November vo vojenských dejinách
Slovensko, 27.november 2022 (AM) – V ostatných dvoch storočiach sa do vojenských dejín významne zapísal aj november. Napríklad bitkou Rusov s Napoleonom pri Berezine (26. 11. 1812), úmrtím jedného z najvýznamnejších vojenských teoretikov Carla von Clausewitza (16. 11. 1831) a spomienkou na jeho dielo „O vojne“, prihlásením Alfreda Nobella o patent na svoj dynamit (25. 11. 1867), zjednotením sa na prijatí celosvetovo uznávaného signálu SOS na volania o pomoc na mori (3. 11. 1906), či prvým letom helikoptéry v dejinách. Francúzsky vynálezca Paul Cornu sa 13. 11. 1907 vzniesol do vzduchu na 20 sekúnd na stroji vlastnej konštrukcie.
Dňa 1. 11. 1918 sa do vojenských dejín zapísalo aj Poľsko, keď vstúpilo do vojny s Ukrajinou, aby získalo pre nový poľský štát bývalé rakúsko-uhorské územie Halič. V rovnaký deň bol vo Veľkej vojne oslobodený Belehrad, pričom srbskí historici tvrdia, že ich krajina v nej stratila 60 % mužov.
Symbol vlčieho maku
Dňa 11. novembra 1918 bolo podpísané prímerie (za Dohodu maršal Ferdinand Foch a za Nemecko poslanec Mathias Erzberger), ktoré znamenalo faktickú kapituláciu Nemecka. Nemecké vojská už ustupovali, vrchné nemecké velenie bolo bezmocné. No nemecká armáda nebola porazená! Rokovanie o prímerí sa v Compiegne začalo už 8. 11. 1918.
11. november sa premenil na Medzinárodný deň vojnových veteránov. V Európe sa oslavuje ako Deň prímeria, v Kanade ako Deň pamiatky a v USA od roku 1954 ako Deň veteránov. Jeho symbolom je vlčí mak.
Veľká vojna si počas štyroch rokov vyžiadala životy miliónov ľudí. Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi bolo 8 miliónov zabitých a 21 miliónov zranených. V mnohých krajinách bola fakticky zdecimovaná takmer jedna generácia mužov.
Hitlerove novembre
Dňa 11. 11. 1918 vraj Adolf Hitler počul hlas, ktorý ho povolal oslobodiť Nemecko pred pádom ríše. O päť rokov neskôr z večera 8. na ráno 9. 11. 1923 organizoval pivný puč s generálom Erichom von Ludendorffom, ktorý sa však nepodaril. Hitler bol zatknutý a dostal 5 rokov basy.
1. novembra v roku 1936 bola podpísaná spolupráca už nacistického Nemecka s fašistickým Talianskom. Nemecku sa ňou natrvalo podarilo prelomiť vlastnú diplomatickú izoláciu v hľadaní spojencov. Taliansko sa zase navždy odpútalo od vplyvu Francúzska.
Ku skutočnému upevneniu spojenectva týchto dvoch štátov však došlo podpísaním zmluvy o vojenskom spojenectve, keď bol 22. novembra 1939 podpísaný tzv. oceľový pakt. Ukotvila sa tak agresia, ktorá upevňovala vzájomnú vojenskú pomoc bez ohľadu na okolnosti vypuknutia konfliktu. K ratifikácii tejto spojeneckej zmluvy došlo aj napriek informácii Duceho Hitlerovi, že talianska armáda až do roku 1943 nebude schopná viesť akúkoľvek vojenskú intervenciu.
Relatívne posledným v tejto sérii Hitlerových novembrov je 23. 11. 1939, keď si Führer zvolal vedúcich dôstojníkov jednotlivých zbraní, pochválil ich odborné schopnosti a zdôraznil, že ak chce Nemecko získať pre seba životne dôležitý priestor, konflikt na západe sa musí premeniť na regulárnu vojnu. Akákoľvek iná cesta by vraj znamenala smrť národa.
Stalinov november
Môžeme zaň považovať 30. 11. 1939, kedy ZSSR prepadol Fínsko. Fíni odstúpili Sovietom Karelskú šiju a severný úsek Ladožského jazera. Stalin počas týchto dní pochopil, že pre armádu je disciplína málo, že armáda musí vedieť aj bojovať.
Kto vlastne podporoval ZSSR v tejto vojne? Ukázalo sa to 21. 12. 1939 kedy Stalinovi na jeho 60-tku gratuloval iba Hitler a predstaviteľ tzv. Fínskej demokratickej republiky Otto Wilhelm Kuusinen (neskôr ušiel do ZSSR).
Hlavným problémom ZSSR bolo podľa historika Alekseja V. Isajeva to, že Červená armáda sa na začiatku pustila do boja len s o málo silnejšími vojskami ako bola Fínska armáda (cca 175 práporov proti 180 sovietskym).
Prečo sa bojovalo v zime? Zamrzla pôda, čo bolo vhodné pre tanky a už nebolo komárov, ktorými je tento kraj príznačný. A, navyše, Fíni boj v zime neočakávali, oni chceli bojovať v lete. (Zimná vojna sa skončila 12. 3. 1940.)
Neznámy boj diplomacií
Hitler si chcel Sovietov pripútať členstvom v Pakte troch, čomu sa Stalin všemožne vyhýbal. Významným je z tohto pohľadu 25. november 1940, kedy ho sovietske vedenie definitívne odmietlo: oficiálne predložilo Berlínu podmienky neprijateľné pre nacistov, vrátane stiahnutia sa nemeckých vojsk z Fínska, dohody o vzájomnej pomoci medzi ZSSR a Bulharskom a niekoľkých ďalších, čím sa zámerne vylúčila akákoľvek možnosť pripojenia sa k Paktu. Táto pozícia definitívne posilnila zámer Führera začať vojnu proti ZSSR.
November 1941 v dejinách 2. svetovej
Zaujímavý je 6. 11. 1941, kedy červenoarmejci vybojovali prvú nemeckú štandardu. Udialo sa to na Donbase, keď sa pokúšali zastaviť tankové kolóny Wehrmachtu, prebíjajúceho sa k Rostovu na Done. V sovietskych archívoch sa hovorí, že táto štandarda patrila 25. protilietadlovému oddielu SS.
V ten istý deň sa v podzemí frontovej Moskvy na stanici metra Majakovského konalo slávnostné zhromaždenie k 24. výročiu VOSR. Na druhý deň sa konala slávna vojenská prehliadka na Červenom námestí. V bojovej pohotovosti bolo cca 500 bojových letcov, pričom nikto z nich netušil pravý dôvod ich pohotovosti.
Čím bol zaujímavý 7. november 1941 z pohľadu Nemcov? Hitler na tento deň plánoval vlastnú vojenskú prehliadku v Moskve. Vojakom už boli na ňu vydané parádne rovnošaty. Nakoniec sa tu konala Stalinova s 24 500 vojakmi. Stalin sa v slávnostnom prejave nechal počuť: „Nuž, ak chcú mať Nemci vyhladzovaciu vojnu, dostanú ju!“
O týždeň neskôr 15. 11. 1941 Nemci spustili druhý generálny útok na Moskvu. Až do 5. decembra pokračoval bez ohľadu na obrovské straty. Sústredili naň 51 divízií, 1500 tankov, 3000 diel a vyše 700 lietadiel. V boji o Moskvu padlo takmer 940 tisíc sovietskych vojakov a dôstojníkov, Nemci mali vyše pol milióna padlých.
Dňa 18. novembra 1941 Briti spustili širokú útočnú operáciu v Afrike proti Rommelovi, ktorého tým predbehli. Už od jesene 1941 pozorovali jeho prípravy na útok proti Egyptu. Lenže Briti svoju ofenzívu nevyužili. Oslobodili len Tobrúk a prinútili Nemcov a Talianov ustúpiť na západ.
Prvý rozsiahly ústup Nemcov na východnom fronte
Väčšina čitateľov si asi okamžite povie, že tu pôjde o Bitku pri Moskve. Lenže Nemci zažili prvú ozajstnú porážku a prvý poriadny ústup južnejšie, pri Rostove na Done. Nemecká armáda ho obsadila 22. 11., ale Sovieti ho dobyli späť už 29. 11. 1941 a vzápätí prinútili hitlerovcov na prvý rozsiahly ústup.
Americká Operácia Torch
Zrealizoval ju generál D. Eisenhower, ktorý sa so spojenými expedičnými silami 8. 11. 1942 vylodil v Maroku a v Alžírsku. Význam tejto udalosti spočíva v tom, že USA vtedy po prvýkrát vstúpili do vojny vo východnom Atlantiku.
November 1942 v dejinách 2. svetovej
Dňa 18. 11. 1942 bol zastavený postup Nemcov pri Stalingrade, ktorí museli prejsť do obrany.
Sovieti mali na začiatku útočnej operácie k dispozícii vyše milión vojakov, okolo 15 tisíc hlavní delostrelectva a mínometov, okolo poldruha tisíca tankov a samochodiek a vyše 1300 lietadiel. Nemci mali k dispozícii okolo milióna vojakov, vyše 10 tisíc hlavní delostrelectva a mínometov, 675 tankov a útočných obrnencov, 1216 bojových lietadiel.
Zaútočiac na krídla Nemcov, Sovieti uzavreli obkolesenie 23. 11. 1942 pri osade Sovetskij. Ocitlo sa v ňom 22 divízií a vyše 160 samostatných útvarov 6. armády a čiastočne 4. tankovej armády protivníka – celkovo do 300 tisíc ľudí.
Lenže Sovieti už na druhý deň, teda 19. 11. 1942, prešli palebnou prípravou do útoku. Rozpútali Operáciu Urán.
Dňa 20. 11. 1942 Stalin napísal Churchillovi, že na severozápadnom úseku bol front prelomený v dĺžke 22 km, na južnom úseku v dĺžke 12 kilometrov. A 27. 11. 1942 k tomu dodal, že „v Stalingradskej operácii máme zatiaľ úspechy okrem iného aj preto, že nám pomáha sneženie a hmly, ktoré nemeckému letectvu bránia rozvinúť sily“.
November 1943 v dejinách 2. svetovej
Určite sem patrí Káhirská konferencia 22.-26. 11., o ktorej prinesieme samostatný článok, ale aj Teheránska konferencia F. D. Roosevelta, W. Chruchilla a J. V. Stalina 28. 11. – 1. 12. 1943, ktorá naplánovala ďalšiu stratégiu vedenia vojny. Málo známym momentom tejto konferencie je fakt, že západní spojenci sa na nej jednoznačne zaviazali, že najneskôr 1. mája 1944 uskutočnia invazívnu operáciu v severnom a južnom Francúzsku.
November 1944 v dejinách 2. svetovej
Dňa 7. novembra 1944 sa udial prvý útok Američanov proti Červenej armáde. Okolo štyridsať ťažkých amerických stíhačov Lockheed P-38 Lightning si naň vybralo symbolický dátum – výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie – a zaútočili na štáb 6. gardového streleckého zboru a letisko 866. stíhacieho pluku pri srbskom meste Niš.
Následkom tohto útoku proti sovietskej leteckej základni na zemi zahynulo okolo 30 vojakov a aj hrdina ZSSR Georgij Kotov. Z techniky padli za obeť Američanom dve lietadlá a spálených bolo asi 15 automobilov.
Američania so svojím hrdinstvom skončili až v momente, ako sa do vzduchu vzniesli sovietski stíhači a niekoľko ich zostrelili. Ostatní, keď to videli, ušli.
Očitý svedok tohto boja letec Boris Smirnov vo svojich pamätiach uviedol, že Američania to spočiatku ospravedlňovali stratou kurzu. Keďže však Sovieti našli v jednom zostrelenom americkom stíhači oficiálnu mapu aj s presne určeným cieľom leteckého útoku – Niš, pozaatlantickí spojenci okamžite zmĺkli.
November 1945 v dejinách 2. svetovej
Významným je tu predovšetkým hneď 1. november, počas ktorého sa víťazné mocnosti – USA, V. Británia, ZSSR a Francúzsko dohodli na presídlení 6,65 miliónov Nemcov z Poľska, ČSR, Maďarska a ďalších štátov západnej Európy.
Rok po ukončení vojny, 1. 11. 1946, bol dokončený odsun Nemcov z ČSR. Do amerického pásma odsunuli 1 420 598 Nemcov, do sovietskeho 750 000 Nemcov.
Ako sa delil nemecký majetok?
V dňoch 9. 11. až 21. 12. 1946 si na parížskej konferencii 18 víťazných štátov antihitlerovskej koalície bez účasti ZSSR a Poľska (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Albánsko, Austrália, Belgicko, Československo, Grécko, Dánsko, Egypt, India, Juhoafrický zväz (od roku 1961 JAR), Juhoslávia, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nový Zéland a Nórsko) podelilo medzi sebou nemecký majetok, ktorý sa dal považovať za reparácie. Ako náhradu za škody spôsobené lúpežnou vojnou muselo Nemecko platiť dvadsiatim štátom sveta, vrátane Egypta a Nového Zélandu.
Ešte počas Jaltskej konferencie vo februári 1945 štáty antihitlerovskej koalície určili objem reparácií, ktoré musí Nemecko po vojne zaplatiť. Bolo rozhodnuté, že, na rozdiel od ustanovení Versailleskej zmluvy z roku 1919, nové reparácie nebudú finančné, ale materiálne.
Alžírska vojna 1. 11. – 31. 12. 1954…
…bola súčasťou boja za nezávislosť Alžírska na Francúzsku v rokoch 1954 – 1962.Alžírska vojna, a čiastočná neschopnosť francúzskej vlády tento konflikt vyriešiť, boli jedným z faktorov, ktoré viedli na konci 50. rokov k vytvoreniu novej francúzskej ústavy a spolu s tým aj piatej francúzskej republiky. Do čela novej vlády Francúzska bol zvolený Charles de Gaulle, ktorý sa po zverejnení dôkazov o brutálnom správaní francúzskych jednotiek na alžírskom území a následnom tlaku verejnej mienky rozhodol (napriek značným francúzskym vojenským úspechom) nadviazať rozhovory s FLN – hlavnou politickou a vojenskou silou alžírskej revolúcie, vedúcej k vytvoreniu suverénneho alžírskeho štátu.
V decembri 1961 sa začali rokovania medzi francúzskou delegáciou na čele s Georgesom Pompidouom a alžírskymi zástupcami vedenými od marca 1962 Ben Bellom. 18. marca 1962 boli vo francúzskom mestečku Évian-les-Bains podpísané dohody, podľa ktorých malo okamžite dôjsť k zastaveniu paľby a malo nastať prímerie medzi francúzskymi vojskami a alžírskymi povstalcami. V referende sa v Alžírsku 1. júla 1962 vyslovilo za nezávislosť 99,7 % občanov.
Do konca roku 1962 opustil krajinu milión francúzskych kolonistov (asi 85 % zo všetkých). 5. júla 1962 Alžírsko oficiálne dosiahlo nezávislosť. FLN nastolila diktatúru Ahmeda Ben Bellu a brutálne sa vysporiadala s kolaborantmi a odporcami. O tri roky neskôr bol Ben Bella zosadený, ale FLN zostala pri moci až do roku 1989.
Význam novembra pre protifašistický odboj
Skoncentrovaný je aj do skratky FIR, za ktorou sa skrýva medzinárodná antifašistická organizácia. 18.-20. november 1971 je pre ňu významný tým, že vtedy sa v Ríme po prvýkrát stretli skupiny bývalých účastníkov vojny a vojnových obetí, ktoré boli združené v medzinárodných organizáciách FMAC, CIAPG a CEAC a sformulovali spoločnú výzvu: „My, zástupcovia účastníkov vojny a odboja zo všetkých kútov Európy, ktorí sme v oboch svetových vojnách bojovali na spoločnej strane alebo proti sebe, obete vojen, deportovaní, internovaní a vojnoví väzni, sme sa spolu v Ríme 18. až 20. novembra 1971 prvýkrát zjednotili, aby sme všetkým ľuďom rôzneho zmýšľania vysvetlili pozadie svojich spoločných mierových snáh… Veríme, že mier a bezpečnosť možno zabezpečiť na večné časy, keď všetky európske štáty budú dodržiavať absolútnu nedotknuteľnosť hraníc medzi štátmi, keď všetky formy hrozby a násilia vymiznú z medzinárodných vzťahov, keď sa všetci zjednotíme za zrušenie všetkých vojenských blokov.“
Rezolúcia VZ OSN z 22. 11. 2004…
…vyhlásila 8. a 9. máj za dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, ktorí zomreli v čase Druhej svetovej vojny. OSN vyzvala členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta.
November vo vojenských dejinách Slovenska a ČSR
Pre naše slovenské dejiny je určite pamätný a významný už 29. 11. 1914, kedy ruská armáda prenikla na severovýchodné Slovensko a postupne začala vytláčať rakúsko-uhorské jednotky z ich výhodných obranných postavení. Dňa 30. 11. padol do ruských rúk Zborov a 1. 12. po tvrdých bojoch aj Bardejov.
Täto vojna sa pre státisíce našich vojakov skončila už 7. 11. 1918, kedy bola nariadená všeobecná demobilizácia rakúsko-uhorskej armády.
Návrat č.-s. legionárov
Po dohode so sovietskou vládou legionárov domov prepravuje 36 lodných transportov plavbou doslova okolo celej zemegule. Posledný, 36. transport, sa nalodil 2. 9. 1920 na loď S. S. Heffron, ktorá po vyše mesiaci priplávala 11. 11. 1920 do Terstu, presne na 2. výročie ukončenia 1. sv. vojny. Posledný vlakový transport č.-s. hranicu prekročil 13. novembra 1920.
Málo známe zákernosti Mníchova
Dňa 5. 11. 1937 si Hitler pozval vedúcich činiteľov nacistickej armády a oznámil im, že je pevne rozhodnutý v roku 1938 pripojiť si Rakúsko a rozbiť Československo pripojením jeho pohraničných oblastí k Nemecku. Prikázal im, aby čo najrýchlejšie pripravili plány na vojenské uskutočnenie týchto akcií. Na základe toho vznikol „Fall Otto“, určený na obsadenie Rakúska a „Fall Grune“, určený na obsadenie Československa. „Je mojím nezmeniteľným rozhodnutím zničiť Československo vojenskou akciou v blízkej budúcnosti“, napísal v smerniciach vrchného veliteľa brannej moci.
Už 19. 11. 1937 dal v besede s Hitlerom nedvojzmyselne najavo britský postoj lord Edward Halifax. Uviedol, že V. Británia absolútne pripúšťa zmenu európskeho poriadku, k čomu náleží aj riešenie otázky Gdanska, Rakúska a Československa. Hlavné je, aby sa tieto zmeny udiali cestou mierovej evolúcie. Navyše 3. ríšu nazval baštou Západu proti boľševizmu.
O rok, 2. 11. 1938 podpísali vo Viedni v zámku Belvedere dohodu (Viedenská arbitráž) ministri J. von Ribbentrop (Nemecko) a G. Ciano (Taliansko), ktorou riešili maďarsko-slovenský spor o pohraničné územia. Maďarsko získalo veľkú časť južného Slovenska a Košice s okolím. Poľsko získalo územie Tešínska, Spiša a Oravy.
Dohodou pririekli Maďarsku 10 390 km2 územia Slovenskej krajiny, na ktorom bývalo 859 885 obyvateľov, z ktorých bolo 47 % etnických Maďarov, 32 % Slovákov, ďalej Cigáni, Židia, Nemci, Rusíni a iní. Mestá Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice s okolím sa dostali pod zvrchovanosť Maďarska.
Nie príliš známou udalosťou z toho obdobia (25. 11. 1938) je zrážka pešieho pluku 41 s poľským vojskom, ktoré pri obci Svrčinovec na Kysuciach prekročilo delimitačnú okupačnú čiaru, vytýčenú na základe dohody medzi vládami Poľska a Československa.
November 1940 v č.-s. dejinách
Ministerstvo národnej obrany v Londýne a veliteľstvo britských síl na Strednom východe sa dohodli na reorganizácii československého vojska. K 1. 11. 1940 bolo velenie pluku transformované na veliteľstvo československej vojenskej skupiny na Strednom východe a 1. prápor na peší prápor 11 – východný (11th Infantry Battalion – East), na čele ktorého aj po reorganizácii zostal pplk. K. Klapálek. Ďalšou súčasťou vojenskej skupiny sa stalo československé výcvikové stredisko – východné, ktorého velením bol poverený plk. J. Koreš.
O rok na to, dňa 18. 11. 1941, začali sily britskej 8. armády pri Tobrúku operáciu „Crusader“ (Križiak), ktorej cieľom bolo zatlačiť nemecké a talianske vojská na ich východiskové pozície pri Adžedábiji.
Do výpadu proti talianskym pozíciám sa v skorých ranných hodinách 21. 11. 1941 zapojili aj Čechoslováci spoločne s Poliakmi. Úloha bola zverená vyčleneným jednotkám samostatnej poľskej brigády Karpatských strelcov za podpory mínometnej čaty a 3. a 4. pešej roty čs. práporu. Boje trvali do svitania, kedy sa útočníci vrátili do východiskových postavení s množstvom zajatcov.
Postup 8. armády v operácii „Crusader“ bol pomalý a až koncom novembra 1941 sa jej podarilo priblížiť sa k Tobrúku. Spád operácie sa zrýchlil až 6. 12. 1941, kedy Taliani začali opúšťať jedno postavenie za druhým, pretože im hrozilo odrezanie. Čs. prápor dostal úlohu ich prenasledovať (dve roty a niekoľko družstiev pod velením kpt. J. Svobodu).
Prvé bojové víťazstvo pozemných síl Čechoslovákov vo vojne
Po prvýkrát počas druhej svetovej vojny, a to hneď na dvoch bojiskách súčasne (Moskva a Tobrúk), Nemci vyprázdňovali svoje pozície. Rozhodujúci je pri tom fakt, že sa na tom podieľali aj Čechoslováci. Pre nich má víťazstvo v Tobrúku ešte jednu významovú rovinu. Po porážkach v Poľsku v roku 1939 a vo Francúzsku v roku 1940 bol úspech československého práporu 11 – východného prvým bojovým víťazstvom československých pozemných síl v 2. sv. vojne.
Po ukončení bojov o Tobrúk bolo Čechoslovákom prikázané, aby aj naďalej zostali v meste. Ich strážna služba mala veľmi často charakter protilietadlovej obrany, pretože prístav zostával častým cieľom útokov nemeckej Luftwaffe.
Úspech v boji o Kyjev
V novembri 1943 dosiahla obrovský úspech pri oslobodzovaní Kyjeva 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR. Armádny magazín o tom písal 7. 11. 2022.
Medzi ďalšie významné dátumy spojené so slovenským a československým vojenstvom určite patrí 18. november 1943, kedy Briti vyslovili súhlas s prepustením zo zväzku RAF 20 čs. stíhačov a jedného dôstojníka pozemnej leteckej služby, ktorí 21. 2. 1944 odplávali do ZSSR. Ich veliteľom sa stal škpt. František Fajtl.
Dňa 28. 11. 1944 bol v Holandsku nad železničným uzlom Zwolle zostrelený čs. stíhací pilot, genmjr. in memoriam Otto Smik (*20. 1. 1922); Slovák, príslušník čs. zahraničného odboja – vo Francúzsku, Veľkej Británii (RAF).
Na záver si pripomeňme dva dátumy, ktoré majú priamu súvislosť s oslobodzovaním Slovenska spod nemeckej nacistickej okupácie. Prvým je 11. november 1944, teda dátum, dokedy neformálna vojenská jednotka kládla Nemcom organizovaný odpor v SNP. Bola to delostrelecká batéria Fedora Duchoňa, ktorá držala postavenie pod Poľanou do uvedeného dňa a až potom bola rozpustená.
Druhým dátumom je 24. november 2015, kedy NR SR schválila zmenu názvu pamätného dňa 6. októbra: Deň obetí Dukly zmenila na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.
*Škoda len, že od 6. 10. 1944 má účinnosť aj zákon o protikomunistickom odboji, ktorý sa takýmto spôsobom poďakoval Slovákom a Čechom, že si pod vlastnou zástavou začali oslobodzovať svoju vlasť.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
