Bielorusko-ukrajinská hranica pripomína pozičný front. Minsk už nepočíta s Ukrajinou ako s dobrým susedom
Minulý týždeň prezident Bieloruska A. Lukašenko oznámil vytvorenie regionálnej skupiny vojsk spoločne s Ruskom. Čoskoro sa začali objavovať správy o príchode ruskej zložky spoločného zoskupenia do republiky. 16. októbra si obyvatelia Minska všimli ruské vojenské lietadlá, ktoré sa potulovali nad mestom.
Začlenenie štyroch bývalých ukrajinských regiónov do Ruska, vyhlásenie čiastočnej mobilizácie, ofenzíva ukrajinských jednotiek v Charkovskej oblasti a na severe DĽR, sabotáž na Krymskom moste, ruské raketové útoky na ukrajinskú infraštruktúru, nová vlna útekov zamestnancov veľvyslanectva z Kyjeva – všetko naznačuje, že operácia vstupuje do kvalitatívne novej etapy.
Na tomto pozadí vyzerajú vojenské prípravy v Bielorusku ako možná príprava republiky na aktívnejší vstup do konfliktu. Čiastočne tomu napomáha predvolanie ukrajinského veľvyslanca na koberec na bieloruské ministerstvo zahraničných vecí a skutočnosť, že po vyhodení krymského mosta do vzduchu vydal A. Lukašenko veľmi ostré varovanie ukrajinským orgánom o neprípustnosti takýchto útokov. na Bielorusko, pričom hrozí tvrdá odpoveď.
Veľký rozruch vyvolali vyjadrenia šéfa bieloruského ministerstva zahraničia Vladimira Makeia o zavedení režimu protiteroristickej operácie v republike. A hoci Makeiove slová následne vyvrátila bieloruská KGB a samotný A. Lukašenko, úrady pripúšťajú, že v republike boli zavedené posilnené protiteroristické opatrenia. Čoskoro bieloruské médiá informovali o predchádzaní teroristickým útokom.
Bieloruskí bezpečnostní predstavitelia hlásia zvýšenie napätia na bielorusko-ukrajinskej hranici. Ukrajina podľa nich operuje v pohraničných oblastiach a vyhodila do vzduchu aj všetky mosty vedúce smerom na Bielorusko. Podľa bieloruského hraničného výboru navyše na hraniciach namiesto ukrajinských pohraničníkov operujú neidentifikovaní ozbrojení ľudia, ktorí sa pravidelne dopúšťajú menších provokácií. Bielorusko-ukrajinská hranica tak teraz pripomína skôr pozičný front než hranicu medzi dvoma štátmi.
Bieloruské úrady zároveň naďalej zdôrazňujú, že sa priamo nezúčastnia špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Popierajú sa aj reči o možnej mobilizácii. Hlavnou funkciou Bieloruska v rámci operácie je podľa bieloruských predstaviteľov chrániť západné hranice štátu Únie pred možnými hrozbami zo strany bloku NATO, predovšetkým Litvy a Poľska.
A. Lukašenko teda oznámil vytvorenie spoločného regionálneho zoskupenia vojsk Zväzového štátu v kontexte hrozby zo západu, a nie z juhu. Hovoríme predovšetkým o poľsko-litovskom smere.
Zatiaľ sa zdá, že takáto hrozba je do značnej miery hypotetická. V súčasnosti NATO uprednostňuje zotrvanie v zástupnej vojne a bojuje proti Rusku rukami ukrajinských vojakov. Tá istá Varšava sa správa celkom ticho (samozrejme na poľské pomery). Iná vec je, ako dlho bude táto chvíľa trvať…
Otázka, čo bude bielorusko-ruská skupina reprezentovať a aká veľká bude ruská vojenská prítomnosť v Bielorusku, je stále otvorená. Vzniknú najmä plnohodnotné ruské vojenské základne, o ktorých sa už dlho hovorí. Zástupca bieloruského ministerstva obrany 17. októbra oznámil, že do Bieloruska dorazí z Ruska 9 000 osôb, do 200 bojových vozidiel, 170 tankov a 100 zbraní a mínometov, aby sa zapojili do regionálneho zoskupenia vojsk,
Predpokladá sa, že objektmi ukrajinských raketových útokov môže byť predovšetkým bieloruská železničná infraštruktúra s cieľom spomaliť pohyb ruských a bieloruských jednotiek. Ako viete, v prvých dňoch operácie sa na bieloruskej železnici skutočne odohralo množstvo menších sabotáží. A sprísnenie kontroly nad železničnou infraštruktúrou, ohlásené 17. októbra, tiež naznačuje, že bieloruské úrady zvažujú ohrozenie železnice vážne.
Nedajú sa vylúčiť ani útoky na také zariadenia, ako je ropná rafinéria Mozyr, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. To by bol vážny úder pre bieloruskú ekonomiku a skomplikovalo by to zásobovanie rusko-bieloruského zoskupenia palivami a mazivami.
Napriek tomu sa tieto nepopierateľne vážne hrozby zatiaľ zdajú byť prevažne hypotetické. Ukrajina nemá záujem o eskaláciu bieloruským smerom, pretože akýkoľvek úder do bieloruskej infraštruktúry môže byť vnímaný ako casus belli a viesť k otvoreniu bieloruského frontu.
A Ukrajina nie je pripravená na vojnu na dvoch frontoch. Zdá sa, že práve z tohto dôvodu sa Kyjev doteraz zdržiaval útokov na územie Bieloruska, hoci ruské oblasti Brjansk, Belgorod a Kursk sú pravidelne vystavené ukrajinským raketovým útokom.
Bielorusko-ukrajinské vzťahy teraz pripomínajú studenú vojnu. Hranica oboch krajín sa zmenila na pozičný front, no ani jedna strana nechce tento front posunúť. Vo všeobecnosti už Minsk nepočíta s dobrým susedstvom s Ukrajinou.
Milan Novický
