Bratislavčan Jozef Kiss bol najlepším stíhacím pilotom rakúsko-uhorského letectva
Pred niekoľkými týždňami sme uverejnili článok o stíhacom pilotovi Františkovi Vognarovi z Trnavy, ktorý patril k leteckým esám rakúsko-uhorského letectva. Ďalším známym a úspešným pilotným esom habsburskej armády bol Jozef Kiss z Bratislavy. Objavila sa téza, že jeho starý otec bol generálporučík Ernő Kiss, ktorý bojoval v roku 1849 proti rakúskej armáde počas revolučných rokov 1848/1849. Za svoju bojovú činnosť dostal po porážke revolúcie v roku 1849 trest smrti a v Arade ho aj popravili. Túto tézu však časť bádateľov odmieta
Od pechoty k letectvu
V rokoch 1910 – 1914 študoval Jozef Kiss za strojného stavebného a priemyselného zámočníka v Bratislave. Pripravoval sa na maturitu, keď vypukla 1. svetová vojna. Okamžite odišiel zo školy v Bratislave a ako dobrovoľník sa prihlásil na front. Po krátkom výcviku už v roku 1914 bol v rámci slovenského 72. trenčianskeho pluku nasadený v Karpatoch, kde ruská armáda podnikla ofenzívu. V bojoch v Karpatoch bol ťažko ranený dňa 20. januára 1915 v bitke pri rieke Nida a poslali ho domov na doliečenie. Počas liečenia sa začal zaoberať myšlienkou, že vstúpi do rakúsko-uhorského letectva. Prihlásil sa ako dobrovoľník, vzali ho do leteckej školy a pilotnú stíhaciu školu absolvoval vo Wiener – Neustadt a v Pandorfe.
V apríli 1916 úspešne ukončil pilotný kurz, získal hodnosť seržanta letectva a priradili ho k rakúsko-uhorskej letke Fliegerkompanie (skrátene Flik) 24, ktorá plnila svoje bojové misie vo vzdušnom priestore severného Talianska. Svoje prvé vzdušné víťazstvo zaznamenal dňa 20.6.1916 na stroji Hansa Brandenburg C-1, kedy spoločne so svojim pozorovateľom Georgom Kenzianom ťažko poškodili francúzske prieskumné lietadlo Farman HF 30 a pilota prinútili núdzovo pristáť na území pod kontrolou rakúsko-uhorských vojsk. Spoločne s Georgom Kenzianom na stroji Hansa Brandenburg C-1 (základnú charakteristiku tohto stroja som uviedol v článku o Franzovi Wognarovi) potom do konca septembra zostrelili ešte dva talianske trojmotorové bombardéry Caproni.
Keďže ukázal svojho stíhacieho ducha a takisto dokázal, že bravúrne ovláda základnú aj vyššiu pilotáž, stiahli Jozefa Kissa z dvojmotorového Hansa Brandenburg C-1 a pridelili mu jednomiestnu stíhačku Hansa Brandenburg D-1. Nasledovalo obligátne testovanie nového stroja, na podstatne rýchlejšom a silnejšom Hansa Brandenburg D-1 potom dosiahol do konca novembra 1917 sedem leteckých víťazstiev, štyroch pilotov zostrelil a prinútil pristáť, takže sa dostali do zajatia.
Józef Kiss zažiaril so stíhačkou Albatros D III
Od novembra 1917 už lietal Jozef Kiss na úplne novom a modernom stroji, nemeckej stíhačke Albatros D. III, ktorého licenciu Nemci predali svojim rakúsko-uhorským spojencom. Nemecké Albatrosy vyrábala firma Albatros Flugzeugwerke v Berlíne, rakúsko-uhorské Albatrosy vyrábala firma Oesterreichische Flugzeugwerke A.G. vo Wiener – Neustadt.
Tento stroj obľubovali všetky nemecké stíhacie esá ako Manfred von Richthofen, Ernst Udet, Erich Loewenhardt, Kurt Wolff a Karl Emil Schaeffer. Rovnako si ich pochvaľovali aj rakúsko-uhorské stíhacie esá Julius Arigi a Josef von Maier, ktorí boli blízkymi priateľmi Jozefa Kissa a spoločne bojovali vo vzdušnom priestore severného Talianska.
Konštruktérmi Albatrosov boli nadaní nemeckí konštruktéri Robert Thelen a Robert Shubert. Lietadlo pôvodne poháňal šesťvalcový motor Mercedes D.III s výkonom 160 koní. Nemci ale pomerne skoro vybavili stíhačku výkonnejším motorom Mercedes D.IIIa. s výkonom 170 koní. Lietadlo bolo vyzbrojené 2 synchronizovanými guľometmi LMG 08/15 Spandau.
Albatrosy mali konštrukciu trupu potiahnutú preglejkou, konštruktéri sa nechali inšpirovať čiastočne aj francúzskymi stíhačkami Nieuport. Lietadlo malo výbornú stúpavosť a manévrovateľnosť, bolo jednoducho ovládateľné a pilot dokázal z kokpitu sledovať celý priestor okolo seba, vrátane priestoru pod sebou.
Lietadlo sa však nesprávalo práve najbezpečnejšie pri strmhlavom lete, nepríjemne vibrovalo a piloti dokonca strácali nad strojom kontrolu. To bola pre stíhacie lietadlo značná nevýhoda, takéto problémy mali aj francúzske stíhačky Nieuport, ktorými sa tvorcovia Albatrosa inšpirovali. Problém sa podarilo úspešne vyriešiť až pri novom stroji Albatros D Va. Dokonca nemecké stíhacie eso Manfred von Richthofen kvôli nepríjemným vývrtkam a poškodeníu krídla pri strmhlavom lete nakoniec prestal Albatros D. III. používať a začal lietať na stíhačke Halberstadt D II.
Na lietadle Albatros D III. dosiahol Jozef Kiss svoje najväčšie stíhacie úspechy. Spolčne s Juliusom Arigim a Josefom von Maier sa stali známymi ako “Kaiser Staffel” (Cisárska letka). Všetci traja mali na trupoch svojich Albatrosov nakreslené v čiernom poli veľké písmeno K. Jozef Kiss však ostával stále len poddôstojníkom, dôvodom bolo neukončené stredné vzdelanie a takisto skutočnosť, že nepochádzal z bohatej rodiny. Koncom januára 1918 bol Jozef Kiss v boji opäť vážne zranený, mal priestrel brucha.
Celý vzdušný boj na konci januára sa vyvíjal pre Jozefa Kissa veľmi nešťastne, do akcie letel spolu so svojimi priateľmi Juliusom Arigim a Josefom von Maierom. Jeho súperom bol škótske stíhacie eso Mathew Frew (23 vzdušných víťazstiev), Kissovi sa však počas boja zasekli guľomety a musel sa zachraňovať útekom. Skúsený Frew ho však niekoľkokrát zasiahol, ťažko ranený Kiss sa zachránil takmer sebevražedne nízkym letom v horskej kotline. S posledných síl, veľkou stratou krvi a v silných bolestiach priletel na letisko, kde po pristátí okamžite upadol do bezvedomia. Následne v poľnej nemocnici Jozef Kiss podstúpil dlhšiu operáciu, chirurgovia mu odstránili časť čriev a po relatívne krátkom čase bol opäť v službe.
Do kokpitu svojej stíhačky sa však vrátil už koncom marca 1918, napriek tomu, že mu chirurgovia museli odstrániť časť roztrhaných čriev a kategoricky odmietali jeho ďalšie nasadenie.
Od marca do mája 1918 opäť lietal na bojových misiách, nedoliečené zranenia mu však spôsobovali najmä pri strmhlavých letoch a preťažení nesmierne bolesti. Lietal už na novom stroji Phönix D.IIa konštruktérov Lea Kirsteho a Edmunda Sparmanna.
Na svoju poslednú bojovú misiu vyletel spolčne so svojimi priateľmi Sándorom Kaszom a Stefakom Kirjakom, podľa jeho priateľov po ťažkom zranení stratil časť svojej priam bláznivej odvahy a už to nebol ten šialene odvážny pilot Jozef Kiss, na ktorého boli zvyknutí. Pri poslednej misii ho dňa 24.5.1918 ho v leteckom súboji zostrelil kanadský pilot Gerald Birks zo stíhacej spojeneckej 66 perute.
Jozef Kiss bol in memoriam povýšený do hodnosti poručíka, bol jediným poddôstojníkom v rakúsko-uhorskom letectve, ktorý bol takto povýšený. Kissov pohreb sa konal tri dni po zostrelení na talianskom letisku v Pergine Valsugana. Pohrebu sa zúčastnili aj niektorí stíhači nepriateľa, ktorí prileteli na svojich strojoch nad cintorín a zhodili pohrebný veniec s pripojenou poznámkou vo francúzštine, taliančine a angličtine :”Náš posledný pozdrav odvážnemu a čestnému súperovi. Odpočívaj v pokoji”.
Blízky priateľ Jozefa Kisza, pilot Ernő Vadász o ňom napísal: “bol to náš najlepší pilot, náš Richthofen, najväčší hrdina nášho letectva, ktorý sa slávne zapísal na zlaté stránky rakúsko-uhorského letectva, kde na zlatej stránke bude navždy svietiť jeho meno”. Jozef Kiss bol držiteľom viacerých prestížnych rakúsko-uhorských vojenských vyznamenaní.
Snúbenica Jozefa Kissa sa odsťahovala z Rakúska do mesta Pergina Valsugana v Taliansku, kde ostala žiť až do svojej smrti. Nikdy sa nevydala a 52 rokov, každodenne navštevovala hrob svojho snúbenca a kládla naň kvety.
Karol Oravečka
