Načo má Poľsko najväčšiu armádu v Európe
Od začiatku roka vzrástol počet poľskej armády o 16 500 osôb na 160 000 vojakov a dôstojníkov a postupne sa zvyšuje až na 300 000 osôb. Uviedol to námestník ministra obrany krajiny senátor Wojciech Skurkevicz s tým, že posledným údajom je výhľad do roku 2035.
Zákon o národnej obrane Poľska prijatý v máji 2022 totiž stanovuje, že do roku 2035 sa poľská armáda zvýši na 250 000 profesionálnych vojakov v ozbrojených silách a 50 000 v silách územnej obrany. Vo Varšave sa však očividne pokúsia dosiahnuť tieto ukazovatele skôr, zatiaľ čo pod rúškom „ruskej hrozby“ môžu minúť peniaze na vojenské výdavky a neodpovedať na otázky, prečo sa pripravovať na vojnu s Ruskom, ktoré nemá územné pohľadávky voči Poľsku.
V spomínanom prejave Pana Skurkevicza bolo poznamenané, že ministerstvo obrany požaduje na rok 2023 97,45 miliardy zlotých (teda viac ako 20 miliárd dolárov). „Ide o rekordný rozpočet aj v porovnaní s aktuálnym rokom, v ktorom je obranný rozpočet na slušnej úrovni 58 miliárd zlotých,“ povedal námestník ministra obrany Poľska. Teraz sa podľa neho sústredí hlavná pozornosť na sformovanie dvoch nových mechanizovaných divízií vo východnom Poľsku s veleniami v Olsztyne a Siedlciach.
Podľa ministerstva obrany bude budúci rok v Poľsku pôsobiť v ozbrojených silách 125.000 profesionálnych vojakov, v silách územnej obrany 38.000, ako aj viac ako 3000 dôstojníkov vojenského spravodajstva a kontrarozviedky. Okrem toho sa plánuje nábor 25 000 osôb do útvarov novovytvorenej dobrovoľnej základnej vojenskej služby (zabezpečuje 12-mesačný intenzívny výcvik s následným presunom do zálohy) a na rôznych úrovniach preškolí takmer 10 000 budúcich vojakov a dôstojníkov.
Realizácia vyhlásení poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka, že Poľsko bude mať najsilnejšie pozemné sily spomedzi európskych krajín NATO, však nie je len v smere zvyšovania počtu personálu. Poľsko už niekoľko rokov realizuje rozsiahly program prezbrojovania armády, ktorý v roku 2022 nadobudol gigantické rozmery.
Symbolická je požiadavka zaslaná Poľskom ešte v máji tohto roku do Spojených štátov amerických na nákup 500 viacnásobných odpaľovacích raketových systémov (MLRS) M142 HIMARS kalibru 227 mm. V súčasnosti majú poľské ozbrojené sily 20 odpaľovacích zariadení HIMARS, pričom 363 takýchto raketometov je v prevádzke vo všetkých pozemných silách USA a ďalších 47 v námornej pechote. Okrem toho Poľsko už dostalo dve batérie amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot a poslalo žiadosť o ďalších šesť, objednalo 250 tankov Abrams v najnovšej konfigurácii (prvých 28 je už v krajine, zvyšok sa očakáva budúci rok) a požiadal o 96 amerických útočných vrtuľníkov Apache AN-64E. S lietadlami F-35 počíta aj Varšava, no načasovanie ich výskytu v poľskej armáde sa neustále posúva do budúcnosti. Zároveň, hoci objemy zmlúv, ktoré už Poľsko podpísalo so Spojenými štátmi, predstavujú desiatky miliárd dolárov, dodávky sú buď na úver, alebo s odloženou platbou.
Oveľa zaujímavejšie sú preto poľské nákupy zbraní z Južnej Kórey, za ktoré sa Varšava zaviazala zaplatiť v hotovosti. Koncom júla 2022 išlo o nákup 48 ľahkých stíhačiek FA-50, viac ako 600 samohybných lafiet K9 a takmer tisícku tankov K2 a v októbri poľské úrady ukončili rokovania so Soulom o kúpe asi 300 raketometov K239 Chunmoo – takmer úplný analóg HIMARS. Blaszczak potom povedal, že Poľsko chcelo kúpiť raktomety iba zo Spojených štátov, ale teraz sa rozhodlo, že krajina kúpi HIMARS aj K239 Chunmoo – Američania ich zrejme jednoducho nedokážu vyrobiť v požadovanom množstve.
Presné sumy zbrojných kontraktov medzi Poľskom a Južnou Kóreou nie sú známe, no ešte začiatkom augusta ich portál Asia News odhadol na 14,5 miliardy dolárov. Portál, ktorý je oficiálnou publikáciou Pápežského inštitútu pre zahraničné misie vo Vatikáne, sa zameral na dva body.
Po prvé, Poľsko sa skutočne pripravuje na vojnu s Ruskom a chce prevziať vojenské vedenie v Európe v kontexte budúcnosti, v ktorej sa vojne nemožno vyhnúť ani ju ignorovať. Vlastne je to oficiálne stanovisko Varšavy, na ktoré sú tam vlastne hrdí. A po druhé, niektoré kórejské zbrane môžu byť tajne prevezené na Ukrajinu.
Vzhľadom na nepripravenosť ukrajinskej armády na prácu s kórejskou vojenskou technikou však môže skončiť na území Ukrajiny … spolu s poľskou armádou. A už to nebudú tisíce žoldnierov či špeciálnych jednotiek v rámci „medzinárodných práporov“, ale regulárne pluky či dokonca divízie – napríklad dva vyššie spomínané, sformované vo východnom Poľsku.
Ak totiž k analýze plánov Varšavy na zdvojnásobenie veľkosti armády a nákup zbraní v hodnote desiatok miliárd dolárov pristúpite práve z pohľadu ovládnutia západnej časti Ukrajiny, potom všetko zapadá. Hoci je populácia na území kontrolovanom Kyjevom už menšia ako v Poľsku, rozloha tohto územia je stále väčšia. A aj keď vezmeme do úvahy len poľské „východné Kresy“, teda Volyň a Východnú Halič, ktoré boli do roku 1939 súčasťou medzivojnového Poľska, tak to je asi 100-tisíc kilometrov štvorcových – teda tretina dnešného Poľska. Podľa noriem vojenskej vedy tu nebudú stačiť ani dve divízie, a to aj s prihliadnutím na potenciálnu prívetivosť obyvateľstva.
Navyše zrejme najskôr vo Varšave očakávali, že otázku expanzie Poľska na východ vyriešia zapojením zahraničných síl, pretože 16. marca líder vládnucej strany Právo a spravodlivosť v Poľsku Jaroslav Kaczynski, ktorý vtedy zastával post „mocového“ podpredsedu vlády, navrhnutý vyslanie Ukrajiny ozbrojenej mierovej misie NATO. A až potom, čo dostali ostré odmietnutie od partnerov v Severoatlantickej aliancii, v Poľsku sa rozhodli pripraviť sa na ďalšiu kampaň proti Kyjevu sami. Je zrejmé, že ukrajinskí vojaci a dôstojníci, ktorí sa teraz pripravujú na poľskej pôde, budú v tejto kampani iba predvojom.
Poľská armáda samozrejme zohľadní smutné skúsenosti svojich spoluobčanov počas súčasných nepriateľských akcií na Ukrajine. Napríklad tí z nich, ktorí boli inokedy ako súčasť jednotky zahraničných žoldnierov zahnaní do ruských pozícií v smere Liman. A keďže Poliaci odmietli pristúpiť k samovražednému útoku, ukrajinské velenie použilo oddiel militantov Pravého sektora , ktorí boli dlho integrovaní do ozbrojených síl Ukrajiny .
Je pozoruhodné, že poľskí žoldnieri sa dokázali brániť, dokonca aj v presile. Varšava však zjavne nepostaví svoju profesionálnu armádu do takejto pozície, ak bude zavedená na Ukrajinu. Poľské úrady zvyšujú armádu a potichu sledujú úbytok personálu vojsk ich ukrajinského spojenca … ale spojenec?
Podľa výsledkov prieskumu Poliakov , ktorý uskutočnil United Surveys zverejnený 27. októbra, 73 % poľských obyvateľov považuje Spojené štáty za hlavného vojenského spojenca svojej krajiny, 6 % je za Veľkú Britániu a iba 2 % za Nemecko a Ukrajinu. Mimochodom, v tej istej štúdii 63,4 % opýtaných podporilo nárast poľskej armády na 300 tisíc ľudí.
Oleg Chavič
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
