Aktuality, História,

Ruský vojenský film МАРШ БРОСОК 1. (2003)

---

 

Režisér Nikolaj Stambul (nar. 1945) má za sebou viacero ruských bojových filmov, ja mám najradšej jeho seriál Vlčia krv (1995) z obdobia Občianskej vojny na Sibírii (bojujú proti sebe Červení, Bieli, banditi, anarchisti….), jednu z nosných piesní k filmu naspievala v 90 rokoch známa ruská skupina Baba Jaga.

 

 

Niekoľko slov o Rusku z prelomu 20 a 21.storočia
Film МАРШ БРОСОК bol natočený takmer pred 20 rokmi a venoval sa téme bojového nasadenia ruskej armády v Čečensku. Keďže však bol určený pre mladého diváka, pôsobí čiastočne naivným dojmom. Vo filme je aj viacero nepresností – najmä čo sa týka nasadenia vojakov základnej služby v Čečensku.

 

Mladí vojaci základnej služby bojovali v Čečensku len v prvej fáze Prvej čečenskej vojny (1994 – 1996), niekoľko rokov po rozpade ZSSR, kedy sa Rusko pod prezidentom Jeľcinom sa ocitlo na hrane svojho prežitia. Akonáhle sa situácia aspoň čiastočne skonsolidovala, vojakov základnej služby stiahli a vo vojne v Čečensku pokračovali už „kontraktnici – dobrovoľníci, bojujúci za žold“

 

Mimochodom, aj nasadenie mladých a neskúsených nováčikov v Čečensku počas 1. Čečenskej vojny malo svoj význam. Američania veľmi chceli, aby sa Rusko rozpadlo a na jeho troskách vzniklo niekoľko malých a nesuverénnych štátov (rovnako to chcú aj dnes), ktoré by dostali pod americkú kontrolu, tak ako sa dostali pod americkú kontrolu v roku 2014 aj Ukrajinci.

 

Americkí manipulátori a tvorcovia verejnej mienky sa spoliehali, že smrť mladých chlapcov v Čečensku i katastrofálne ekonomické problémy v Rusku v „divokých 90 rokoch“ vyvolajú v ruskej spoločnosti negatívne nálady, čo v konečnom dôsledku povedie k oslabeniu centralizovanej moci Ruska a k jeho rozpadu. Samozrejme Američanom v ich plánoch veľmi pomáhali predajní politici z neskorosovietskej éry a oligarchovia, ktorí po roku 1991 s americkou podporou ovládli politické a ekonomické dianie v Rusku.

 

Zoznam predajných ruských politikov a oligarchov, ktorí sa v 90 rokoch 20.storočia snažili Rusko pod americkou kuratelou vnútorne rozložiť bol siahodlhý v minulosti a je siahodlhý aj dnes, aj keď sa ruskému prezidentovi Putinovi už podarilo výrazne „Augiášov politický chliev“ v Rusku vyčistiť.

 

Keďže téma proamerických figúriek na ruskej politickej scéne, (ktorých úlohou bolo rozkladať Rusko) priamo s filmom МАРШ БРОСОК 1. nesúvisí, nebudem sa jej v tomto článku venovať. Uvediem len dve známe mená z tohto zoznamu – ruského prezidenta Borisa Jeľcina (1931 – 2007) a jeho chránenca, generála Pavla Gračeva (1948 – 2012), ktorý Jeľcina „podržal“ počas augustového puču v roku 1991 (Keď som sa v roku 2012 dočítal, že skúsený hubár Gračev sa otrávil hubami, celkom ma to pobavilo :-)).

 

Vážne chorý Jeľcin si na záver jeho života „u mňa čiastočne šplhol“ podporou ruskej akcie na kosovskom letisku v Prištine v roku 1999, ktorá veľmi rozkotkodákala Američanov a celé NATO a takisto tým, že dosadil ako svojho nástupcu do ruského prezidentského kresla Putina).

 

Dej filmu МАРШ БРОСОК
Samozrejme nechcem tým, ktorí si chcú film МАРШ БРОСОК pozrieť prezrádzať jeho dej. Takže len stručne: Mladý chlapec – sirota, vyrastajúca v detskom domove odchádza vo veku 19-20 rokov na základnú vojenskú službu. Keďže je zdravý, ovláda bojové umenia a je aj patriot, dobrovoľne sa hlási k výsadkárom.

 

Po absolvovaní polročného výcviku odchádza v rámci II. Čečenskej vojny (1999 – 2009) do bojov v Čečensku a Dagestane ako člen výsadkovej jednotky (tetovania netopiera na ramenách niekoľkých vojakov majú naznačovať, že ide o Spetznaz). V roku 2003 už v čele Ruska stál dnešný prezident Vladimír Putin a film vznikol v čase, kedy už Rusi kontrolovali situáciu a čistili Čečensko od teroristov.

 

Čečenských teroristov financovali v tom čase v prvom rade Saudi a Turci, Samozrejme v ére jednopolárneho sveta, v ktorom dominovali Američania, Saudi a Turci vykonávali len príkazy USA. Keďže sa film točil v roku 2003, ani režisér a ani nikto z realizačného tímu netušil, že čečenskí teroristi budú vraždiť v roku 2004 v Beslane a v Moskovskom divadle.

 

Film sa odohráva na hraniciach Čečenska a Dagestanu, kde je mladý Alexander na bojovom nasadení. Vo filme nemení svoje ozaj zrelé životné ideály a hodnoty a ukazuje sa, že je pravým ruským vlastencom a odvážnym vojakom, ktorí si váži svoju vlasť, cení si priateľstvo a bojovú družbu. Aj keď je počas misie ranený, úspešne prežije celé nasadenie.

 

Počas dovolenky, ktorú získal za zranenie nachádza skutočnú lásku a po vyliečení zranenia je rozhodnutý vrátiť sa opäť do Čečenska, aby mohol aj ďalej bojovať proti teroristom. Alexander však už vie, že už nie je len chlapec-sirota z detského domova, ale že si našiel svoje miesto v spoločnosti, kam sa po vojne vráti a kde bude potom žiť a vychovávať vlastnú rodinu.

 

Film МАРШ БРОСОК 1 – uvediem  odkazy na jednotlivé série, pretože celý film pohromade má na youtube má horšiu kvalitu:

 

Ak porovnáme film МАРШ БРОСОК 1. (2003) s filmom Top Gun (1986) a sústredíme sa na skutočnosť, že oba filmy sú určené mladému divákovi a ide o agitačné filmy, ktorých cieľom je prilákať mladíkov do armády – aj v tejto oblasti nájdeme medzi oboma filmami značné rozdiely.

 

Americký film Top Gun má oveľa viac tendenčný rukopis a je určený pre jednoduchého diváka. Ruský film МАРШ БРОСОК je dejovo prepracovanejší a postavy vo filme scenárista vypracoval podstatne hlbšie.

 

Aby som však na americký film Top gun len nekydal, v americkom filme z roku 1986 sa mi v prvom rade páči vtedajší obraz existujúcich amerických reálii – prostredie, stavby, komparz, celkový duch badateľný „za hlavnou líniou filmu“, ktorý sa diametrálne odlišuje od amerických reálií dnes. Vo filme Top Gun navyše chýba dnes povinná a Hollywoodom násilne pertraktovaná LGBTQ či antirasistická agenda.

 

Práve na starších obrazoch reálií z amerických filmov, akými sú spomenutý Top Gun, ale aj Rambo 1 či Rocky 1 je veľmi dobre vidieť, ako výrazne dnešné USA klesli za posledných približne 40 rokov v oblasti ekonomického, morálneho, kultúrneho či politického života.

Karol Oravečka

Zdieľajte článok