79. výročie oslobodenia Kyjeva
A hoci išlo o oslobodenie súčasného hlavného mesta Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, nesmiernu zásluhu na tom mali aj naši československí vojaci, konkrétne 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR.
Do oslobodzovacieho boja bola nasadená 3. novembra 1943 a už 5. novembra ako prvá dosahla pravý breh Dnepra. Kyjev bol úplne oslobodený vojskami 1. UF generála Nikolaja F. Vatutina na druhý deň, 6. 11. 1943.
V bojoch o Kyjev padlo 41 príslušníkov 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR a 80 bolo ranených. Brigáda a jej veliteľ boli vyznamenaní Radom Suvorova II. stupňa, 139 príslušníkov ďalším radmi a medailami. Traja sa stali Hrdinami ZSSR: veliteľ roty stredných tankov T-34/76 Josef Buršík, veliteľ roty samopalníkov Antonín Sochor a veliteľ roty ľahkých tankov T-70 Richard Tesařík.
Čím oslovil veliteľ brigády plukovník Ludvík Svoboda pred touto operáciou veliteľa armády genplk. Čibisova? (Zaznamenané v knihe „Z Buzuluku do Prahy“) Že „útok na Kyjev je v jadru útokom na nepriateľské postavenie pred Prahou… Chceme útočiť v prvom slede“. A Čibisov mu na to, ukazujúc na mapu, riekol: „Prosím, vyberte si sám smer útoku.“
„Ukazujem mu na operačnej mape, kde by sme chceli byť nasadení. – To je ovšem smer hlavného úderu!, hovorí Čibisov. Uvedomujem si to, odpovedám. Ale preukážte nám tú dôveru, my nesklameme! Svoju úlohu by sme splnili so cťou.
Generál Čibisov nakoniec súhlasil s výhradou, ak nebude mať námietky veliteľstvo frontu. Armádny generál Vatutin a generálporučík S. Chruščov námietky nemali. A tak sme si potom v lese zakresľovali svoje pásmo – pretiahnutý oblúk ako šíp do stredu Kyjeva, k Dnepru, do stredu mesta podobného Prahe nielen rozsahom a počtom obyvateľov, ale aj architektúrou a polohou na rieke, Vyšgorodom a Podoľjom, ktoré mali podobné mená ako náš Vyšehrad a Podolí…,“ píše vo svojej knihe neskorší armádny generál Ludvík Svoboda. No a o túto pravdivú históriu nás už nie prvýkrát chcel pripraviť predstaviteľ „židobanderovského“ (tak ho nazývajú vo svete) ukrajinského režimu Vladimír Zelenskij.
Hlavnú bojovú silu 1. československej samostatnej brigády v ZSSR tvorilo 10 stredných tankov T-34/76, 10 ľahkých tankov T-70 a 10 obrnených transportérov. Úlohou dňa bol postup piatimi previerkami, zlikvidovanie akéhokoľvek odporu nepriateľa a oslobodenie hlavnej železničnej stanice.
Najťažšie boje prebehli o závod ťažkých strojov Boľševik, západne od centra mesta. Nemci v ňom dokonca zadržiavali civilistov ako rukojemníkov, ktorých Čechoslováci oslobodili a zničili všetok odpor. Brigáda postupovala v dvoch skupinách: južnejšie išli stredné tanky Josefa Buršíka a severnejšie ľahké tanky Richarda Tesaříka. Bodyguardov tankom robili naši samopalníci vedení Antonínom Sochorom a za nimi postupovala pechota, ktorá dočisťovala priestor.
Nemci zneužívali miestnych civilistov ako ľudské štíty, čo len rozhorčilo našich osloboditeľov. V celom meste sa ozývali detonácie, lebo Nemci sa rozhodli zrovnať kľúčové budovy so zemou. Tým pádom nebolo času na otáľanie a Čechoslováci prevalcovali miestne filmové štúdiá, ZOO a postupovali na hlavnú železničnú stanicu.
Delostrelci 1. čs. delostreleckého oddielu umlčali počas palebnej prípravy pri útoku na Kyjev jednu kanónovú a jednu mínometnú batériu nepriateľa.
Zaujímavosťou tiež je, že na smere hlavného úderu 38. armády dosiahla hustota delostrelectva na 1 km frontu 380 hlavní, v pásme 51. streleckého zboru 344 hlavní (tomu bola podriadená aj 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR) a v pásme 50. streleckého zboru až 416 hlavní (čiže delo od dela cca 2,5 metra).
O dôvere sovietskeho velenia v bojové majstrovstvo čs. jednotky svedčí nasadenie našich vojakov spolu s 240. a 163. streleckou divíziou na smer hlavného úderu 38. armády. 1. čs. brigáda túto dôveru nesklamala. Výnosom Najvyššieho sovietu ZSSR bol veliteľ brigády plukovník Ludvík Svoboda vyznamenaný Suvorovovým radom II. stupňa, Titul Hrdina ZSSR udelili veliteľovi roty samopalníkov tankového práporu Antonínovi Sochorovi, veliteľovi roty stredných tankov Josefovi Buršíkovi a veliteľovi roty ľahkých tankov Richardovi Tesaříkovi. Leninovým radom bol vyznamenaný veliteľ čaty samopalníkov Sergej Petras a náčelník štábu tankového práporu Vladimír Janko. Sovietska vláda vyznamenala 42 dôstojníkov, 4 rotmajstrov, 64 poddôstojníkov a 29 vojakov sovietskymi radmi a medailami.
Prezident ČSR vyznamenal Československým vojnovým krížom 1939 „in memoriam“ 41 príslušníkov brigády, ktorí v boji o Kyjev padli. Rovnako ďalších 295 príslušníkov brigády bolo vyznamenaných Československým vojnovým krížom. Zároveň prezident republiky udelil vojnové vyznamenania generálom, dôstojníkom a seržantom Červenej armády, ktorí sa zaslúžili o bojové úspechy čs. brigády.
Po oslobodení Kyjeva sa jednotky brigády do konca roka 1943 zúčastnili ďalších bojov v priestore Fastova, Vasilkova, Čerňachova, Komúny Čajka a Rudy.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
