Billy Bishop, najlepšie kanadské stíhacie eso v 1. svetovej vojne
Slovensko, 23.október 2022 (AM) – Kanadské stíhacie eso Billy Bishop, sa stal maršálom kanadských vzdušných síl. William Avery Bishop (8. februára 1894 – 11. septembra 1956) bol najlepším esom britského Commonwealthu, oficiálne sa mu pripísalo 72 víťazstiev a tiež dostal Viktoriin kríž. Po skončení 1. svetovej vojny pokračoval vo vojenskej leteckej kariére a v čase II. svetovej vojny sa podpísal na vytvorení plánu leteckého výcviku stíhacích pilotov používaného v celom Britskom spoločenstve národov.
Pochádzal z mnohodetnej rodiny a vyrastal v kanadskom menšom meste Owen Sound. Ako dieťa bol dosť svojráznou postavou – namiesto klasických športov, ktoré zaujímali v jeho dobe každého kanadského chlapca dával prednosť spoločenským tancom a streľbe z malorážky, ktorú mu kúpil otec. Ako sám spomínal strieľal najmä zajace a veveričky a ukázalo sa, že strieľanie mu ide rovnako dobre ako tanec i box, ktorý využíval k tomu, aby umravnil svojich spolužiakov, ktorí sa mu vysmievali, že navštevuje hodiny spoločenského tanca. Vďaka streľbe na pohyblivé terče získal cit pre vzdialenosť a streľbu na cieľ v pohybe, čo zúročil neskôr ako stíhací pilot.
Rodičia však neboli spokojní s jeho študijnými výsledkami a prílišným záujmom o dievčatá. Bol slabším žiakom a nenechal žiadnu sukňu na pokoji. Po maturite sa prihlásil na vojnovú školu Royal Military College of Canada v Kingstone v štáte Ontario. Tu veľmi trpel, pretože ho starší študenti šikanovali a predpisy školy pod hrozbou vylúčenia trestali akúkoľvek bitku študentov. Napriek tomu rozbil nos jednému zo starších študentov v čestnom a tajnom zápase, jeho súper mal toľko cti, že nebol na Billyho Bishopa žalovať. Billy však podvádzal pri koncoročných testoch, takže takmer ho z prestížnej vojenskej školy vyhodili.
Od dragúnov k pilotom
V roku 1914 sa ako dobrovoľník prihlásil na front a v Kanade narukoval k jednotke kanadských dragúnov. Dragúni sa presúvali na koňoch a bojovali ako pechota. Jeho velitelia si čoskoro všimli, že je veľmi dobrý strelec a takisto je technicky zdatný, tak z neho spravili guľometčíka. Byť dragúnom ho však nebavilo, pretože trpel alergiami, ktoré mal zo zvieracej srsti. Krátko pred skončením výcviku ho privalil kôň, zranenia však neboli tak hrozné, že by ho vyradili z vojenskej služby. Pred odchodom do Británie sa tajne zasnúbil so svojou dlhoročnou láskou Margaret Burdenovou.
Jeho jednotka odplávala z Kanady do Británie po skončení vojenského výcviku dňa 6.6.1915. Plavba bola hrozná, búrky a rozbúrené more zapríčinili morskú chorobu nielen u kanadských vojakov, ale aj u ich koní. Na lodi grcali takmer všetci muži i kone, ktoré nepohodu veľmi ťažko zvládali, boli nepokojné a mnohé sa počas plavby tak zranili, že ich museli zabiť a hodiť do mora. Dňa 21.6.1915 konvoj s kanadskými vojakmi torpédovali tri nemecké ponorky. Zahynulo takmer 400 kanadských vojakov. Bishopova loď mala šťastie, netrafilo ich žiadne torpédo.
Briti podrobili kanadských dragúnov ďalšiemu výcviku s cieľom zlepšiť súčinnosť medzi britskými a kanadskými jednotkami. Výcvik sa uskutočňoval v Shorncliffe, Kanaďania žili v stanoch aj so zvieratami. Počasie bolo veľmi daždivé, takže muži aj kone boli úplne premočení. Bishop zúril dvojnásobne, pretože sa mu zhoršovala alergia. Počas tohto neveselého obdobia však zahliadol britskú stíhačku na oblohe a vtedy povedal jednému zo svojich dragúnskych spolubojovníkov: “Tam hore je nádherne, žiadne konské hovná, žiadne blbé zvieratá. Ak ťa zabijú, je to čistá a rýchla smrť”. Keďže v britskej armáde sa začal nábor mužov do britského vojenského letectva, Billy Bishop sa rozhodol prihlásiť ako dobrovoľník.
Pri rozhovore s lordom Hughom Cecilom, náborovým dôstojníkom z Royal Flying Corps sa Billy Bishop dozvedel, že pilotský kurz pre stíhacieho pilota trvá rok. Ak chce rýchlo do vzduchu, je lepšie sa prihlásiť k leteckým pozorovateľom, ktorí museli prejsť aj základný pilotný výcvik, pretože pri dvojmotorových lietadlách sa mohlo stať, že jedného z mužov zranili a druhý ho musel vedieť zastúpiť. Billy Bishop začal lietať na prieskumnom Avro 504. Lietadlo bolo vyzbrojené aj guľometom Lewis a tu sa opäť potvrdilo, že Billy je vynikajúci strelec
Smola sa Billymu lepila na päty
Koncom roku sa Billyho výcvik skončil a Billyho priradili k 21. leteckej peruti, tú však už stihli počas Billyho výcviku prezbrojiť na Royal Aircraft Factory R.E.7. Tento stroj sa využíval nielen ako prieskumné lietadlo, ale aj ako ľahké bombardovacie lietadlo. Billy bol bombometčíkom a strelcom z guľometu. Vo februári 1916 v mrazivom počasí pri trojhodinovom lete mu omrzlo líce, otvorila sa mu rana, ktorá vyžadovala nemocničnú starostlivosť. Bol zasiahnutý aj nerv, takže Billy Bishop mal následne problémy s mimikou a dlhšiu dobu ho trápili neznesiteľné bolesti. V listoch svojej snúbenici z tohto obdobia okrem iného napísal, že nemeckí piloti lietajúci na vynikajúcich Fokkeroch a Albatrosoch sú gentlemani a vojnu vedú veľmi korektne.
V marci 1916 sa stav jeho líca zlepšil natoľko, že opäť mohol ísť do bojovej akcie. Smola ho však prenasledovala aj ďalej. Pri pristávaní pilot rozbil lietadlo, prasklo niekoľko oceľových drôtov medzi krídlami, z ktorých jeden ho takmer oskalpoval. Ak by ho prasknutý drôt trafil cez krk, odrezal by mu hlavu. Nasledoval abces ďasna, ktorý hrozil otravou krvi a keď sa konečne vrátil opäť po niekoľkých týždňoch do služby, tak si pri tvrdom pristáti pilota udrel koleno tak silne o rám lietadla, že mu museli z kolena vyťahovať injekciami krv a hnis. To už mala toho dosť aj britská lekárska komisia a koncom mája 1916 poslala Billyho Bishopa domov, aby sa dal do poriadku. Billy bol z odchodu veľmi frustrovaný, pretože za takmer 5 mesiacov služby si ani raz nevystrelil.
Pri zotavovaní doma v Kanade sa oficiálne zasnúbil a v septembri 1916 sa jeho zdravotný stav zlepšil natoľko, že sa vrátil do Veľkej Británie. Podarilo sa mu dosiahnuť, že ho zobrali do Central Flying School v Upavone, kde si zopakoval výcvik a vylepšil pilotnú kvalifikáciu. Pridelili ho k 37 leteckej peruti, ktorá lietala na BE.2C. Bol to jednomotorový dvojmiestny dvojplošník, ktorý sa používal ako prieskumné, ľahké bombardovacie a hliadkovacie lietadlo. Keďže Billy Bishop získal aj výcvik pre nočné lety, lietal nad Londýnom s cieľom zachytávať a ničiť nemecké vzducholode, ktoré lietali nad Londýnom a mestami južného Anglicka bombardovať vojenské ciele. Takúto misiu považoval Billy Bishop za príliš jednoduchú a neúnavne bombardoval svojich veliteľov, aby ho prevelili k skutočným stíhačom do Francúzska.
Pieseň britských pilotov v čase 1. svetovej vojny:
Zrodilo sa pilotné eso
Koncom februára mu jeho nadriadení vyhoveli. Pridelili ho ako stíhacieho pilota k 60 peruti a posadili ho do kokpitu stíhačky Nieuport 17. V tom čase bola priemerná dĺžka života britského pilota v novom sektore v boji proti nemeckým esám na Fokkeroch približne 11 dní a Briti mali katastrofálne straty. Jeho prvá bojová akcia skončila ako hororové fiasko. Keďže mal technické problémy s motorom tak vypadol z formácie útočiacich britských stíhačiek, oddelil sa od jednotky a nezúčastnil sa boja, v ktorom Nemci takmer úplne zdecimovali jeho jednotku.
Pri návrate na domáce letisko ho navyše začalo ostreľovať vlastné protilietadlové delostrelectvo, ktoré jeho stroj poškodilo. Generál John Higgins, ktorému nebol kanadský pilot Bishop sympatický sa ho rozhodol z jednotky Billyho vyradiť a poslať na doplnenie výcviku. Ale major Alan Scott, nový veliteľ 60 perute presvedčil generála, že nech nechá ešte jeden deň Bishopa lietať na Nieuporte 17, pretože po poslednom boji mal k dispozícii málo lietadiel a musia čakať na nové posily
Nasledujúci deň Bishop prekvapil úplne všetkých. Posledné štyri britské Nieuporty, ktoré útočili proti Nemcom, napadli skupinu nemeckých Albatrosov D III. neďaleko francúzskeho mestečka St, Leger. Pešiaci mali celý letecký súboj ako na dlani a videli, ako Nemci zostrelili trojicu britských stíhačiek. Posledná štvrtá stíhačka Nieuport 17, patriaca Billymu Bishopovi prijala nerovný boj s Albatrosami a Bishop zostrelil tri stroje, pričom zlikvidoval aj nemecké letecké eso poručíka Ernsta Theillera. Presila Nemcov však bola príliš veľká a Bishopa zostrelili. Ten pristal v zemi nikoho, následne Billy Bishop zastrelil dvoch nemeckých pešiakov zo skupiny, ktorá sa vybrala “britského pilota Tommyho zajať“. Potom utiekol do francúzskych línii, pričom mal veľké šťastie, že ho Nemci nezastrelili.
Tento Bishopov bravúrny výkon zabezpečil, že si ho v 60 letke ponechali. Generál Higgins Bishopovi osobne zablahoželal, ospravedlnil sa mu za nedôveru a poprial mu veľa šťastia v ďalších bojoch. V nasledujúcich troch týždňoch zostrelil 5 nemeckých pilotov a ukázalo sa, že je rodeným stíhačom so zmyslami zabijaka. Stal sa pre Nemcov veľmi nebezpečným, lietal aj ako “osamelý vlk” hlboko do Nemcami ovládaného územia a likvidoval nielen stíhačov, ale útočil aj na letiská, vlaky, hangáry a sklady z pohonnými látkami a muníciou.
Koncom marca ho povýšili na kapitána. Mechanici, ktorí opravovali jeho lietadlo to nemali ľahké, Bishop totiž nešanoval ani seba a ani stroj. Po návrate z jedného z bojových letov napočítali v jeho lietadle 240 zásahov a lietadlo salen zázrakom nerozpadlo vo vzduchu a len zázrakom Nemci Bishopa nezlikvidovali. Ako letecké eso si mohol zvoliť ľubovoľný znak na svojom lietadle, Bishop si zvolil modrú farbu na nose lietadla. Nemci jeho stroj volali „Modrá guvernantka“
Bishopov spôsob leteckého boja bol nesmierne rýchly a brutálny. Rýchlo hore nad oblaky, strmhlavý let,zostreliť čo sa dá uniknúť prízemným letom, opäť sa vrátiť hore a znova zaútočiť. Briti hovorili, že Bishop útočí ako sokol na holuby a že má nervy z ocele. V apríli 1917 dokonca poškodil lietadlo nemeckého super esa Manfreda von Richthofenom a na svoj účet si pripísal ďalších 12 zostrelov.
Za aprílové nasadenie pri Vimy Ridge, kde britskí stíhači uštedrili Nemcom krutý výprask získal Vojenský kríž a ďalšie nemecké stíhacie eso Ernst Udet ho označil “za najlepšie britské eso” s ktorým sa v boji stretol. V júni 1917 získal Viktoriín kríž, pretože ako osamelý vlk prenikol hlboko nad nemecké územie, zostrelil dva nemecké hliadkujúce stroje a na zemi zničil 5 nemeckých stíhačiek. V leteckých súbojoch v tomto období zostrelil ďalších približne 20 nemeckých lietadiel
Na jeseň 1917 sa vrátil na dovolenku do Kanady, Kanaďania ho vítali ako národného hrdinu. Oženil sa so svojou dlhoročnou snúbenicou Margaret Eaton Burden a následne napriek svojmu odporu musel odcestovať do USA, aby pomohol Američanom vybudovať americké stíhacie letectvo. Bishopa to však ťahalo do Francúzska, priamy rozkaz však musel poslúchnuť. V apríli 1918 však výcvik Američanov ukončil a vrátil sa na front.
Bol povýšený na majora a stal sa veliteľom 85 perute “Flying Foxes“. Kanaďania ho takmer stiahli z frontu, pretože kanadskí politici sa obávali, že jeho smrť by mala negatívny vplyv na morálku kanadských civilistov. Billy Bishopovi sa však podarilo na frontovej línii ostať, hneď na druhý deň ako ho nástojčivo volali späť do Kanady zostrelil 6 nemeckých strojov a v ďalších dňoch pokračoval v rozsievaní smrti medzi nemeckými pilotmi.
Do 30 mája zostrelil ďalšie nemecké stroje a počet jeho víťazstiev sa vyšplhal na neuveriteľných 59 zostrelených nemeckých strojov, vrátane ďalšieho nemeckého esa Paula Billika. Ako však písal v listoch svojej manželke, nemeckí piloti z mája 1918 mali čo sa týka kvality už ďaleko od nemeckých pilotov roku 1916 a 1917, väčšina nemeckých stíhacích es už bola v máji 1918 zlikvidovaná a Billy Bishop bojoval už najmä proti nováčikom.
Dňa 5.8.1918 povýšili Billyho Bishopa do hodnosti podplukovníka a tentoraz sa podarilo stiahnuť ho z frontovej línie. Bol vymenovaný za dôstojníka sekcie kanadských leteckých síl na generálnom štábe Kanadskej armády. Začiatkom novembra 1918 sa však 1. svetová vojna náhle skončila. Do konca vojny si Billy pripísal 72 vzdušných víťazstiev, zlikvidoval dve vzducholode, množstvo zostrelov – najmä hlboko v nemeckom pásme mu neuznali.
Niektorí kanadskí a britskí vojenskí historici dokonca tvrdia, že Kanadania a Briti potrebovali voči Richthofenovi či Udetovi postaviť symbol britského pilotného esa, takže mu pripísali viac zostrelov ako mal v skutočnosti a počet Bishopových zostrelov odhadujú približne na 30.
Po skončení I. svetovej vojny spravili z neho média čiastočne cvičenú opicu. Ťahali ho po mestách USA a Kanady, kde hovoril o svojej kariére stíhacieho pilota. Billy Bishop sa tohto cirkusu zúčastňoval dobrovoľne, potreboval totiž financie, pretože založil s ďalším kanadským stíhacím esom Willym Barkerom leteckúu spoločnosť Interallied Aircraft Corporation. Zo svojim partnerom sa však kvôli financiám nepohodol, spoločná firma skrachovala a opäť finančne veľmi stratil počas krízy v rokoch 1929 – 1933.
Po roku 1933 sa vrátil opäť do armády a v januári 1936 bol vymenovaný za prvého kanadského leteckého vicemaršála. Mal na starosti výcvik kanadských stíhacích pilotov v Royal Canadian Air Force. Nakoniec sa mu podarilo vytvoriť veľmi dobrý systém výcviku pilotov v Kanade, ktorý produkoval skvelých stíhacích, bombardovacích, transportných i námorných pilotov. Jeho návrhy výcviku sa ujali aj v celom Commonwealthe a počas II. svetovej vojny na základe jeho systému vycvičili desaťtisíce vojenských pilotov.
V roku 1944 dostal infarkt a odišiel z vojenskej služby do dôchodku. Jeho deti hovorili, že vo veku 50 rokov vyzeral ako 70 ročný. Po skončení II. svetovej vojny Billy Bishop dúfal, že bude môcť participovať aj na ďalšom výcviku bojových pilotov v Kórei. Kvôli zlému zdravotnému stavu ho však zdvorilo odmietli. Vicemaršál Billy Bishop zomrel dňa 11.9.1956 vo veku 62 počas zdravotnej dovolenky v Palm Beach na Floride. Jeho pamiatku si uctili desiatky spolubojovníkov a stovky vojenských pilotov USA a Kanady. Pozostatky odviezli do Kanady, pochovali ho na cintoríne v Greenwood v Ontariu. Obaja jeho synovia kráčali v otcových šľapajách a stali sa kanadskými vojenskými pilotmi.
Karol Oravečka
