Manfred Albrecht Freiherr von Richthofen alias Červený barón. Najúspešnejšie nemecké stíhacie eso I. svetovej vojny
Manfred Albrecht Freiherr von Richthofen (2.5.1892 – 21.4.1918) bol nemeckým stíhacím pilotom a esom, ktorý zostrelil 84 nepriateľských lietadiel. Známy bol aj pod prezývkou Červený Barón, pomenovanie získal podľa trupu svojich lietadiel Albatros D. V a Fokker Dr.I, ktoré boli natreté jasnočervenou farbou. To aby nepriateľskí piloti videli, že von Richthofen je vo vzduchu a bude sa umierať.
Von Richthofen sa narodil v dnešnom poľskom meste Wroclav v šľachtickej barónskej rodine. Maršál Leopold I. von Anhalt Dessau, známy pruský poľný maršál bol jeho pradedkom, takže malý Manfred nasával dôstojnícku a vojenskú atmosféru v rodine od ranného detstva. Keď mal Manfred 9 rokov, rodina sa presťahovala do mestečka Swidnitz v Poľsku. Na prelome 19 a 20.storočia bol západ Poľska nemecký, Poliaci sa v oblasti rozšírili až po II. svetovej vojne keď prišlo k nútenému vyhnaniu Nemcov z Poľska.
Študoval na kadetskej škole a po skončení školy sa stal poručíkom nemeckého jazdectva. I. svetovú vojnu začínal v sedle, no boje na zemi ho čoskoro omrzeli a tak sa ako dobrovoľník prihlásil k letectvu. Keďže chcel ísť čo najrýchlejšie do vzduchu, stal sa pilotom – pozorovateľom. Podľa historických informácii sa rozhodol stať pilotom po stretnutí so slávnym nemeckým pilotným esom Oswaldom Boelckem. Sám von Richthofen si do svojho denníka napísal, že stretnutie s Boelckem bolo osudovým zlomom v jeho živote.
Ako pilot začal von Richthofen svoju kariéru v stíhacej letke Jasta 2, ktorej Boelcke velil. Prvé vzdušné víťazstvo získal dňa 17.9.1916 v oblasti Cambrai. Potrpel si na tradíciu, každý zostrel oslávil tým, že zafinancoval vytvorenie strieborného pohára, na ktorom bolo vyryté meno zostreleného pilota, dátum a typ stroja.
Dňa 23.11.1916 zostrelil svojho 11 súpera a toto víťazstvo bolo pre Richthofena veľmi cenné. Zostrelil totiž britské pilotné eso Lana Hawkera na stroji Airco DH.2. von Richthofen lietal na Albatrose D.II, ale od leta 1916 sa začal čoraz častejšie na Albatrosy sťažovať. Lietadlá mali podľa neho slabý motor a horšiu manévrovateľnosť, akú potreboval. Typy Albatros D III. a D V. boli o niečo lepšie, ale ani s nimi nebol von Richthofen spokojný.
V januári 1917 získal svoj 16 zostrel a dostal najvyššie pruské vojenské vyznamenanie Pour le Mérite. Od februára pôsobil ako veliteľ letky Jasta 11, ktorá bola plná nemeckých stíhacích es. V tejto letke slúžil aj charizmatický Ernst Udet, ktorý takisto patril k bravúrnym pilotom. Muži letky dobrovoľne bývali v stanoch v tesnej blízkosti svojich strojov, aby mohli v prípade potreby okamžite nasadnúť do lietadla a zaútočiť na nepriateľa. Práve bývanie v stanoch vyvolalo medzi nemeckými pilotmi 11. letky vtipnú reakciu. Tvrdili, že spávajú v šapitó, takže sú cirkusanti a svoju letku premenovali na “Lietajúci cirkus”,
Pod Richthofenovým vedením sa kvality pilotov Jata 11. nesmierne zlepšili. V apríli 1917 nemeckí piloti Jasta 11 spôsobili doslovne krvavý kúpeľ medzi britskými a francúzskymi pilotmi. Sami Briti nazvali Apríl 1917 ako “Krvavý apríl”. Von Richthofen si pripísal na svoje konto 22 zostrelov, v jednom z leteckých súbojov však utrpel zranenie hlavy. Jeho zdravotný stav sa zhoršil, začal trpieť migrénou a nevoľnosťou. Po zranení ho stiahli z frontu a poverili ho vybudovať 1. stíhací pluk “Jagdgeschwader I”, ktorý tvorili letky Jasta 4,6,10 a 11.
V septembri 1917 dostal k dispozícii trojplošník Fokker Dr. I. a von Richthofen nešetril superlatívami. Toto bolo lietadlo aké vyžadoval. Rýchle, elegantné, dokázalo veľmi dobre manévrovať a malo hrozivú streleckú silu. Lietadlo si okamžite natrel červenou farbou, aby súperi vedeli že je vo vzduchu a mali možnosť s leteckého boja utiecť. Tešil sa z leteckých súbojov, no velenie ho čoraz častejšie sťahovalo z priamych bojových akcií. Dôvod bol prozaický, v Nemecku bol vojnovým hrdinom a jeho smrť by mala negatívny dopad na morálku civilného obyvageľstva.
Von Richthofen sa však neustále dožadoval bojového nasadenia a tvrdil, že nemôže stáť bokom, keď sa rozhoduje o bytí či nebytí Nemecka. V Jagdgeschwader I. si veľmi dobre rozumel s ďalším esom Wilhelmom Reinhardom, ktorý po smrti von Richthofena prevzal velenie stíhacieho pluku a takisto s Göringom, budúcim nacistickým maršálom letectva, ktorý takisto patril k vynikajúcim stíhacím pilotom I. svetovej vojny. Hermann Göring sa stal posledným veliteľom “Lietajúceho cirkusu” po smrti Wilhelma Reinharda.
Nemecké stíhacie eso Manfred von Richthofen padol smrťou chrabrých dňa 21.4.1918. Bol smrteľne zranený nad Morancourt Hills v blízkosti rieky Somme. Prii prenasledovaí britského lietadla Sopwith Camel, ktoré pilotoval kanadský poručík Wilfed May smrteľne ranil von Richthofena kanadský kapitán Arthur Roy Brown, alebo protilietadlové delostrelectvo. Ťažko zranený von Richthofen ešte dokázal pristáť, keď však k lietadlu pribehli austrálski a britskí vojaci, bol von Richthofen mŕtvy. Po vojne sa objavili aj informácie, že ťažko zraneného a bezbranného von Richthofena dorazil strelou s pušky austrálsky pešiak Evans.
Austrálčania pochovali von Richthofena s vysokými vojenskými poctami na cintoríne Bertangle pri Amiens hneď 22.4.1918. V roku 1921 na príkaz francúzskych úradov pozostatky von Richthofena exhumovali a pochovali na cintoríne pre nemeckých vojakov. No 20.11.1925 si Nemci vybavili, že Richthofenove telesné pozostatky boli prenesené do Berlína. Cestu po ktorej šiel katafalk s rakvou lemovali státisíce Nemcov, ktoré sa prišli rozlúčiť so svojim hrdinom. Na Richthofenovom pohrebe rečnil aj maršál Hindenburg. V roku 1975 pozostatky von Richthofena pochovali v rodinnej hrobke vo Wiesbadene.
Podobne ako v prípade kanadského esa Billyho Bishopa aj v prípade von Richthofena niektorí historici tvrdili, že 84 zostrelov je propagandou. Nemci potrebovali pre obyvateľstvo vytvoriť hrdinu, ktorý by držal morálku obyvateľstva na žiadúcej úrovni. V roku 1988 však anglický historik Norman Franks vydal knihu, v ktorej potvrdil s istotou 73 zostrelov von Richthofena aj s menami zostrelených pilotov a o zvyšných 11 zostreloch sa vyjadril, že “podľa jeho názoru je vysoko pravdepodobné, že aj týchto 11 lietadiel von Richthofen zostrelil”. Von Richthofen bol držiteľom takmer všetkých nemeckých vojenských prestížnych vyznamenaní, z ktorých najvyššie ceneným je Pour le Mérite. Vysoké vojenské vyznamenania mu udelili aj nemeckí spojenci z Rakúsko-Uhorska, Bulharska či Turecka.
Film von Richthofen and Brown:
O Červenom barónovi von Richthofenovi bolo natočených niekoľko filmov. Osobne mám najradšej americký film režiséra Rogera Cormana z roku 1971 Von Richthofen and Brown, ku ktorému napísali scenár Joyce Hooper Corrington a John William Corrington. Vo filme sú celkom dobré kópie dobových strojov a v roku 1971 ešte boli USA relatívne normálnym štátom. Povinné ideovopolitické klišé o zlých Nemcoch sa dá relatívne vydržať, tvorcovia filmu však kládli veľký dôraz na vývoj letectva a choreografiu leteckých bitiek. Vo filme si zahralo viac známych hercov danej doby, napr. John Phillip Law, Don Stroud, Barry Primus, Corin Redgrave, Peter Masterson a iní.
Karol Oravečka
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
