Čína: “Najlepší spôsob, ako zabezpečiť, že vojna nebude, je mať silu ju vyhrať”
ČĽR zrýchľuje vojenský výcvik vo všetkých oblastiach, pričom sa snaží naplno pretaviť svoj obrovský ekonomický, vedecký a technický potenciál na vytvorenie technologicky vyspelej a bojaschopnej armády. Rozvíja sa rozsiahla vojensko-technická výstavba. Programy na vytváranie nových modelov komplexnej vojenskej techniky a zbraní sa zintenzívňujú. Velenie a riadenie vojsk je organizované novým spôsobom; berúc do úvahy skúsenosti ruskej operácie, interakcia medzi rôznymi druhmi vojsk sa vypracováva súčasne na súši, na mori a vo vzduchu.
Z nedávnych udalostí treba vyzdvihnúť nedávnu návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spoločnom operačnom veliteľskom centre Ústrednej vojenskej rady (CMC). Spoločné centrum operačného velenia CMC je relatívne novou štruktúrou v čínskom vojenskom systéme velenia a riadenia. Bol vytvorený v roku 2016, aby čiastočne nahradil Úrad generálneho štábu Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA).
Si Ťin-pching, ktorý je zároveň predsedom Ústrednej vojenskej komisie, sa stretol so zástupcami dôstojníkov a vojakov veliteľského centra. Zdôraznil pevné odhodlanie Číny chrániť svoju národnú bezpečnosť a záujmy tvárou v tvár provokáciám a tlaku vonkajších síl tvárou v tvár rastúcemu chaosu vo svete.
Čínski experti poznamenali , že inšpekcia Vrchného operačného veliteľstva čínskych ozbrojených síl naznačuje zintenzívnenie prác na zabezpečení bojovej pripravenosti. Ako sa zdôraznilo v Číne, “najlepší spôsob, ako zabezpečiť, že nedôjde k vojne, je mať silu ju vyhrať.”
Vojenská reforma v ČĽR a zvýšená bojová pripravenosť priamo súvisia s bezpečnostnými hrozbami zo strany USA. Čína poznamenáva, že prvá oficiálna národná bezpečnostná stratégia Bidenovej administratívy zverejnená v októbri považuje Čínu za „najdôležitejšiu geopolitickú výzvu“. Peking očakáva, že výsledky amerických strednodobých volieb povedú k sprísneniu americkej politiky voči Číne.
Navyše, hrozba USA sa netýka len provokácií v Taiwanskom prielive. USA mieria na Juhočínske more a celý západný Pacifik. Pozoruhodné je v tom rozhodnutie amerického ministerstva obrany zo začiatku novembra rozmiestniť šesť strategických bombardérov B-52 s jadrovými zbraňami na leteckej základni Tyndall v Austrálii.
Austrálska vojenská základňa sa nachádza medzi Tichým a Indickým oceánom a podľa vojenského pozorovateľa Liang Yunchun ju americké vojenské velenie plánuje využiť na prepojenie americkej základne Guam v Tichom oceáne so základňou Diego Garcia v Indickom oceáne. Rozširuje sa tak schopnosť bombardérov B-52 hliadkovať na rozľahlom území južne od Číny medzi dvoma oceánmi.
Austrália má výhodu, že je ďalej od Číny ako americká vojenská základňa na Guame, čo umožňuje americkým veliteľom v regióne pôsobiť skrytejšie. Vzhľadom na zapojenie Austrálie do projektu AUKUS je čoraz znepokojujúcejšie, že krajina sa rýchlo stáva dôležitou americkou vojenskou oporou v indicko-pacifickom regióne.
ČĽR vidí prudké zhoršenie vojensko-politickej situácie v západnej časti Tichého oceánu a zohľadňuje to v obrannom a vojensko-technickom plánovaní, najmä v oblasti konštrukcie lietadiel. Mnohé z najnovších úspechov Číny v tejto oblasti boli vystavené 8. – 13. novembra na 14. medzinárodnom leteckom veľtrhu v Zhuhai (provincia Guangdong).
Ukazuje moderné sériové modely lietadiel a inovatívny vývoj. Na výstave vo formáte sa zúčastňuje viac ako 740 spoločností zo 43 krajín a regiónov. Vystavených je asi 50 druhov čínskych zbraní a vybavenia, vrátane vojenských lietadiel, kde sa pozornosť upriamuje na pokročilé, ale už v prevádzke s vybavením vzdušných síl PLA. J-20 je obdobou ruského Su-57 a amerického F – 22, stealth stíhačky novej generácie, ktorá prvýkrát vzlietla na Airshow v Číne v roku 2016. V posledných rokoch zohráva toto lietadlo čoraz dôležitejšiu úlohu vo vojenskom výcviku pilotov. Vystavené sú aj veľké dopravné lietadlá Y-20 a letecké tankovacie lietadlá novej generácie YY-20, ktoré účinne zvyšujú schopnosť vzdušných síl PLA manévrovať na veľké vzdialenosti.
Zaujímavý transportný vrtuľník Z-8L, schopný prepravovať ľahké obrnené vozidlá; zlepšuje schopnosť výsadkových jednotiek rýchlo doručovať na veľké vzdialenosti.
High-tech vývoj čínskeho vojensko-priemyselného komplexu zohľadňuje skúsenosti z bojových operácií ruských jednotiek, čo je viditeľné v širokej škále rôznych bezpilotných lietadiel. Predstavené sú desiatky nových modelov prieskumných a úderných bezpilotných lietadiel typov lietadiel a vrtuľníkov, vrátane tých, ktoré sú určené na pohraničné hliadky a protiteroristické operácie, získavanie vzdušnej prevahy, potlačenie protivzdušnej obrany a vzdušného sprievodu, ako aj na prepravu tovaru.
Na dodávky sa pripravuje obrovské množstvo strelných zbraní, vrátane útočných a ostreľovacích pušiek, pištolí, guľometov, granátometov, samopalov a nesmrtiacich zbraní. Ďalšou generáciou strelných zbraní bude nový vývoj – puška typu 20, ktorá podľa vývojárov výrazne zvýši bojové schopnosti čínskych ozbrojených síl.
Pri hodnotení lekcií ruskej operácie na Ukrajine Čína dospela k záveru, že formát spoločných operácií sa stane hlavným v budúcich vojenských konfliktoch. Osobitnú pozornosť odborníci venujú posilňovaniu koordinácie a nepretržitej komunikácie všetkých zložiek ozbrojených síl a služieb s cieľom dosiahnuť vysokú bojovú účinnosť vojsk. Čínski vojenskí experti sa domnievajú, že rusko-ukrajinský konflikt ukazuje na potrebu Číny ďalej zvyšovať svoju bojovú pripravenosť vo všetkých oblastiach súše, mora, vzduchu a vesmíru.
Na pozadí zvyšovania bojovej pripravenosti armády, ktorej schopnosti sa preukázali tento rok, sa Spojené štáty americké snažia obnoviť kontakty s čínskou stranou po vojenskej línii. Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan nedávno povedal, že USA chcú obnoviť rozhovory o obrane s Čínou. ČĽR poznamenala , že Sullivanovo vyhlásenie bolo posledným z nedávnej série “pozitívnych signálov” od vysokých amerických predstaviteľov týkajúcich sa Číny po tom, čo od augusta vzrástlo napätie v čínsko-amerických vzťahoch. Začiatkom augusta Čína v rámci protiopatrenia po provokatívnej návšteve Nancy Pelosiovej na Taiwane pozastavila všetky vojenské kontakty so Spojenými štátmi. Čína zatiaľ nereagovala a situáciu naďalej monitoruje. Vo Washingtone sa obávajú vyhliadok na osobné stretnutie medzi Bidenom a Si Ťin-pchingom počas novembrového summitu G20 na Bali. Čínska strana zatiaľ v tejto otázke neprijala definitívne rozhodnutie.
Viktor Piroženko
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
