Nemecký superťažký tank Kollosall-Wagen
Otcom superťažkého tanku K-Wagen bol nemecký inžinier Josef Vollmer. Koncom I. svetovej vojny v roku 1917 Nemci dospeli k názoru, že preraziť spojenecké línie na francúzskom bojisku sa im podarí len super ťažkými zbraňami. V roku 1917 sa teda Nemci snažili skonštruovať na svoju dobu obrovský a super ťažký tank K-Wagen, ktorý svojimi rozmermi a váhou už dosahoval veľkosť „pohyblivej pevnosti“. Ku koncu vojny však bol hotový len jeden exemplár tanku K-Wagen, ktorý prešiel továrenskými skúškami a bol pripravený k nasadeniu na bojisku. Druhý exemplár K-Wagen bol hotový len na približne 50% a krátko po skončení I. svetovej vojny boli oba exempláre K-Wagenu zošrotované.
Myšlienka zostrojiť K-WagenTank sa zrodila v nemeckých hlavách v marci 1917. Nemecký generálny štáb zadal tímu nemeckého inžiniera Josefovi Vollmerovi úlohu postaviť tank, ktorý by nedokázala zastaviť ani priama delostrelecká paľba, ani bombardovanie, ani plyn a ktorý by dokázal preraziť bojové zákopové línie na francúzskom fronte.
Josef Vollmer (1871 – 1955), nadaný nemecký inžinier a priekopník automobilizmu v cisárkom Nemecku sa s chuťou pustil do práce. Pochádzal z rozvinutej oblasti Baden-Badenu a spolu so svojimi troma bratmi už od mladosti pracoval v továrni na výrobu strojov v Esslingene. Stal sa veľmi šikovným mechanikom a v rokoch 1891-1894 ukončil vysokoškolské štúdium a stal sa strojníckym inžinierom konštruktérom. V Gaggenau založil svoju prvú automobilovú firmu, ktorá je dodnes súčasťou komplexu Mercedes-Benz.
Od roku 1897 konštruoval najmä nákladné vozidlá v berlínskej spoločnosti Kühlstein Wagenbau-Gesellschaft OHG a ním navrhnuté automobily získali ocenenia na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. V roku 1903 predstavil svoj projekt cestného vlaku (dne svieme, že skonštruoval nákladný automobil s dvoma prívesmi), ktorý nemal konkurovať železnici, mal však pokrývať potreby rozvíjajúcej sa nemeckej dopravnej a priemyselnej infraštruktúry, vzdialenej od železničnej dopravnej siete. Okrem toho pôsobil aj ako automobilový expert pre políciu v Berlíne, Postupime a vo Frankfurte nad Odrou.
V roku 1905 sa Ing. Josef Vollmer oženil a od roku 1906 spolu s priateľom Ernstom Neubergom založil firmu „Deutsche Automobil-Constructionsgesellschaft m.b.H.Berlin (DAC)“. Jeho spoločnosť navrhovala nákladné automobily, ktoré kupovali aj zahraničné európske spoločnosti pretože na prelome rokov 1906/1907 ešte stále nemali viaceré európske spoločnosti vlastné konštrukčné kancelárie a nevyrábali motorové vozidlá vo vlastnej réžii. Ing. Vollmer úzko spolupracoval aj s výrobcami spaľovacích motorov a takisto je považovaný za priekopníka automobilov s pohonom predných kolies. Takisto bol autorom viacerých patentov v oblasti vývoja naftových motorov.
V roku 1914 narukoval Ing. Vollmer na front v hodnosti kapitána pechoty. Keďže však bol vysoko hodnoteným odborníkom, stiahli ho z frontovej línie a poverili ho projektovaním nemeckých nákladných vozidiel a tankov. Projekt K-Wagen bol jeho posledným tankovým projektom, bol aj konštruktérom pomerne úspešných nemeckých tankov LK I., LK II. a A7V. Svoje skúsenosti s projektovaním tankov potom po vojne pretavil aj do konštrukcie ťažkých poľnohospodárskych vozidiel, ku ktorým patrila napríklad známa nemecká pásová súprava Hanomag.
Výroba dvoch exemplárov superťažkého K-Wagenu
Nemecký generálny štáb zadal Ing. Josefovi Vollmerovi a jeho konštrukčnej kancelárii v marci 1917 úlohu vytvoriť superťažký tank, ktorý by bol nezničiteľný delostreleckou paľbou, leteckým bombardovaním, dokázal by odolať útokom granátov a ktorého posádka by bola chránená pred účinkami bojových plynov.
Do júla 1917 vypracoval Ing. Josef Vollmer počiatočný návrh projektu. Aby tank dokázal odolať priamej delostreleckej paľbe a leteckému bombardovaniu, mal mať hrúbku panciera minimálne 30 mm vysokokvalitnej ocele. Tank mal mať posádku 18 mužov, mal mať 4 delá kalibru 50 – 77 mm, štyri guľomety, ktoré by kryli priestor okolo tanku a dva plameňomety. Celý kolos mal vážiť 150 ton a poháňať ho mali dva motory so silou cca 300 koní.
Len pre ilustráciu – dnes super ťažký americký tank Abrams váži cca 63 ton, v II. svetovej vojne nemecký Kőnigstiger vážil cca 68 ton, rovnako ako sovietsky tank Josef Stalin II. Najťaží tank II. svetovej vojny – japonský super ťažký tank O-I vážil 120 ton. Už len vývoj motorov, pohonných systémov pri takýchto super ťažkých tankoch predstavuje náročnú konštrukčnú úlohu. Nevýhody takýchto monštier netreba ani špeciálne pripomínať – pomalá rýchlosť, častá poruchovosť, neschopnosť prekonávať vodné toky, bahnitý terén či používať železničné a cestné mosty.
Ing. Vollmer požadoval na výrobu skúšobného exempláru približne 1 rok. Nemecký generálny štábu mu však dal len 8 mesiacov. Nemci uvažovali v marci 1917 ozaj veľkolepo. Chceli postaviť 100 K-Wagenov, čo pri cene 1 exempláru vo výške 500 000 ríšskych mariek predstavovalo sumu 50 miliónov RM. To bolana danú dobu naozaj horibilná suma a predstavovala pre nemeckú ekonomiku značnú záťaž.
V apríli 1918 začali dve nemecké spoločnosti Riba – Weissensee v Berlíne (5ks) a Wagonenfabrig Wegmann v Kasseli (5ks) s výstavbou prvých 10 K-Wagenov. Na prelome septembra a októbra 1918, krátko pred koncom I. svetovej vojny však bol úplne hotový len jeden prototyp K-Wagenu v berlínskej fabrike. V Berlíne postavili aj základ druhého K-Wagenu (korpus, agregáty, riadiaci systém, motory však neboli do konca I. svetovej vojny stále do konštrukcie zasadené)
Prvý exemplár K-Wagen, ktorý zišiel z výrobnej linky mal za sebou niekoľko kilometrov skúšobných jázd v areáli závodu a v jeho okolí. Toto obrovské monštrum budilo úžas medzi robotníkmi a Ing. Vollmer využil pri vytvorení tanku svoje skúsenosti s nemeckým tankom A7V, ktorý takisto skonštruoval. Tank sa dal rozmontovať na cca 20 častí, aby ho bolo možné naložiť na nákladný vlak a odviesť na frontovú líniu.
Ing. Vollmerovi sa podarilo znížiť váhu tanku zo 150 na 120 t, dĺžka tanku bola 13 metrov, šírka 6 metrov a výška bola tiež 3 metre. Zvýšil sa však počet členov posádky na 27 mužov. Zvýšil sa aj počet guľometov, oproti požadovaným štyrom guľometom kalibru 7,92 mm mal K-Wagen 7 guľometov MG-8 7,92 mm.
Kolos poháňali 2 posilnené motory Daimler V o sile 650 koní, objem nádrže bol 3000 litrov. Na rovnom teréne dostahoval K-Wagen rýchlosť 7,5 km za hodinu – takúto rýchlosť dosahovali aj anglické a francúzske tanky. Pomalá rýchlosť súvisela s doktrínou, že tanky sú len akýmsi podporným baranidlom pechoty, takže vyššia rýchlosť nebola potrebná.
Paľbu zo zadných dvoch guľometov viedli mechanici, ktorých úlohou bolo v prvom rade kontrolovať prácu motorov . Tank riadili dvaja vodiči, hore na tanku sa nachádzala malá vežička, ktorá slúžila veliteľovi tanku a dôstojníkovi delostrelectva, ktorý riadil paľbu diel K-Wagenu. Každé delo obsluhovali 4 muži, v posádke bolo 5 strelcov z guľometov, dvaja mechanici. K skupine strelcov z guľometov patrili aj dvaja muži s výcvikom na používanie plameňometov. Špeciálna protiplynová ochrana neexistovala, muži mali plynové masky. Vo vnútri tanku však nefungovalo dobre vetranie, tank bol plný výparov, čo malo negatívne dôsledky pre posádku tanku.
Ing. Vollmar vytvoril na svoju dobu originálny podvozok – valčeky s koľajnicovými prírubami neboli pripevnené k trupu tanku, ale k špeciálnym koľajniciam, pásy mali hnacie kolesá vzadu a húsenice i kolesá boli chránené pancierom. Súčasťou K-Wagenu bola aj rádiostanica s dosahom 10 km.
V konečnom dôsledku však Nemci vytvorili tank s podobne katastrofálnymi parametrami ako mal v I. svetovej vojne francúzsky super ťažký tank Char 2C. Pomaly sa pohybujúce monštrum sa ukázalo byť vhodné skôr na pozičný boj, pretože delostreleckou paľbou rozrytý terén neumožňoval nasadenie tanku. Ukázalo sa, že na jar a jeseň je nasadenie tanku v rozbahnenom teréne úplne nemožné. Okrem toho mal tank stále množstvo mŕtvych polí, ktoré nedokázal kontrolovať, takže napriek silnému pancierovaniu bol stále značne zraniteľný pechotou nepriateľa.
Nemecký K-Wagen sa na nakoniec front nedostal, takže nemohol svoje kvality (alebo problémy) na bojovom poli predviesť v plnej miere. Po skončení I. svetovej vojny aj funkčný a aj rozostavený exemplár Nemci zošrotovali. Ing Vollmer je však priekopníkom vo vývoji nemeckých tankov v 1. svetovej vojny a aj jeho skúsenosti pomohli o takmer 25 rokov zostrojiť nemecké tanky, ktoré svojou kvalitou patrili spoločne so sovietskymi tankami k tým najlepším tankom, ktoré bojovali na bojiskách II. svetovej vojny.
Karol Oravečka
