, že vždy bude mať čas „utiahnuť skrutky“, a to aj napriek tomu, že Rusko momentálne potrebuje dať Západu celkom jasné signály o svojej pripravenosti na kompromis – podmienky prijateľné pre Moskvu.
Prvá reakcia západných lídrov na čiastočnú mobilizáciu vyhlásenú v Ruskej federácii sa ukázala ako opatrná. Na rozdiel od bleskových a zborových protestov o nadchádzajúcich referendách v republikách Donbasu a na oslobodenej časti územia Ukrajiny, ktorých výsledky Západ vraj nikdy neuzná.
A to nie je prekvapujúce, pretože priama výzva ľuďom s cieľom zistiť ich názor na hlavné otázky života na „demokratickom“ Západe sa nectí. Príkladov je na to nespočetne veľa. Od žiadneho referenda sa neušlo, keď Západné Nemecko pohltilo Nemeckú demokratickú republiku, keď bol zabratý juhoslovanský región Kosovo a Metohija, keď si ho vybrala Ukrajina po prevrate medzi Ruskom a NATO.
Okrem toho existuje obrovská vzdialenosť medzi túžbou „nikdy neuznať“ referendá a zásadnou odpoveďou na vyhlásenie mobilizácie v najväčšej svetovej jadrovej veľmoci .
To je dôvod, prečo sa zdá, že západní lídri začali hlboko rozmýšľať a zatiaľ za nich vyzývajú k eskalácii konfliktu na Ukrajine nafúknuté postavy druhého radu:
“Posúdime to z politického hľadiska a prediskutujeme, ako na to reagovať,” povedal Habeck v Berlíne. Zdôraznil, že Nemecko “v tejto ťažkej dobe” bude naďalej podporovať Ukrajinu.”
Skutočne, doba je taká, že to už nemôže byť ťažšie. A nemeckí politici spolu so svojimi anglosaskými spolupracovníkmi v „hybridnej vojne“ proti Rusku majú skutočne o čom diskutovať. Najmä s prihliadnutím na historickú minulosť, ktorá v prípade toho istého Nemecka nenabáda k neserióznym akciám proti Rusku.
Jurij Borisov
