Aktuality, História, Letectvo,

Ruské esá, ktoré bojovali na bombardéri Ilja Muromec

---

 

Michail Vladimirovič Šidlovskij
Michail Vladimirovič Šidlovskij (1.8.1856 – 14.1.1921) bol blízkym priateľom ruského konštruktéra I.I. Sikorského, otca ruského bombardéra Iľja Muromec. M.V.Šidlovskij bol skúseným pilotom, ktorý aby dokázal bezpečnosť strojov skonštruovaných I.I. Sikorským uskutočnil let, ktorého sa zúčastnila celá jeho rodina.

 

Jeho prapredok F. G. Šidlovskij mal vážny spor s váženým ruským dvoranom A.D. Menšikovom, žijúcom na dvore Petra Veľkého. V spore dal Peter Veľký za pravdu práve F.G. Šidlovskému, čo vyvolalo u Menšikova veľkú nenávisť.

 

 

Šidlovskij sa narodil a detstvo strávil na rodinných šľachtických majetkoch v belgorodskej oblasti. Študoval na Vojenskej námornej škole v Sevastopole a následne v Moskve úspešne ukončil vojensko-právnu akadémiu.

 

Zastával dôležité pozície v bankovom sektore a v štátnej správe na Ministerstve financií. Neskôr sa stal hlavou Rusko-Baltického železničného závodu na výrobu vozňov a lokomotív. Patril k priekopníkom motorizmu v Rusku, protežoval domácu značku Russo-Balt. Ponúkol I.I. Sikorskému materiálne zabezpečenie Rusko-Baltického železničného závoda pre výrobu jeho lietadla. Lietanie bolo jeho hobby a pre Sikorského lietal aj ako skúšobný pilot.

 

Po vypuknutí I. svetovej vojny Šidlovskij navrhol sústrediť všetky bombardéry Ilja Muromec do dvoch bombardovacích letiek, ktoré boli následne nasadené na fronte.

 

Na vojnu sa hlásil napriek vyššiemu veku ako dobrovoľník, mal hodnosť generálmajora a bol veliteľom ruského bombardovacieho letectva. Bombardéry Iľja Muromec boli dislokované na začiatku vojny na poľnom letisku Jablonna v dnešnom Poľsku, odkiaľ útočili na nemecké pozície vo Východnom Prusku.

 

Do novembra 1917 pod Šidlovského vedením eskarda bombardérov Ilja Muromec uskutočnila približne 400 bojových letov.

 

V roku 1915 bol Šidlovskij za svoju odvahu a bojové nasadenie vyznamenaný Rádom sv. Vladimíra II. stupňa. Po revolúcii v 1917 ho bolešivic, ktorí postupne získali kontrolu nad veľkou časťou ruskej armády zbavili velenia a obvinili z nekompetentnosti.

 

M.V.Šidlovskij odmietal bolševikov i menševikov, stál na strane abdikovaného cára. V roku 1918 ho spoločne so synom zatkli vo Fínsku, obvinili ho z protisovietskej činnosti a na jeho narodeniny dňa 14.1.1921 ho spoločne so synom zastrelili. Rehabilitovaný bol v roku 1998.

 

Baško Josif Stanislavovič
Baško Josif Stanislavovič (8.1.1889 – 31.5.1946) patril k ruským pilotom-esám, lietal na bombardéri Ilja Muromec. Získal hodnosť plukovníka, bol Rytierom Rádu sv. Juraja, viedol do leteckých bojov letku ťažkých bombardérov Ilja Muromec.

 

V rokoch 1918 – 1919 bol hlavným veliteľom sovietskeho bombardovacieho letectva, po osamostatnení Lotyšska zo ZSSR odišiel. V roku 1938 bol hlavným veliteľom vojenských vzudšných síl Lotyšska a od roku 1940 bol generálom letectva lotyšskej armády.

 

 

 

Narodil sa na rusko-lotyšskom pohraničí, otec bol cudzincom a katolíkom. V roku 1908 zmaturoval v Belostoku, od roku 1910 študoval na Vladimirskom vojenskom ústave za vojenského pilota. Ako pilot bojoval na fronte I. svetovej vojny od roku 1914, od 14.10.1914 bol pilotom a veliteľom lietadla bombardovacej letky lietadiel Ilja Muromec. Od roku 1915 bol najprv zástupcom veliteľa letky bombardérov M.V. Šidlovského a nakoniec sa stal veliteľom letky bombardérov

 

V januári 1917 dosiahol na bombardéri Iľja Muromec výšku 5200 metrov, čo bolo dlho svetovým rekordom. Získal 6 vysokých ruských cárskych vojenských vyznamenaní, vrátane Rytiera Sv. Juraja a Medaily za zranenie. Od augusta 1917 bol plukovníkom.

 

Od januára 1918 velil zvyšným strojom Iľja Muromec, ktoré sa stali súčasťou bojového letectva novovzniknutej Sovietskej armády. Zúčastnil sa leteckých bojov nad Poľskom v roku 1918. Komunisti mu nedôverovali, na jar 1918 bol zatknutý a hrozil mu trest smrti zastrelením. Ukázalo sa však, že udanie, ktoré bolo proti nemu napísané sa nezakladalo na pravde. V ďalších mesiacoch pôsobil v sovietskom letectve až do mája 1921. Dve ťažšie zranenia ktoré utrpel v roku 1917 a 1918 ho nakoniec vyradili definitívne zo služby.

 

V roku 1921 sa vrátil do Lotyšska, kde ho prijali v hodnosti plukovníka do Lotyšskej armády. Prednášal na leteckej vysokej škole v Rige a v rokoch 1935 – 1937 bol veliteľom leteckého bombardovacieho pluku lotyšskej armády. V roku 1938 sa stal vysokým dôstojníkom na generálnom štábe Lotyšskej armády vo hodnosti generála. Demobilizovaný bol kvôli ťažkej chorobe 13.8.1940 V roku 1943 stratil čiastočne zrak (následky zranení). Zomrel 31.5.1946 v rodnom meste Kastire v Lotyšsku.

 

Marcel Pliat
Marcel Pliat (18.2.1890 – 19.8.1951) Černoch, ktorý sa narodil sa na predmestí Paríža, občan Francúzska. Ako francúzsky občan krátko pred I. svetovou vojnou zavítal do Ruska s cieľom získať skúsenosti s bojovým nasadením ruských bombardérov Iľja Muromec.

 

Po vypuknutí I. svetovej vojny vstúpil ako dobrovoľník do ruského cárskeho letectva, získal viacero vysokých ruských vojenských vyznamenaní, vrátane Rytiera Rádu sv. Juraja či Medaily za zranenie.

 

Bol prirodzený talent na jazyky, veľmi rýchlo sa naučil po rusky. V ruskej armáde sa pomerne rýchlo stal poddôstojníkom, slúžil v letke ruských bombardérov Iľja Muromec. Slúžil na lietadle s číslom 10, ktorému velil poručík Konstenčik. Bol veľmi šikovným mechanikom a presne strieľal z guľometu.

 

Na stroji s číslom 10 vykonal 3 bojové lety od marca do apríla 1916, pri týchto letoch bombardovali železničnú stanicu Daudzevas, ktorá bola veľmi silne chránená protilietadlovým delostrelectvom.

 

Pri nálete bol ťažko zranený veliteľ stroja poručík Konstenčik a lietadlo malo poškodené dva motory. Marcel Pliat vyliezol na spodné krídlo a motory opravil počas letu, takže lietadlo sa nezrútilo. Za tento hrdinský čin bol vyznamenaný Krížom sv. Juraja.

 

V ďalších misiách stroj pod vedením poručíka Kalmyševského zaútočil na nemecké poľné vojenské letisko a batériu nemeckého delostrelectva.

 

 

Marcel Pliat, ktorý bol veľmi šikovným mechanikom bol neustále v kontakte s konštruktérom I.I. Szikorským. Toho informoval o technických problémoch a vlastnostiach stroja pri bojovom nasadení.

 

Navrhol niekoľko korekcií v konštrukcii stroja, upozornil Sikorského na niektoré problémy, ktorými stroj trpel, – najmä kvôli ťažkým guľometom. Na Pliatov podnet bola potom výzbroj lietadla odľahčená.

 

Po páde cára bol v januári 1918 Marcel Pliat ako francúzsky štátny občan zo Sovietskej armády demobilizovaný. Zavítal do Československa, kde slúžil na vojenskom letisku pri Prahe v rokoch 1918 a viedol kurzy pre československých leteckých mechanikov. V roku 1919 sa vrátil do Paríža, kde dňa 19.8.1951 aj umrel.

Karol Oravečka

Zdieľajte článok