Vzdušný taran – kategorický imperatív ruského letectva
Taran je najmä zbraňou Rusov a Japoncov
Vzdušný taran je spôsob vzdušného boja, pri ktorom pilot zničí súpera svojím vlastným strojom. Vo väčšine prípadov k taranu prichádza vtedy, ak sa pilotovi minie strelivo, alebo sa zaseknú palubné zbrane a pilot vie, že nepriateľský cieľ, na ktorý sa rozhodol zaútočiť môže spôsobiť jeho strane veľmi ťažkú ujmu a výrazné straty.
Existujú len dva národy, ktoré boli ochotné útočiť v širšej miere priamym nárazom svojho stroja na nepriateľské ciele. Týmito národmi sú Rusi a Japonci, ktorí tak ničili aj pozemné ciele nepriateľa. Rusi takto ničili v nielen stíhačky a bombardéry nacistickej Luftwaffe, ale útočili aj na pozemné ciele – vlakové stanice, kolóny tankov, nepriateľské letiská či zoskupenia živej sily Nemcov.
Japonci majú vo svojej histórii príklad Kamikadze – božský vietor, ktorý zachránil Japonsko pred mongolskou inváziou v 13.storočí. V II. Svetovej vojne sa pojmom Kamikadze začali označovať sebevražední piloti japonských stíhačiek a bombardérov, ktorí ničili taranom americké bojové lode.
Taran by ste zbytočne hľadali v širšej miere u Angličanov alebo Američanov. Jediný príklad taranu v americkej armáde uskutočnil pilot amerického vojenského námorníctva Robert Klingmann na stroji F-4 U Corsar v máji 1945 (o jeho tarane budem písať v niektorej z nasledujúcich častí)
Američania dávali prednosť leteckým útokom na civilné ciele, bombardovali s radosťou mestá – aj tie, o ktorých už decimovaní nepriatelia otvorene vyhlásili, že sú nechránené a prepchaté civilistami.
Klasickým prípadom bombardovania bezbranných miest v histórii sú japonské mestá Nagasaki a Hirošima a nemecké Drážďany, na ktoré Američania a Briti útočili v v najlepších tradíciach anglo-americkej brutality. K podobným útokom na bezbranné ciele môžeme zaradiť aj americké útoky na civilné ciele vo Vietname, alebo americké zničenie irackej Fallúdže v roku 2007, pri týchto bombardovacích najmä amerických akciách zahynuli desaťtisíce civilistov.
Dôvodom prečo Američania brutálne zrovnali v roku 2007 Fallúdžu so zemou bola pomsta za to, že šiítski ozbrojenci zničili kolónu amerických tankov a námornej pechoty, ktorá prenikla do mesta. Američania dostali krutý výprask od šiítskych bojovníkov a zachraňovali sa útekom, čo ich samozrejme vydráždilo do nepríčetnosti.
Väčšina šiítskych bojovníkov sa po úspešnom útoku na americkú kolónu z mesta stiahla, čo však civilisti nemali šancu urobiť a ani len netušili, že americká pomsta bude namierená proti nim. Na margo amerického vzťahu k civilistom vo vojne – všetci si dobre pamätáme vyhlásenie Havlovej kamarátky Allbrightovej, ktorá uviedla že smrť 500 000 irackých detí stála za koniec Saddáma – toto nepotrebuje ďalší komentár. Dňa 23. marca 2022 Allbrightová umrela, zaradila sa však do širokého spektra politických primitívnych mäsiarov.
Prvé letecké tarany v histórii vojen
Vzdušný Taran sa teda vykonáva pomocou nasmerovania vlastného stroja na nepriateľsky cieľ s cieľom zničiť ho aj za cenu ohrozenia resp. zničenia vlastného cieľa a života pilota. Dôvodom na taran môže byť už spomenutá porucha zbraní, alebo minutie munície, pričom cieľ taranu sa ukazuje byť nebezpečným pre vlastné jednotky a spolubojovníkov.
Pri tarane vzdušného , alebo pozemného cieľa sa môže pilot pokúsiť zachrániť, aj keď jeho šance na to, že taran prežije nie sú veľmi vysoké. Môže explodovať munícia, ktorá ho zraní alebo zabije, pilot sa môže dostať do zajatia – ak sa operácia uskutočnila v priestore kontrolovanom nepriateľom. Japonskí piloti si dokonca dobrovoľne nebrali padáky, aby ukázali že sa neboja zahynúť v najlepších samurajských tradíciach.
V záverečných obdobiach II. Svetovej vojny dokonca japonskí piloti kamikadze mali len približne trojtýždňový pilotný zrýchlený kurz, pri ktorom sa naučili len dostať lietadlo do vzduchu, pristával za nich inštruktor. Na svoju jedinú skutočnú akciu leteli v lietadle naplnenom výbušninami a ich cieľom bolo zasiahnuť americkú bojovú loď. Kamikadze v počiatočnej fáze dokázali spôsobiť americkému námorníctvu vysoké straty. Neskôr sa však protilietadlová obrana amerických bojových lodí zvýšila, rovnako sa zvýšila letecká ochrana americých bojových lodí, takže po niekoľkých týždňov už Japonci výraznejšie úspechy nedosiahli.
Pojem taran zaviedol britský spisovateľ Herbert Wells vo svojom románe When the Sleeper Wakes z roku 1910, v románe jeden lietajúci stroj z ďalekej budúcnosti atakoval nárazom druhý nepriateľský stroj.
V roku 1911 ruský stíhací pilot N.A. Jacjuk rozoberal v leteckom časopise Vestník letectva teoretickú možnosť taranu. Bolo to v čase, keď ešte neboli vojenské lietadlá vyzbrojené zbraňami a používali sa najmä pri prieskume.
Niekoľko týždňov po vypuknutí I. Svetovej vojny začali nosiť so sebou piloti brokovnice a následne prišlo k namontovaniu guľometov, pričom relatívne dlho trvalo, kým dokázali zbrojári prísť na to, ako zosynchronizovať guľomet s listami vrtule. Pokiaľ na to neprišli, museli guľomety inštalovať na krídlach, v prípade poruchy nemali ako piloti aj triviálnu záležitosť odstrániť. Ruský pilot N.A.Jacjuk teda rozpracoval teóriu taran, rozoznávalo sa niekoľko typov útokov.
Typy útokov taranom
Náraz podvozku na krídlo – pri tomto type taranu sa taranujúce lietadlo vznesie nad nepriateľský stroj a potom sa prudko spustí dole, pričom vlastnými kolesami poškodí alebo zničí krídla dvojplošníka, alebo kokpit pilota. Netreba ani bližšie vysvetľovať, že takýto druh taranu možno uplatniť len vtedy, keď je nepriateľský pilot úplným debilom a letí monotónne stálou rýchlosťou dopredu. Akýkoľvek manéver nepriateľského pilota totiž tento druh taranu môže znemožniť. O tento druh taranu sa pokúsil aj ruský pilot Nesterov (prvý taran v histórii) voči rakúskemu prieskumnému lietadlu, po manévri rakúskeho pilota však zasiahol trup rakúskeho stroja. Aj ruský pilot aj rakúsky pilot a pozorovateľ zahynuli. Neskôr tento druh taranu úspešne použilo ruské stíhacie eso Alexander Kazakov.
Taran vrtuľou na chvost nepriateľskeho stroja – tento druh taranu vykonalo viacero ruských pilotov. Lietadlo sa rýchlo a z výšky priblížilo zozadu k súperovi a vlastnou vrtuľou mu rozsekalo chvost, čím sa súperove lietadlo stalo neovládateľným. Tento druh taranu bol pomerne častý v II. Svetovej vojne, sovietski piloti ho vykonávali vo veľkej miere proti nemeckým bombardérom. Vrtuľa má podstatne pevnejšiu konštrukciu ako chvostová plocha nepriateľského bombardéra, pilot dokáže odletieť a keďže vo väčšine prípadov nebolo poškodenie vrtule značné dokázal dokonca pristáť, alebo aspoň odletieť nad vlastné územie a tam vyskočiť padákom.
Pieseň o tarane v II. Svetovej vojne (Я як истребитель) naspieval aj ruský spevák Vladimír Vysockij:
Krídlový taran – vykonáva sa pri čelnom priblížení, ale môže sa aj vykonať pri tarane zozadu. Taran je aplikovaný krídlom na chvost alebo trup, vrátane kokpitu nepriateľského stroja. Ide o nebezpečný druh taranu, pretože taranujúci stroj tiež môže stratiť krídlo, čo vedie k nekontrolovateľnému pádu vo vývrtke, takže pilot nedokáž vyskočiť z lietadla a zachrániť sa na padáku.
Priamy taran na trup – ide o najnebezpečnejší druh taranu, väčšinou sa končí priamou zrážkou lietadiel pri čelnom útoku. Z histórie leteckých bojov sú však známe prípady, kedy taranujúci pilot pri priamom tarane na trup zrážku prežil.
Úder chvostom (taran I. Š. Bichmuchametova)
Tento druh taranu vyvinul sovietsky pilot I.Š. Bichmuchametov (1915 – 1942) Sovietsky stíhač Ibrahim Šagihamedovič Bichmuchaetov sa sklzom a obratom dostal pred nepriateľský stroj a chvostom zasiahol krídlo nepriateľskej stíhačky Me-109. Nemecký pilot sa dostal o vývrtky a nekontrolovateľného pádu, pri ktorom zahynul. Bicmuchametov s poškodeným strojom La-5 dokázal pristáť. Bichmuchametov zničil 11 nemeckých stíhačiek, zahynul vo svojom La-5 v roku 1942. Prijal boj s presilou 4 nepriateľských stíhačiek, utrpel zranenie a jeho La-5 bol značne poškodený. Podarilo sa mu strmhlavým letom Nemcom uniknúť, pri pristávaní s poškodeným lietadlom však zahynul.
Taran prúdového lietadla (Taran V.A.Kuljanina)
Dňa 18.7.1981 sovietsky pilot V.A.Kuljanin na svojom stroji SU-15TM s palubným číslom 37 vo vzdušnom priestore nad Arménskom taranoval transportné lietadlo Kanadair CL-44 argentínskej spoločnosti so švajčiarskou posádkou. Lietadlo narušilo vzdušný priestor ZSSR a viezlo do Iránu zbrane, vo vzdušnom priestore ZSSR malo stráviť len niekoľko minút. Valentin Kuljanin lietadlo dostihol narušiteľa ešte v sovietskom vzdušnom priestore.
Zozadu sa priblížil k transportnému lietadlu a vrazil do neho za pilotnou kabínou, pričom odťal stabilizátor transportného lietadla argentínskej spoločnosti. Po náraze sa Kuljanin katapultova, švajčiarska posádka pri páde transportného lietadla zahynula. Trosky trasportného lietadla dopadli len 2 km od iránskej hranice.
Suchoj 15 TM:
V ďalších troch článkoch venovaných leteckým taranom sa budeme venovať najznámejším taranom v časoch 1. svetovej vojny, taranom počas Občianskej vojny v Španielsku, taranom v japonsko-čínskej vojne, taranom počas bojov s Japoncami v mongolskom Chalkyn Gol, taranom v čase sovietsko-fínskej vojny v rokoch 1939 – 1940.
V druhej časti seriálu venujem opozornosť najznámejším taranom sovietskych pilotov v čase II. Svetovej vojny, japonské tarany kamikadze, jediný a už spomenutý taran amerického poručíka Klingmanna, tarany bulharských, gréckych a nemeckých pilotov do roku 1945.
Posledná tretia časť seriálu o taranoch bude venovaná taranom po roku 1945.
Karol Oravečka
