Október vo vojnových dejinách
Aj v októbri si môžeme pripomenúť udalosti, ktoré sa stali prelomovými nielen pre mnohé štáty, ale aj pre celé kontinenty či svet. Určite sem patrí 10. október 732, ktorý dejiny poznajú ako deň, v ktorom Európa zastavila prenikanie moslimov na svoj kontinent a výhrou nad nimi na území medzi francúzskymi mestami Tours a Poitiers si zabezpečila ich ústup. Zásluhu na tom majú Frankovia na čele s vládcom Karolom Martelom.
Medzi ďalšie významné dátumy patrí 24. október 1648, kedy bola v Mϋnsteri (Nemecko) podpísaná dohoda o ukončení tridsaťročnej vojny, ktorá bola náboženským a mocenským konfliktom v Európe.
Patrí sem aj 16. október 1757, pretože svet sa dozvedel, že náš rodák maršal Andrej Hadik uskutočnil pri obsadzovaní Berlína „husársky kúsok“.
Pri októbri nemôžeme opomenúť 18. október 1907, konkrétne II. Haagskú mierovú konferenciu. Tá schválila rôzne dohody, napr. Dohovor o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny, o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb v prípade vojny v poli, o kladení podmorských samočinných dotykových mín a mnohé íné.
Určite sem radíme aj 5. október 1914, kedy bol zaznamenaný prvý letecký súboj v dejinách. Francúzsky pilot na bombardovacom Voisine zostrelil nemecké lietadlo Aviatik; Ofenzívu vojsk Dohody na talianskom fronte 29. 10. 1918; Koniec občianskej vojny v sovietskom Rusku 25. 10. 1921; 7 zmlúv z Locarnu z 5.-16. 10. 1925, aj keď boli formálne podpísané až 1. 12. 1925 v Londýne; Vpád a anexiu Talianska do Etiópie 2. 10. 1935; Zriadenie medzinárodných brigád v Španielsku 22. 10. 1936; Vznik osi Rím-Berlín 25. 10.-1. 11. 1936 a Všeobecnú mobilizáciu vo Fínsku 13.-14. 10. 1939.
„Tentoraz mu to vrátim…“
Dňa 4. októbra 1940 sa Benito Mussolini stretol s A. Hitlerom v Brennerskom priesmyku. Taliansky minister zahraničia Ciano zaznamenal, že Duče to komentoval takto: „Hitler ma vždy stavia pred hotové udalosti. Tentoraz mu to vrátim rovnakou mincou. O tom, že som obsadil Grécko, sa dozvie až z novín. Tak bude zasa obnovená rovnováha.“ Mussolini tým chcel opraviť svoju prestíž, otrasenú neúspechom talianskej ofenzívy proti Francúzsku.
14. októbra 1940 vydal rozkaz na prípravu okupácie a 27. októbra talianske vojská zaútočili proti gréckym hraniciam. „Dôvod?“ V ultimatívnej nóte sa uvádzalo, že britské vojsko používa grécke prístavy.
Grécko však počiatočný nápor Talianov odrazilo a začalo s protiofenzívou. Prekročilo albánske hranice a 21. 11. 1940 dobylo niektoré dôležité územia.
Sebavedomý Duče bol zdrvený. Ťažké porážky v Afrike, Grécku i na mori otriasli prestížou a autoritou fašistického režimu. Mussolini bol nútený požiadať Hitlera o pomoc. Tým sa skončila tzv. talianska paralelná vojna a Taliansko sa ocitlo plne vo vleku Nemecka.
Tu sa zrodil jeden z hlavných sviatkov nielen Grécka, ale aj Grékov na celom svete – „Deň Ochi“ (ochi po grécky znamená nie) viažuci sa k 28. októbru. Sviatok pripomína odmietnutie ultimáta Benita Mussoliniho gréckym premiérom Ioannitsom Metaxasom 28. 10. 1940. Takto Grécko vstúpilo do 2. sv. vojny.
Koniec Bitky o V. Britániu 31. 10. 1940
Do bitky o Anglicko sa zapojilo 2 353 letcov – poddaných britského panovníka Juraja VI., ale aj 574 nebritských pilotov. Briti za víťazstvo zaplatili životmi 544 letcov, ďalších 422 bolo zranených. Z výzbroje museli vyradiť 1 547 lietadiel. Značné straty utrpelo aj britské civilné obyvateľstvo. Podľa oficiálneho zoznamu od júla do decembra 1940 zahynulo 23 002 osôb a 32 138 bolo zranených.
Nemci stratili 2 698 letcov a 1 887 lietadiel.
Útok na Moskvu
Hitler naň vydal rozkaz 1. 10. 1941, keď konkrétne uviedol: „Dnes sa začína posledná veľká rozhodujúca bitka, ktorá zničí nepriateľa.“ Vojskám bol rozkaz prečítaný k noci na druhý deň. Tvrdí sa v ňom, že „nakoniec sú dnes vytvorené predpoklady na posledný úder, ktorý ešte pred nástupom zimy musí priviesť k zničeniu nepriateľa. Začína sa posledná, rozhodujúca bitka tohto roka.“
Išlo o Operáciu Tajfún. Nemcov čakali pod Moskvou nielen čerstvé východné divízie, ale aj najstudenejšia zima za posledných 140 rokov. Nacisti počas nej stratili 35 divízií, porazení boli 6. 12. 1941.
Ženy – hrdinky východného frontu
Vďaka držiteľke niekoľkých leteckých rekordov Marine Raskovej bolo Stalinovým rozkazom 0099 z 8. 10. 1941 rozhodnuté o sformovaní troch ženských leteckých útvarov: 586. stíhací letecký pluk na lietadlách „Jak“, 587. letecký pluk na dvojmotorových pikujúcich bombardéroch a 588. nočný letecký pluk.
„Napriek tomu, že 588. pluk dostal najstaršie a najnevhodnejšie pomalé dvojplošníky Polikarpov Po-2 (s konštrukciou z preglejky, obtiahnutou látkou), jeho pilotky „nočné čarodejnice“ sa stali najznámejším ženským plukom. Po nociach útočili na nemecké postavenia.
Veliteľom pluku bola až do konca vojny Jevdokija D. Beršanskaja. Keď začala pluku veliť, mala táto 29-ročná kapitánka už desaťročnú leteckú prax. Pričom dovtedy velila aj mužským posádkam.
Nemci sa rýchlo dozvedeli, že v lietadlách, ktoré ich po nociach bombardujú, sedia ženy. Práve oni ich nazvali „nočnými čarodejnicami“ («Nachthexen»). Sovieti si túto prezývku len osvojili. Pri prílete k nemeckým postaveniam ženy vypínali hlučné motory starých lietadiel a potichu plachtili k cieľu. Keď prelietali nad nepriateľskými postaveniami, Nemci počuli len svišťavý šum, akoby sa vzduchom niesli čarodejnice na metlách.
Medzi ženské hrdinky určite patrí aj pilotka Su-2 Jekaterina I. Zelenkovová, ktorá ako jediná žena uskutočnila 12. 10. 1941 letecký taran proti Messerschmitt Me-109. In memoriam sa 5. mája 1990 stala Hrdinom ZSSR.
Smutné výročie
Dňa 24. októbra 1941 bol v Petrozavodsku vytvorený prvý zo šiestich fínskych koncentračných táborov pre ľudí nie uhrofínskeho pôvodu. Celkovo bolo na okupovanom území Karelsko-fínskej SSR vytvorených vyše 14 táborov. Do apríla 1942 v nich bolo sústredených okolo 24 tisíc ľudí, čo bolo 30 % ľudí obývajúcich fínsku okupačnú zónu.
Podľa historikov v rokoch vojny 1941-1944 cez tieto tábory prešlo približne 50 tisíc ľudí, vyše tretina ich zomrela na vyhladovanie. Podľa karelskej expertnej spoločnosti Fíni vo väčšine likvidovali ľudí bez použitia zbraní, umelo organizujúc hlad a neposkytujúc lekárske ošetrenie. Dnes sa to považuje za genocídu.
Medzi významné októbrové dátumy…
…2. sv. vojny patrí 6. október 1942, kedy generál Paulus zastavuje útok pri Stalingrade alebo aj 7. október 1942, kedy bola z Fairbanksu na Aljaške do Krasnojarska odoslaná prvá skupina siedmich stíhačov. Po pristátí boli okamžite odoslané na Stalingradský front. Celkovo bolo po trase Aljaška – Sibír za vojnu prepravených 7 908 lietadiel. Okrem toho tu prebiehala aj preprava nákladov a cestujúcich, diplomatov a pošty.
Tretí front
Dňa 19. 10. 1942 sa uskutočnila britská ofenzíva pri El Alamejne. Za mesačného svitu v noci z 23. na 24. októbra vyrazili štyri britské divízie pechoty pod delostreleckým krytím proti severnému krídlu pozícií „Osi“. Druhý útok bol tankový a prenikol ešte hlbšie.
Nemecko-talianske vojská tu stratili väčšinu tankov, delostrelectva, 29 tisíc padlých a ranených a 30 tisíc zajatých. Rommel stiahol zvyšky svojej armády do El Agheily, 150 km na západ a britský postup spomaľoval kladením mín. O štyri dni 23. októbra 1942 láme Rommelovu obranu v 2. bitke pri El Alamejne generál Montgomery (do 4. novembra).
Ešte pár dátumov
Medzi ďalšie významné dátumy 2. sv. vojny patrí 21. 10. 1942, kedy bola založená Ukrajinská povstalecká armáda; 12. 10. 1943 prežilo bojový krst „Wojsko Polskie“, ktoré v tento deň zviedlo svoj prvý boj pri bieloruskej obci Lenino. Patrí sem aj 20. október 1943, kedy bola v Londýne založená Komisia Spojených národov na vyšetrovanie vojnových zločinov. Ku koncu roku mala hotový menný zoznam ich páchateľov, čo bolo 36 529 mien. Boli to všetko príslušníci štátov, ktoré boli porazené víťaznými mocnosťami. Na úradných zoznamoch sa nenachádza ani jedno meno občana SR.
Medzi slávne októbrové dátumy určite patrí aj 23. 10. 1944, kedy sa pri filipínskom ostrove Leyete začala najväčšia námorná bitka v dejinách medzi japonskými a americkými jednotkami. Drvivou porážkou Japoncov sa skončila 26. 12. 1944.
V októbri, 25. 10. 1944, sa uskutočnil aj historicky prvý útok božského vetra – niekoľkých kamikadze už ako taktický prvok. Lietadlá Zero zaútočili na americké lode v Leytskom zálive. Prvý úder dopadol na lietadlovú loď USS Suwanee, 17 kamikadze potopilo jednu lietadlovú loď a 6 vážne poškodili.
Začiatok Norimberského tribunálu
Jeho oficiálne otvorenie sa konalo 18. 10. 1945 a tribunál rozhodoval o obžalobe 24 obvinených. Predbežné zasadanie prebehlo počas troch dní v novembri 1945.
K 20. novembru 1945 sa z 24 nacistických pohlavárov malo pred súd postaviť 22. No na lavicu obžalovaných si ich sadlo 20. Chýbal Martin Borman a šéf Hitlerovej rozviedky Ernst Kaltenbrunner, ktorý bol v tom čase chorý.
Norimberský tribunál predstavoval 403 zasadaní. Po takmer ročnom pojednávaní vyniesol 12 rozsudkov smrti a za zločinecké organizácie vyhlásil SD (Sicherheitsdienst, bezpečnostná služba), Gestapo, NSDAP (Národno-socialistická nemecká robotnícka strana) a SS (Schutzstaffeln, „ochranné oddiely“).
V rokoch 1946 – 1949 nasledovalo ďalších 12 norimberských procesov, ktoré vyniesli verdikty nad nacistickými činiteľmi nižšieho stupňa.
Október v povojnových dejinách
Významným je tu 7. október 1950, kedy USA vstúpili do severnej Kórei prekročením 38. rovnobežky. Vojna v Kórei sa tak dostala do novej fáze, pretože v reakcii na to do nej vstúpila Čína.
Poznať by sme mali aj 21. 10. 1950 kedy do Tibetu vpadli jednotky Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, aby „zabezpečili ochranu západnej čínskej hranice“. O rok na to Tibet získal formálnu autonómiu v rámci ČĽR.
Deň 16. 10. 1962 poznáme ako začiatok karibskej krízy. Výzvedné lietadlá USA objavili sovietske raketové základne na Kube. 22. októbra americký prezident J. F. Kennedy vyhlásil námornú blokádu Kuby. K uvoľneniu medzinárodného napätia došlo 28. 10. 1962, kedy sovietsky 1. tajomník ÚV KSSZ N. S. Chruščov oznámil, že prikázal, aby boli zbrane na Kube demontované a vrátené do ZSSR.
Október je však známy aj tým, že sa v ňom treťou atómovou mocnosťou stala V. Británia (3. 10. 1952), piatou Čína (16. 10. 1964) a že ZSSR ako prvý v dejinách vypustil umelú družicu Zeme Sputnik-1 (4. 10. 1957).
Október v slovenských vojenských dejinách
9. október 1917 je považovaný za deň vytvorenia československého armádneho zboru v Rusku, ktorý mal do konca roka asi päťdesiattisícovú armádu.
V prvej divízii bol pluk Sv. Václava premenovaný na Pluk Mistra Jana Husa, Pluk Kráľa Jiřího z Podebrad, Pluk Jana Žižku, Pluk Prokopa Veľkého, Pluk T. G. Masaryka. V druhej divízii boli pluky Hanácky, Tatranský a Sliezsky. Zbor mal aj jazdecké pluky (Jana Jiskru z Brandýsa, Nitrianskych kozákov, Sibirský pluk).
Záložný korpus sa stal základom tretej divízie so štyrmi plukmi (9. pluk K. H. Borovského, 10. pluk Jana Sladkého Kozinu z Hrádku, 11. pluk Františka Palackého a 12. pluk M. R. Štefánika).
Dňa 2. 10. 1938 začalo Poľsko začalo obsadzovať časti čs. územia. Zabralo celý okres Český Tešín, celý okres Fryštát a časť okresu Frýdek. Toto poľské protislovanské ťaženie trvalo do 11. 10. 1938.
Slovenskej krajine Nemci okupovali Petržalku 10. 10. 1938 a neskôr, 19. 10. 1938, aj Devín. Vraj sa to udialo preto lebo o to oficiálne požiadali slovenskí Nemci z Devína a aj Hitlerovo rozhorčenie, keď mu prečítali vlastenecké heslá na objektoch ťažkého opevnenia MJ-S2, MJ-S3 a B-S4.
Dňa 2. 10. 1939 francúzsky predseda vlády Eduard Daladier a čs. veľvyslanec Štefan Osuský podpisujú dohodu o formovaní československých vojsk vo Francúzsku. Francúzskou vládou bolo rozhodnuté umiestniť čs. armádu v bývalom tábore pre španielskych utečencov v Agde.
Naši v severnej Afrike
Na jeseň 6. októbra 1941 dostal čs. peší prápor 11 – východný rozkaz na presun a na bojové nasadenie. Presun zo Sýrie bol rozdelený na niekoľko etáp a jeho cieľom bol obkolesený prístav Tobrúk, kam Čechoslováci dorazili na palubách torpédoborcov HMS Hasty a HMS Napier okolo polnoci z 21. na 22. 10. 1941. Pridelené pozície na západe zorného poľa obrany obsadili 24. 10. 1941.
V tomto čase sa československý prápor 11 skladal zo štyroch peších rôt po štyri čaty, ďalšími súčasťami práporu bola rota doprovodných zbraní (7 čiat), čata zberačov ranených, čata guľometnej obrany proti lietadlám, čata mínometov, spojovacia, zákopnícka, dopravná a dielenská čata. V Tobrúku prápor dostal od Poliakov niekoľko ukoristených húfnic, ktoré sa po oprave stali základom delostreleckej čaty. Medzi štábnymi funkciami bola aj pozícia československého a britského styčného dôstojníka a tlmočník.
Odhodlanie pri Melitopole
Dňa 30. októbra 1943 tu k Červenej armáde prebehlo 2091 slovenských vojakov, 38 poddôstojníkov, 4 rotmajstri a 42 dôstojníkov, ktorí sa stali základom budúcej 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR. 13. decembra 1943 bolo rozhodnuté o ich začlenení do československých jednotiek v ZSSR.
Povstalecké vlaky
Boli síce tri, ale v októbri 1944 (3. 10.) sa na trati Hronská Dúbrava – Svätý Kríž nad Hronom sa objavil druhý z nich Hurban. Dňa 4. októbra bojuje pri Čremošnom. Po oprave začal 25. októbra 1944 operovať na trati Banská Bystrica – Diviaky.
Dňa 13. 10. 1944 sa uskutočnila skúšobná jazda IPV-III Masaryk. Kompletne dokončený bol 14. októbra. Do bojov pri Červenej skale zasiahol 20. 10. 1944.
Oslobodzovanie vlasti vlastnými silami
Dňa 6. 10. 1944 o 6.00 hod. prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, v súčinnosti so 67. streleckým a 31. tankovým zborom, Dukliansky priesmyk. Ako prví vstúpili na rodnú pôdu jednotky 2. práporu 1. čs. brigády 1. ČSAZ v ZSSR. V celej Karpatsko-duklianskej operácii padlo 935 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR (765 zostalo nezvestných a 4518 bolo ranených). Na začiatku operácie sa k slovenskej národnosti v rámci čs. zboru hlásilo 3 326 osôb, ich počet postupne vzrástol na 4 601 vojakov.
Nemci generálne proti SNP
Bombardovaním B. Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna sa 19. 10. 1944 začala generálna ofenzíva nemeckých vojsk proti SNP. K útoku bojovej skupiny SS Schill a brigády SS Dirlewanger sa v priestore Lučenca a Rimavskej Soboty pridala 18. divízia Horst Wessel, z priestoru L. Mikuláša a K. Lehoty bojová skupina Wittenmeyer, z priestoru Poprad – Telgárt skupina vyčlenená z armádnej skupiny Heinrici, z priestoru Turca divízia Tatra a v priestore Ponitria plnila zabezpečovacie úlohy 271. divízia tankových granátnikov.
Osobitne nebezpečný bol južný smer, keď 19. 10. z Jelšavy a Rimavskej Soboty vyrazila 18. SS – divízia Horst Wessel. Jej preniknutím na Gemeri bolo ohrozené tylo povstaleckých jednotiek, ktoré sa bránili na severe územia.
Nesmieme opomenúť
V našich dejinách je významných veľa ďalších októbrových dátumov. Napríklad dňa 26. októbra 1943 bola sformovaná 1. čs. partizánska brigáda Jana Žižku v Juhoslávii (v troch práporoch bolo 388 ľudí).
Dňa 27. októbra 1943 slovenská letka 13, ktorá bojovala v zostave nemeckej Jagdgeschwader 52 na východnom fronte, zaznamenala svoje posledné vzdušné víťazstvo.
Dňa 6. 10. 1944 priletel z londýnskeho exilu divízny generál R. Viest a 7. 10. prevzal od brigádneho generála J. Goliana velenie 1. čs. armády na Slovensku. Ten sa stal jeho zástupcom.
Dňa 7. októbra 1944 americká 15. letecká armáda bombardovala Nové Zámky.
V dňoch 8.-12. októbra 1944 prebehol slávny povstalecký protiútok jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR v priestore Železná Breznica-Trnavá Hora. Dňa 10. októbra dobyli Jalnú a o dva dni na to Hronskú Dúbravu.
V dňoch 25.-27. októbra 1944 prebehli v „Údolí smrti“ (kataster obce Kružľová) najťažšie tankové boje sovietskych jednotiek po prekročení česko-slovenských hraníc.
Dňa 1. októbra 1992 sa štátnym sviatkom SR stalo Výročie SNP.
Vladimír Mikunda
