Alexander Alexandrovič Kazakov, ruské stíhacie eso 1. svetovej vojny
Najlepším stíhačom ruskej cárskej armády bol podplukovníkAlexander Alexandrovič Kazakov (14.1.1889 – 1.8.1919). Narodil sa v blízkosti dnešného Chersonu. Bol druhým pilotom v dejinách, ktorý použil taran proti nepriateľskemu lietadlu a prvým pilotom, ktorý ostal po tarane nažive.
V roku 1906 ukončil úspešne stredné vojenské štúdium na Michajlovsko-Voronežskej kadetskej škole, nasledovalo štúdium v Jelisavetgradskom jazdeckom učilišti odkiaľ ho prevelili do Belgorodského kozáckeho jazdeckého pluku. V roku 1911 sa stal poručíkom. Dobrovoľne sa však hlásil k letectvu a dňa 23.1.1914 sa jeho sen vyplnil. Prijali ho do leteckého kurzu, ktorý ukončil približne dva mesiace po začatí I. svetovej vojny. V novembri 1914 sa tak stal stíhacím pilotom a okamžite začal plniť bojové letecké úlohy.
Nasadenie v čase 1. svetovej vojny
Alexander Alexandrovič Kozakov sa stal pilotom 4. leteckej skupiny a dňa 18.3.1915 v oblasti Volja Šidlovskaja na jednoplošníku Morane-Saulnier G uskutočnil druhý taran proti nemeckému lietadlu. Prvý taran uskutočnil štábny kapitán P. N. Nesterov, ktorý však pri tarane zahynul.
Poručík A.A.Kozakov, ktorý v leteckých súbojoch minul všetky náboje, pri tarane kolesami svojho stroja rozbil nemecké lietadlo Albatros C., jeho stroj sa však pri tarane poškodil a pri pristávaní sa lietadlo prevrátilo. Poručík A. A. Kozakov však ostal bez vážnejších zranení a taran nemeckého lietadla bol jeho prvým leteckým víťazstvom. Za svoju odvahu obrdžal Georgijevskij kríž.
Poručík A. A. Kazakov lietal na stroji Morane -Saulnier G, túto úspešnú francúzsku leteckú firmu založili bratia Leon a Robert Moranovci spoločne s Raymondom Saulnierom, blízkym priateľom francúzskeho pilota Louisa Blériota.
Typ G bol vojenskou verziou stroja, francúzske letectvo malo k dispozícii 94 strojov, Veľká Británia po doporučení Grahama Whitea požiadala o stavbu exemplárov na základe licencie a o licenciu požiadalo aj Rusko, ktoré tieto stroje vyrábalo v továrni Dux v Moskve. O lietadlo prejavili záujem aj Turci a aj Španieli. Lietadlo bolo vyzbrojené guľometmi Vickers 7,7 mm alebo Hotchkiss 7,9 mm. Raymoud Saulnier si ako prvý nechal patentovať zariadenie na synchronizáciu streľby cez listy vrtule.
Svoje ďalšie víťazstvá proti nemeckým pilotom dosiahol ale poručík A. A. Kazakov už na francúzskej stíhačke Nieuport 10, ktorá mala lepšie letecké vlastnosti ako stroj Morane – Saulnier G. V júni 1916 zostrelil Albatros C a koncom júla 1916 zostrelil modernizovaný Albatros C III. V septembri 1916 už poručík Kazakov lietal na Nieuporte 11, zostrelil ďalší Hansa – Brandenburg C.1 a následne pár dní pred Vianocami 1916 zostrelil ďalší Hansa – Brandenburg C.1. Rakúsky pilot Johann Kolby zahynul vo vzduchu, pozorovateľ nadporučík Franz Veigl utrpel ťažké zranenia, keď sa snažil s poškodeným lietadlom pristať.
Rok 1917 bol rokom najväčších leteckých úspechov A. A. Kozakova. Zostrelil 13 nemeckých a rakúsko-uhorských strojov, okrem Hansa Brandenburg C I. mal na svojom konte i stroje Fokker, Rumpler C či nemecký Albatros C III. Do mája 1917 lietal na Nieuportoch 11, od konca mája 1917 už lietal na modernejšom Nieuporte 17. V roku 1917 získal hodnosť podplukovníka ruského letectva a nebyť toho, že v júni 1917 utrpel ťažký priestrel ruky, mohol zostreliť oveľa viac nepriateľských stíhačov. Aj tak však dosiahol najviac leteckých víťazstiev v radoch ruskej armády v čase 1. svetovej vojny.
Občianska vojna v Rusku
Podplukovník A.A.Kazakov nebol prívržencom Veľkej Októbrovej Socialistickej revolúcie. Krátko po revolúcii ho odvolali z armády, no na jar 1918 ho už chceli komunisti zaradiť medzi svojich “červených pilotov”. Podplukovník A. A. Kazakov preto utiekol z Moskvy a v auguste 1918 prešiel do Archangelska, kde Briti organizovali protiboľševickú jednotku, súčasťou ktorej bolo aj letectvo.
Podplukovník A. A. Kazakov sa zaradil do radov 1. leteckého Slovansko-britského leteckého oddielu a stal sa veliteľom tejto jednotky. Spočiatku velil skupine 34 ruských, ukrajinských a pobaltských pilotov, počet pilotov sa neskôr zvýšil približne na 50.
Podplukovník A.A. Kozakov a jeho oddiel koordinoval s britskými, fínskymi, americkými a aj bielogvardejskými ozbrojenými jednotkami na severe Ruska, v oblasti medzi Murmanskom a Archangelskom, ktoré bojovali proti Červenej armáde. V roku 1919 bol pri leteckých bojoch postrelený do hrude a v lete 1919 získal hodnosť majora britského letectva.
Podplukovník A.A. Kozakov zomrel dňa 1.8.1919 pri leteckej nehode, rozbil sa aj so svojim lietadlom na letisku. Muži z jeho jednotky, ktorí podplukovníka A.A. Kozakova poznali tvrdili, že spáchal sebevraždu pretože sa Briti a Bieli zo severu Ruska kvôli porážkam ušli. Podplukovník A. A. Kazakov nechcel opustiť Rusko a žiť ako pes za hranicami krajiny. Nebol jediný bielogvardejský dôstojník, ktorý po porážke bielogvardejského hnutia spáchal sebevraždu. Hrob podplukovníka A. A. Kozakova sa dnes nachádza dedinke Dvinskij Bereznik, približne 250 km južnejšie od Archangelska. Pamätník A. A. Kozakovovi postavili 1.8.2009.
Karol Oravečka
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942