Nacizmus mohol kraľovať od Atlantiku po Ural
Vedúcej projektu „Norimberg. Začiatok mieru“ Natálii Osipovej to pred časom povedal riaditeľ spoločnosti Mosfilm Karen Šachnazarov, keď sa s ňou zhováral o Norimberskom tribunáli i o tom, ako by vyzeral súčasný svet, keby vojnu vyhral Hitler.
Čo bolo hlavnou príčinou vojny – rozpory medzi štátmi, alebo hospodárske a sociálne faktory? Alebo to bolo v ľuďoch: nahromadila sa agresia a zrazu to vybuchlo?
– Nie všetko, čo napísal Marx a Engels, je pravda, no mnohé vystihli veľmi jednoznačne. Mimochodom, Engels pomerne presne predvídal, že príde svetová vojna a že sa skončí krachom mnohých ríš. Ja, rovnako ako Marx a Engels, si myslím, že vždy existujú objektívne príčiny, ktoré hýbu dejinami. Za rámcom však vždy zostane niečo také, čo nazývam Boh.
Zdá sa, že v druhej svetovej vojne Boh naozaj zapracoval. Cítiť to v análoch, v listoch, v dokumentoch. Ľudia zomierali, no verili, nábožensky verili vo víťazstvo. Sovietsky zväz, ktorý objektívne bol slabší vojensky i hospodársky, zdolal takú mohutnú silu. Zohral tam faktor Boha?
– Určite. Myslím si, že práve v tom spočíva jeho existencia. Zastávam názor, že Hitler bol (mimochodom, podľa Molotovovho hodnotenia) veľmi múdrym a bystrozrakým politikom. Mal dostatočne presne všetko rozkalkulované. Vychádzalo mu, že sila, ktorá sa vrhla na Sovietsky zväz, mala vyhrať.
My dodnes nedoceňujeme silu tohto útoku. Tradične hovoríme o Nemecku, lenže hovoriť máme o celej kontinentálnej Európe. O sile, ktorá hospodársky i ľudskými zdrojmi niekoľkonásobne prevyšovala Sovietsky zväz.
Sovietsky zväz sa za 20 rokov nestačil vystrábiť z následkov občianskej vojny. V roku 1941 americká a anglická rozviedka dávala ZSSR tri týždne, maximálne poldruha mesiaca, a mal byť Nemeckom porazený. Všetci si mysleli, že Hitler vyhrá vojnu za krátky čas. Lenže Sovietsky zväz dokázal obstáť a zvíťaziť – v tom je, samozrejme, nejaká prozreteľnosť. Niečo, čo sa nedá teóriou vysvetliť.
Čo by sa stalo, ak by sme prehrali vojnu?
– Svet by sa principiálne zmenil. Nacizmus by kraľoval na dlhý čas od Atlantiku po Ural. Za takých podmienok by Anglicko a Amerika neuskutočnili žiadny výsadok. Aj keď priznávajú zásluhu ZSSR na víťazstve, stále ho nedoceňujú. Pritom si stačí predstaviť, že Nemci dobyli Moskvu, úplne rozbili Červenú armádu a došli do Uralu. Práve také plány mali. Neplánovali tiahnuť ďalej do Sibíri. Pod Hitlerovou nadvládou by sa ocitol gigantický priestor a už by ho nijaká sila nedokázala zdolať. Taká sila jednoducho neexistovala.
Víťazstvo ZSSR sa neustále popiera. Stalin je prirovnávaný k Hitlerovi. Existuje na to aj rezolúcia Rady Európy. Tá priamo odporuje duchu Norimbergu, vyvracia rozhodnutie medzinárodného vojnového tribunálu.
– Ak dokážete, že Hitler a Stalin, nacistické Nemecko a Sovietsky zväz sú jedno a to isté, potom Sovietskemu zväzu nezostanú žiadne morálne prednosti. A teda ani súčasnému Rusku. Ste rovnakí, a preto treba na vás aj rovnako hľadieť.
Čo si myslíte, je nacizmus výnimka zo všeľudských pravidiel? Čo to boli za ľudia, ktorí vytvorili a zdieľali takéto presvedčenie?
– Jednoznačne treba priznať, že nacisti mali mocnú ideológiu. Nie som historik, no vždy ma to zaujímalo. Boli to presvedčení ľudia, na Norimberskom súde sa mnohí správali sebavedome. Napríklad Jodl, Keitel, Göring – stáli si za svojím až do konca. Systém si stvoril verných ľudí, pripravených ísť aj na smrť. Nie náhodou preukazovali počas vojny natoľko mohutný odpor.
Môj nebohý otec velil batérii v Pillau (dnes Baltijsk) neďaleko Königsbergu (dnes Kaliningrad). Bola tam citadela, ktorú obsadili esesáci. Otec mi rozprával, že tí sa nevzdávali, aj keď sa vojna už skončila. Boje prebiehali aj 10. mája. Aby nestrácali svojich vojakov, naši ich jednoducho vypaľovali z plameňometov. No oni sa aj tak nevzdali.
Do Wehrmachtu šli slúžiť z celej Európy. Dokonca aj tí, na koho sa nevzťahovala mobilizácia. A bojovali do posledného. Ľudia s ideou sú nebezpečnejší ako tí bezideoví. Vždy sú silnejší!
My sme stále nepreštudovali otázku, do akej miery nacizmus vlastne ovládol Európu. Nacizmus je nebezpečný v tom, že aby sa človek stal nacistom, nepotrebuje na to byť Nemcom. Človek nastupoval do ich radov v ktoromkoľvek momente a bojoval do konca, dokonca aj vtedy, keď prehrával. Toto je strašná téma a dnes sa zdá, že na Západe na ňu nechcú príliš seriózne spomínať, ani ju študovať.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
